Václav Nedorost takých výborných fanúšikov ešte nezažil

Jednou z predsezónnych posíl Slovana bol aj Václav Nedorost.  Šikovný český center patril v sezóne k najlepším hráčom belasých. Jeho miesto bolo v bránkovisku súpera, v defenzívnej časti bol neoceniteľný. V januárovom zápase proti Medveščaku Záhreb pre zranenie odstúpil z hry. Nasledovala operácia, ktorá znamenala predčasný koniec jeho pôsobenia v Slovane. Populárny „Venca“ pre SlovanPositive prezradil, aké boli jeho začiatky, ale aj to, prečo Slovan nedosiahol na play-off.

Kto vás priviedol k hokeju?

„K hokeju ma priviedol otec, keď som mal päť rokov doma v Českých Budejoviciach.“ 

Ste rodákom z Českých Budějevíc, dá sa povedať, že je to hokejové mesto, okrem vás z neho vyšli napríklad Michal Vondrka, Venco Prospal, či iní. Môžeme očakávať, že aj vaše deti pôjdu v otcových šľapa jách?

„Je pravdou, že Budějovice sú hokejové mesto, narodilo sa a snáď sa tu i narodí ešte veľa dobrých hokejistov. Dúfam, že chlapci budú hrať hokej. Hlavne, aby ich to bavilo. Starší Vašík, ktorý má šesť rokov už hrá hokej. Mladší Adámek má tri roky, učí sa korčuľovať, tak uvidíme.“ 

Vás od malička bavil hokej alebo ste mali možnosť vydať sa inou cestou, možno tenisovou?

„Otec hovorieval, že zo začiatku som do toho nebol nejak moc zapálený. Ale spolu so mnou chodil o rok starší brat, ktorému som sa chcel vyrovnať. Potom ma to chytilo, okrem toho som hral ešte futbal, ale ten skôr iba v lete. Ale šport mi išiel skoro každý.“

Ak by ste nehrali hokej, čo by ste robili?

„Asi by som musel zostať pri hokeji alebo u nejakého športu. Buď ako tréner alebo niečo iné,  nič iné si nedokážem  predstaviť.“

Kedy ste prvýkrát začali uvažovať o tom, že by ste si zahrali v NHL?

„Až v období,  keď sme vyhrali titul ma MS20,  inak ani nie.  Mojim snom bolo hrať extraligu a potom až niečo iné. Neboli také informácie aké sú dnes. Teda mojím snom  bola extraliga.“ 

V NHL vás draftovalo Colorado Avalanche, v ktorom ste si mali možnosť zahrať s hráčmi ako Joe Sakic, Peter Forsberg, či Partick Roy. Ako to mladý hráč vníma, keď sa zrazu s nimi ocitne v jedenej kabíne?

„Samozrejme bol som nervózny a bál som sa,  aby po mne niečo nechceli.  Keď som sa naučil jazyk tak nervozita odpadla. Títo chlapci sú super ľudia, nemal som  s nimi žiadny problém a mám krásne spomienky.“

Kto bol vaším vzorom?

„Roman Horák a Mario Lemiux, neskôr a v podstate až dodnes, Rafael Nadal.“ 

V Amerike ste boli z úvodu sám bez známych, rodiny, nebolo vám smutno?

„Bolo mi smutno, ale išiel som si za svojím snom, zvykol som si rýchlo.“

Čo vám dalo pôsobenie v NHL, do ktorej ste vstúpili, keď ste mali 19 rokov?

„Otvorilo mi to oči, nebol som tak dobre pripravený a musel som na sebe ešte veľa pracovať.“ 

V NHL ste vinou zranení odohrali iba 99 zápasov, potom ste odišli do Európy, nelákalo vás to vrátiť sa späť za oceán?

„Lákalo, ale nebola možnosť, tých zranení bolo toľko, že som sa neustále iba vracal do kondície,  a nebolo to ľahké.“

Po návrate z Ameriky ste sa vrátili domov do českej extraligy, nie však do rodných Budějovíc ale do Liberca, prečo?

 „Bola výluka, mal som 22 rokov a nechcel som hrať prvú ligu, Budějovice ma uvoľnili hrať extraligu do Liberca.“ 

Dá sa povedať, že Liberec je pre vás druhý domov?

“ V Čechách určite, je to krásne mesto.  Obe deti sa mi narodili práve tam.“

Práve v Liberci ste si zahrali s Milanom Bartovičom, s ktorým ste sa stretli teraz v Slovane, ako si s ním v súkromí a na ľade rozumiete?

„Určite dobre, Milan je super chalan, rodiny sa tiež priatelia, ale nejazdíme za sebou také vzdialenosti. Takže si voláme, alebo keď chlapci  hrajú proti sebe, tak sa stretneme.“ 

Ovplyvnilo  pôsobenie Milana Bartoviča v Slovane prijatie vašej  ponuky belasých v lete ?

„To ani nie, iba sme si zavolali, keď som mal podpísať zmluvu, a to bolo všetko. Podpísal by som aj keby tam Milan nebol.“ 

V KHL ste nastúpili v štyroch rôznych mužstvách – Novokuzneck, Lev Poprad, Donbass Doneck a Slovan Bratislava. Kde sa vám páčili najviac, kde naopak najmenej?

