V Slovane sa chcem zlepšovať na každom tréningu, hovorí Monika Bytčánková
Jednou z letných posíl ženského tímu ŠK Slovan Bratislava je aj 19-ročná stopérka Monika Bytčánková, s ktorou sme sa zhovárali o jej futbalovom živote.
V úvode sa vráťme k vašim futbalovým začiatkom. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento šport a čo vás k nemu priviedlo?
„Bolo to takpovediac v rodine. Mám troch starších bratov, ktorí tiež hrávajú futbal a môj otec bol kedysi brankárom.“
Z futbalom ste začínali v Podvysokej, odkiaľ pochádzate, potom ste boli kapitánkou ženského tímu Žiliny. Prečo ste sa rozhodli v kariére pokračovať práve v Slovane Bratislava?
„Hlavným dôvodom bolo moje štúdium v Bratislave, ale v Slovane som našla priaznivé prostredie a som veľmi rada, že tu môžem hrávať.“
Ako ste zatiaľ vo svojom novom pôsobisku spokojná a ako vás prijal kolektív?
„V Slovane som veľmi spokojná a páči sa mi tu. Už hneď v prvý deň ma baby pekne privítali a som rada, že ma bez problémov prijali medzi seba.“
Ako hodnotíte letnú prípravu a tréningový proces v Slovane?
„Všetko hodnotím veľmi pozitívne, je to tu super. Letná príprava nebola ľahká, čo je však len dobre. V každom tréningu sa je v čom zlepšovať, a to by mal byť zámer každej futbalistky.“
Aké máte u belasých úlohy, sú v niečom iné než aké boli v Žiline?
„V podstate to nie je pre mňa nič nové. V Slovane hrávam tiež poslednú hráčku, ako tomu bolo aj v Žiline, len je tu trocha iný herný systém. V tejto úlohe je pre mňa prioritou starať sa o defenzívnu činnosť a zabraňovať súperkám v strieľaní gólov.“
V minulej sezóne ste boli pri tom, keď Žilina zdolala Slovan v oboch vzájomných stretnutiach, čo v konečnom dôsledku stálo belasé obhajobu titulu. Ako si na tieto zápasy spomínate?
„Prvý zápas sme hrali na začiatku septembra v Bratislave. Bol veľmi vyrovnaný, o čom svedčí aj výsledok, veď o najtesnejšom žilinskom víťazstve 1:0 vtedy rozhodol až gól v poslednej minúte. V žilinskom tíme sme vtedy, samozrejme, boli všetci šťastní, pretože zdolať tak kvalitné družstvo ako Slovan bol jeden z našich veľkých cieľov. Druhý súboj sa uskutočnil na jar v Dolnom Hričove, kde sa Žilinčankám opäť podarilo tesne uspieť, aj keď výsledok 2:1 nehovorí za všetko.“
Hneď v druhom kole tejto sezóny ste sa ocitli v opačnej situácii, keď ste už v Dolnom Hričove stáli v belasom drese proti Žiline. Aké boli vaše pocity?
„Tento zápas som mala v hlave už týždeň pred jeho konaním. Moje pocity boli veľmi zmiešané a dominoval v nich najmä rešpekt. Predsa len uplynul ešte len krátky čas od môjho odchodu zo Žiliny. Nevedela som, čo mám očakávať, ale ako zaznel úvodný hvizd tak zo mňa všetko opadlo a unášala som sa hrou. Náročného súpera sme zdolali a môžeme pokračovať ďalej v sezóne.“
Ste členkou aj slovenskej futsalovej reprezentácie. Ako ste sa dostali k tomuto športu a v čom sa najviac líši do futbalu?
„K futsalu som sa dostala ešte keď som hrávala v Žiline. Cez zimnú prípravu sme sa tam zúčastnili futsalovej ligy a potom ma zavolali aj na zraz slovenskej reprezentácie. Tých rozdielností tam je viac. Hneď na prvý pohľad každému udrie do očí napríklad iný povrch, či rozmery ihriska. Na futbale máme oveľa viac priestoru, kdežto pri hraní futsalu sa musíme vynájsť a rýchlejšie rozmýšľať čo s loptou, pretože toho priestoru je málo. Iné sú tiež niektoré pravidlá. Ale nie je to zložitá hra, a už vôbec nie pre futbalistky.“
