Titul po desiatich rokoch
Bratislavský Slovan patrí k najúspešnejšiemu mužstvu na Slovensku, ktoré sa tešilo z počtu z majstrovských titulov. Po rozdelení republiky od sezóny 1993/1994 získal Slovan osem titulov. My sme pozreli na ten z ročníku 2008/2009, v ktorom sa podarilo belasým získať po dlhých desiatich rokoch titul. Za toto obdobie bez titulu si vypil Slovan kalych horkosti až do samého dna. Vypadol do druhej ligy, po krátkom čase sa vrátil medzi elitu. Na lavičke a v realizačnom tíme pôsobila plejáda bývalých Slovanistov, na čele s trénerom Ladislavom Peckom, ktorému pomáhali Ján Śvehlík, Marián Zeman, Vladimír Kinder, Dušan Tittel, Miroslav König, Alexandre Vencel st.(ktorý pri príležitosti desiateho titulu oslávili 65 narodeniny.) a mnohí ďalší.
Slovan vstúpil do sezóny výborne, prišlo 16 zápasov bez prehry. Slovanisti sa po 14.kole usadili na čele, vytvoril si náskok pred Žilinou a Trnavou, ktorí patrili medzi najvážnejších súperov Slovana.Slovan mal v priemere najvyššie návštevy na zápas 5640 divákov. Jeho hra bola rýchla, útočne ladená, často zaujali aj individuálne výkony jednotlivcov. Najlepším strelcom ligy sa stal s 15 gólmi útočník Slovana Pavol Masaryk. O titul sa pričinili títo hráči: Bičík, Rodinger, Valachovič, Hanek, Dobrotka, Ćernák, Meszároš, Breznaník, Serrano, Masaryk, Slovák, Obžera, Halenár, Kozák ml., Pires, Angelovič, Gaucho, Sylvester, Petráš, Dosoudil, Štepanovský, Ižvolt, Králik, Ibragimov, Rada, Szabó, Kolčák, Nachtman, Janek, Struhár.
Slovan získal titul v predstihu, posledné štyri kolá mu nevyšli podľa predstáv, keď dvakrát prehral a dvakrát remizoval. Medzi opory tímu patrili viacerí hráči, ktorí sa pričinili o desiaty titul, “Boli sme vynikajúci kolektív! Doteraz sa stretávame partia chalanov. Najviac som si rozumel asi s Peťom Černákom, Kubom Sylvestrom, Maťom Ižvoltom, Peťom Struhárom, Mirom Poliačkom, strašne veľa super chalanov v tom období hralo za Slovan! Raz za rok sa stretneme u niekoho pospomíname na staré dobré časy. Veľmi rád spomínam aj na fanúšikov Slovana, ktorí nám veľmi pomáhali a fandili na zápasoch.” opísal svoje pocity Michal Hanek. V Slovane bol počas sezóny nepriehľadnuteľný svojou bradou.“Chcel som to v kabíne vyhecovať, navrhol som to spoluhráčom, že ideme do toho, napokon som ostal v tom sám (smiech). Povedal som, že to dodržím, pokým nebudeme majstri, dovtedy si nechám bradu! V tom čase ešte nebolo jasné čí budeme majstri… našťastie sa nám to podarilo, ale plánoval som bradu dokým sa nestanem raz majstrom (smiech).“
Z Norimbergu viedli kroky späť do Slovana jednému z pilierov celého mužstva Samuelovi Slovákovi.“Bol som dlho preč a chcel som sa vrátiť domov. Slovan bol navyše v období, kedy sa budoval nový tím, veľa zavážili aj slová Jána Švehlíka, ktorý ma prehovoril.“ povedal o svojom návrate do Slovana miláčik tribún a pokračoval,„Svoj krok neľutujem, vytvorili sme výbornú partiu s hráčmi okolo Joža Valachoviča, Ľuba Meszároša, Braňa Obžeru a ďalších, s ktorými sme získali titul. Nesmierne si ho vážim, boli to pekné momenty.”
Obranu pred príchodom Davida Bičíka dirigoval Dominik Rodinger. Ďalší z hráčov, ktorý si získal srdcia fanúšikov Slovana. „Ak sa ma niekto opýta na Slovan, poviem hneď, že to bolo najlepšie angažmán, aké som kedy zažil. Mišo Hanek, Ľubo Meszároš, Peťo Černák, Palo Masaryk, Samo Slovák, toto boli ľudia, na ktorých nikdy nezabudnem. Každý štvrtok sme sa u Miša Haneka stretli na záhrade, ten hral na gitaru. V Davidovi Bičíkovi, ktorý vtedy so mnou v Slovane bol, som našiel skvelého kamaráta, sme v dennom kontakte. Tak ako aj v ostatných chalanoch. Slovan bol pre mňa najlepším krokom vo futbalovej kariére a dá sa povedať, že aj v životnej. Zažil som tam titul, hral som poháre, takže dodnes sledujem dianie okolo klubu. Aj prostredníctvom vašej stránky. S niektorými chalanmi som v kontakte aj z radov fanúšikov,” povedal Rodinger, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou slovanistickej rodiny.
Za úspechmi či neúspechmi družstva stojí vždy tréner.Jeho úloha je náročná, o čom by vedeli povedať viacerí. V Slovane ako hráč prežil takmer celú futbalovú kariéru, keď dostal možnosť trénovať Slovan neváhal. Ladislav Pecko sa posadil na horúcu stoličku v bratislavskom Slovane a zhostil sa jej výborne. Ako hráč v Slovane zažil viacero titulov. “To sa nedá ani porovnať, to je diametrálny rozdiel!? Ako hráč máš na starosti sám seba, o nič sa nemusíš starať, ak vieš hrať futbal a ťa to baví tak podáš maximálny výkon. Tréner má zodpovednosť za výsledky, na starosti máte 20- 25 hráčov, z ktorých každý má inú povahu. Ja som hlavne rád, že v tom čase nám chodilo na zápasy päť až šesťtisíc divákov,” zaspomínal sa na tie doby lodivod belasých Ladislav Pecko.
Foto: SITA.