„Určite najviac v Donecku, krásne mesto, super partia a po hokejovej stránke asi najlepší tím. Najmenej samozrejme v Novokuznecku.“

O vás je známe, že vaším šťastným číslom je číslo 13, od malička ste si ho vybrali?

„Nie ,nie, vybral som si ho asi až po narodení prvého syna v roku 2008.  Odvtedy sa ho snažím mať, ale nemám v poslednej  dobe naň šťastie, býva obsadené.“ 

Od prvého zápasu v Slovane ste sa stali obľúbencom fanúšikov, zažili ste v kariére takéto publikum aké má Slovan?

„Pred fanúšikmi klobúk dolu, zaslúžia si pochvalu. Nám sa nedarilo a nepískali,  ale stále fandili, čiže odpoveď na vašu otázku – nezažil.“

Sezóna bola náročná, vy ste ju predčasne museli ukončiť pre zranenie. To sa vám stalo v nešťastnom zápase na ľade Medveščaku v  januári.  Viacerí tvrdia, že pri vašej akcii ste boli faulovaný a nemali ste možnosť zakončiť a dopadli ste rovno na bránu .Bol to možno zlomový moment v tom zápase?

„Faulovaný som bol, ale či to bol zlom v tom zápase to neviem. Ja som bol už pred týmto zápasom zranený, bral som lieky. Pád na tyčku bol posledný klinec, potom to ďalej nešlo.“ 

Slovan nezažil aj napriek dobrému kádru najlepšiu sezónu, určite budete s nami súhlasiť, keď povieme, že mužstvo malo na viac?

„Určite malo na viac, ale premietli sa rôzne faktory a nakoniec to dopadlo takto.“

S kým ste bývali na izbe počas tripoch?

„S  Tomášom Netíkom.“ 

U niektorých je známe, že svoju radosť po góle prejavujú rôznymi gestami, spomenuli by sme Tomáša Netíka, ktorý si dáva dole rukavicu. U vás bola radosť skôr spontánna, alebo sa mýlime?

„Snažím sa radovať a prejaviť emócie po každom góle, pretože človek nevie, či príde ešte ďalší. Vždy mám radosť a snažím sa ju ukázať.“

Bratislavský divák je náročný, ale verný , o čom ste sa mali možnosť sám presvedčiť počas sezóny. Slovanu sa však doma nedarilo tak ako by si predstavoval, v čom vidíte dôvody ?

„Tých dôvodov  bolo viacej,  keď sa to nahromadilo, malo to dosah na hru. Veľa zranení, finančná situácia atď.“ 

Situácia v Slovane je taká aká je. V  KHL, zrejme,  v budúcej sezóne hrať nebude. Ako hráči vnímali koncom sezóny tieto šumy?

„Ja osobne to nijak nevnímam, čo bude, to bude. Mne v apríli končí zmluva, nie je mi to jedno, ale budem to z diaľky sledovať.“

S odstupom času  neľutujete vaše pôsobenie v Slovane?

„To nikdy neľutujem, vybral som si ho a preto neľutujem.“

S veľkou  nadsázkou by sa dalo povedať, že tímy  KHL, v  ktorých ste pôsobili už v KHL, nefigurujú. (Lev Poprad, Donbass) a s veľkou pravdepodobnosťou aj Slovan, určite je to škoda, súhlasíte s nami?

„Mám v tomto smolu, ale nedá sa nič robiť, taký je život. Mrzí ma to, ale nič s tým nenarobím.“

Do Slovana ste prišli z Donecku, kde klub musel skončiť  kvôli politickej situácii na Ukrajine.Kkedy ste vedeli, že je definitívny koniec?

„Dozvedeli sme sa to celkom neskoro, až niekedy v júni. Bol problém niečo zohnať, pretože už bolo všetko skoro rozobrané.“

Od malička cestujete, ak by ste mali porovnať tripy v NHL a tripy v KHL, v čom sú iné?

„Sú si podobné, iba v NHL  sú  luxusnejšie miesta a mestá. Inak je to pomerne rovnaké, lietadlo-hotel- zimák.“

Aké sú vaše najbližšie plány? Chceli by ste to skúsiť ešte v KHL alebo uprednostníte inú európsku súťaž?

„Rehabilitujem  po operácii triesiel,  začínam trénovať a pripravovať sa na ďalší rok, tak ako každý rok.“

Čo považujete za váš vrchol v kariére?

„Určite prvý  zápas NHL a dva tituly s  reprezentáciou  na MS 20.“

Paradoxne ste v kariére neštartovali na seniorských Majstrovstvách sveta, nie je vám preto ľúto, že vám chýba cenný kov?

„Mrzí, nemrzí, nedá sa nič robiť. Zdravie mám vrtkavé a nie je ľahké sa vracať po všetkých tých operáciách.  Takto to je a ja som  s tým zmierený a stále mám chuť makať a pripravovať sa. Ešte nekončím s hokejom, človek nikdy nevie, čo príde. Možno šanca tam ešte niekedy bude.“

Máte obľúbené miesto, kde trávite dovolenku?

„Je mi to jedno, kdekoľvek,  kde je so mnou rodina.“

Čo by ste na záver chceli odkázať našim fanúšikom?

„Ďakujem za podporu a aby ostali verní Slovanu.“