Veľmi si to vážim, je neuveriteľne milé ako ma privítali (FOTO)
V Slovane odohral tri roky. Za svojho pôsobenia v klube sa podieľal na viacerých úspechoch. Hoci zo Slovenska odišiel pred 30 rokmi, stále sa dokáže po slovensky dorozumieť. Podľa viacerých patril k najlepším legionárov, akí kedy obliekali dres Slovana. Už 59-ročný Fabio Nigro pri príležitosti návštevy svojej rodiny v Barcelone si podľa vlastných slov nemohol nechať ujsť príležitosť a prísť na Slovensko, ktoré nazýva svojim domovom. V bufete Bosorka sa stretol s najvernejšími fanúšikmi, ktorí ho milo privítali. Fábia Nigra prišli pozdraviť aj bývalí spoluhráči Vladimír Kinder, Róbert Tomaschek, či tréneri Ján Švehlík a Jozef Valovič. V sobotu bude hosťom ŠK Slovan Bratislava, pred zápasom s Podbrezovou bude mať autogramiádu, následne bude mať slávnostný výkop pred zápasom.
Ako si spomínate na váš posledný deň, keď ste odchádzali zo Slovenska?
„To si pamätám presne, bolo to 15.6. 1996. Dcéra Diana mala päť rokov, syn Alejandro sa lúčili s našim dobrým susedom, zo slovami, že sa už asi nikdy neuvidíme. Bol to pre mňa smutný deň, na Slovensku som bol ako doma, prirástlo mi k srdcu. Bolo to moje najkrajšie miesto, kde som kedy hral počas mojej kariéry. Tri roky som tu prežil, na ktoré nikdy nezabudnem.“
Nielen fanúšikovia Slovan o vás hovoria, že ste bol najlepším legionárom aký kedy hral v slovenskej lige, čo na to hovoríte, súhlasíte s tým tvrdením?
„Nemôžem sa k tomu vyjadriť a povedať o sebe, že som bol najlepší. To musia posúdiť fanúšikovia, novinári. Aby vás mali ľudia radi, musíte hrať dobre. Cítil som sa v mužstve výborne. Predtým som hral šesť rokov v Taliansku. Aj tam mám veľa kamarátov, ale napriek tomu som prišiel do Bratislavy, ktorá mi prirástla k srdcu. Veľmi rád by som tu so ženou Vivien aj žil. Cítim, že ma ľudia majú radi, nedám na Slovensko dopustiť.“
Počas vášho pôsobenia vám vraj chalani z letovacieho štúdia ponúkli možnosť, aby ste si dali vytetovať znak Slovana, čo ste odmietli, prečo?
„Povedal som im, že netreba. Ja mám totiž Slovan v srdci, som Slovanista telom aj dušou. Nielen preto som sa naučil po slovensky. Mal som pocit, že som to klubu dlžný. Oni ma platili, a ja som aj chcel vedieť o čom sa tréneri a hráči rozprávajú. Mal som rešpekt voči nim. Ja som to považoval za samozrejmosť naučiť sa vašu reč.“
Zo Slovenska ste odišli pred tridsiatimi rokmi, ako si udržiavate slovenčinu?
„Má socialne siete, kde najmä čítam rôzne články a píšem si s kamarátmi, ktorých mám na Slovensku veľa.“
Po odchode zo Slovana ste hrali za Estudiantes, ale iba rok?
„Áno, tak to vtedy vyšlo, bolo to v sezóne 1996-1997, mal som už som 31 rokov. Potom si hral za Sarmiento, čo bol môj domovský klub. Hoci som bol doma, necítil som sa tak, ako tomu bolo v Slovane. Neskôr som mal zdravotné problémy, pre ktoré som musel prestať robiť trénera. Našťastie som už zdravý, ale musím chodiť na kontroly.“
Páčilo sa vám ako vás privítali fanúšikovia?
„Veľmi si to vážim, je neuveriteľne milé ako ma privítali. Môžem vám sľúbiť, že sa do Bratislavy ešte vrátim.“
fotogaléria:
foto: Tomáš Zubák
