V obrane to bude tutovka, vedel Patrik Luža už v prípravke

Patrik Luža patrí k mladým obrancom, ktorí v tejto sezóne nastúpili v drese Slovana v KHL. Z postu siedmeho obrancu sa Patrik dostal vinou zranení svojich spoluhráčov až do prvej obrany. My sme sa Patrika spýtali ako hodnotí svoju sezónu.

Patrik, vy ste pred sezónou v jednom z rozhovorov povedali, že táto sezóna je pre vás kľúčová. Ako hodnotíte vaše účinkovanie v nej?

„Sezónu hodnotím tak 50-50. Splnil som si cieľ a prebojoval som sa do zostavy, ale zranil som sa, sezónu som nedohral číže aj spokojný aj nespokojný.“

Začínali ste ako siedmi obranca, v ostatných zápasoch ste nastupovali dokonca v prvej obrane. Aké to je stáť proti prvému útoku súperovho tímu?

„Vždy pred prvým buly cítim trochu neistotu, lebo od prvej formácie sa očakáva, že nastavia tempo zápasu. Od prvého striedania sa toho odvíja veľa, ale časom som si na to zvykol a na úvodné buly sa tešil, predsa len je to česť začínať v prvom útoku.“

Najčastejšie ste nastupovali po boku Michala Sersena, ako sa vám s ním spolupracuje?

„Mišo je perfektný obranca a ešte lepší človek.  S ním sa nedá spolupracovať zle, na lade pomáha a v šatni poradí, som rád, že som do zápasov nastupoval práve s nim“.

Po domácej sérii januárových zápasov ste sa zranili, čo sa stalo?

„V zápase s Dynamom Moskva som sa zranil, trocha nešťastné, ale stáva sa. Obranca Dynama nahodil puk popri mantinely, bol som v súboji o ten puk v rohu, stratil som stabilitu a neviem ani ako, ale spadol som tak nešťastne, že som si zranil bedrový kĺb. Podobné zranenie som mal už v letnej príprave a pauzoval som týždeň, tentokrát si to bude vyžadovať pravdepodobne operáciu.“

Objavíte sa v drese Slovana ešte v tejto sezóne?

„Bohužiaľ už nie.“

V úvode sezóny ste sa stali otcom, stíhate si plniť otcovské povinnosti?

„Zo začiatku to bolo hektické lebo som bol na hosťovaní v Banskej Bystrici. Veľa času som doma netrávil, ale keď som sa vrátil domov tak doma trávim každú voľnu chvíľu a venujem sa rodine ako sa len dá.“

Od malička vás to ťahalo do obrany?

„Ako malý som chcel byť brankár, no tréneri v prípravke trénovali aj otca a teda vedeli, že v obrane to bude tutovka.“

Číslo štyri, ktoré nosil v Slovane váš otec zostalo v rodine?

„To, že mal otec štvorku v Slovane  som nevedel, viem, že na Slovane mával číslo 8, ale keď som došiel z juniorky do „áčka“, tak mi dal Samko Petráš čísla, ktoré sú voľné a vybral som si číslo 4.“

V Slovane vás trénoval aj Rostislav Čada, ktorý je známi svojou tvrdou disciplínou, napriek tomu, ako by ste porovnali jeho metodiku s Petrim Matikainenom?

„O pôsobení trénera Čadu v Slovane sa vyjadrovať nebudem, písalo sa o ňom dva roky a všetci povedali to isté, takže nič nové vám k nemu nepoviem. Tvrdý tréner s dôrazom na disciplínu, stručný a jasný. Petri Matikainen si tiež zakladá na tvrdej disciplíne, bez nej by to samozrejme nešlo, no popri tom sa viac venuje osobnej stránke hráčov, čo ja veľmi oceňujem.“

Určite aj hráči vnímajú otázky okolo pôsobenia Slovana v budúcej sezóne, uvidíme Patrika Lužu v belasom drese aj v  nasledujúcom ročníku?

„To neviem, ohľadom budúcej sezóny je ešte veľa otáznikov. Ale mám tu rodinu a Bratislava je mojim domovom, keď mi tu vytvoria výhodné podmienky rád tu ostanem. Ale všetko záleží na podmienkach, čiže keď sa objaví niečo výhodnejšie nebránim sa odchodu. Verím ale, že so Slovanom dopadne všetko dobre, a že sa dohodneme.“