Zhodnotili sme účinkovanie Slovanistov na MS v Prahe a Ostrave
79. Majstrovstvá sveta sú pre Slovensko minulosťou. Náš tím na nich obsadil konečné deviate miesto a zopakoval tak vlaňajšie umiestnenie zo šampionátu v Bielorusku. V našom reprezentačnom výbere sa nestratili ani viacerí Slovanisti. Okrem Slovákov sa v Česku predstavili v drese Slovinska a Česka ďalší naši hráči. My sme v krátkosti zhodnotili ich výkony. Niektoré sa nám páčili, niektoré sme očakávali, niektoré však sklamali. Ako sme teda videli účinkovanie belasých na najvyššom fóre my?
Michal Sersen – jedno z pozitívnych prekvapení našej obrany. Svojou fyzickou hrou platil na útočníkov súpera, hral čisto. Strelecky sa dokázal presadiť hneď v prvom zápase proti Dánsku. Okrem nešťastného vyhodenia puku v závere zápasu s rovnakým súperom mu šampionát herne vyšiel. Spolu s Meszárošom patril medzi dvoch najlepších obrancov.
Libor Hudáček – objav nášho tímu na turnaji. Začínal v treťom útoku, aby sa pri častom miešaní v útočných formáciách ocitol po boku Mariána Gáboríka v prvom útoku. Nastupoval aj v presilových hrách, kde ako pravák rozdával puky pre svojich spoluhráčov. Gólovo sa nepresadil, ale s piatimi asistenciami patril k najproduktívnejším hráčom tímu. So svojim vystúpením musí byť spokojný, Libor potvrdil formu zo záveru sezóny v Slovane, ktorá ho zastihla naozaj v dobrej konštelácii.
Tomáš Surový – proti Dánsku začal ako trinásty útočník. V tretej tretine nastúpil do prvého útoku ku Gáboríkovi. Vynikal dobrou defenzívnou hrou, bol silný v oslabeniach. Na šampionáte si pripísal tri body (1+2). Nesklamal, ani neohúril. Bol to ten Surový, akého sme videli v závere play-off extraligy. Tri body je na jeho pomery a okolnostiam solídnych.
Milan Bartovič – patril k najaktívnejším strelcom na šampionáte. Gólovo sa však presadil v poslednom vystúpení Slovákov proti USA, keď premenil svoj nájazd a poslal svoj tím do vedenia. Podobne ako Tomáš Surový v drese Slovana, bol platným hráčom v oslabeniach. Sklamal však v ofenzíve a svoju rýchlosť prakticky nevyužil. Škoda pre neho, i pre celé Slovensko.
Mário Bližňák – ako jeden z mála našich hráčov dominoval na vhadzovaniach, ktoré boli jednou so slabín slovenského tímu. Spolu s Bartovičom nastupoval od prvého do posledného zápasu. Bodovo sa nepresadil, svoje šance nedokázal premeniť. Nerobil chyby, ale neurobil nič naviac. A presne to nám na šampionáte chýbalo.
Ivan Baranka – na šampionáte odohral iba tri zápasy, v ktorých sa mu príliš herne nedarilo, zaknihoval v nich štyri trestné minúty. Najlepšie mu vyšiel prvý zápas, možno mohol mať viac dôvery. Bolo vidieť, že sa trápil najmä psychicky.
Rok Tičar, Žiga Jeglič – obľúbenci belasých fanúšikov si po senzačnom úspechu na ZOH v Soči vypili kalich horkosti v Ostrave do samého dna. Ani s hviezdnym Kopitarom sa nedokázali udržať v elitnej kategórii. Spolu s Rakúskom vypadli do B-kategórie. Tičar si na šampionáte pripísal dva body (0+2), rovnako tak aj Jeglič (1+1).
Michal Vondrka – možno jedno z prekvapení v Českom tíme. Pri svojom prvom striedaní na Majstrovstvách sveta skóroval. V záverečnom vystúpení českého tímu v skupine premenil svoj nájazd. Česi ho využili presne pre to, v čom je silný. V zápasoch, v ktorých sme ho videli, hral naozaj dobre.
