Tereza Mrocková sa túži stať profesionálnou futbalistkou

V jarnej časti minulej sezóny sa do základnej zostavy ženského tímu ŠK Slovan Bratislava postupne prepracovala 15-ročná talentovaná ľavá obrankyňa Tereza Mrocková. Slovenská reprezentantka v kategórii do 17 rokov v závere uplynulého ročníka absolvovala aj kľúčové zápasy o titul a aj napriek svojmu mladému veku sa stala pevnou súčasťou majstrovského kolektívu. Slovanpositive sa s Terezou rozprával o jej futbalovom živote, pôsobení v Slovane i vysnívaných cieľoch.

Ako si sa dostala k futbalu a kedy si ho začala hrávať?

„Futbal hrávali moji dvaja starší bratia, ja som sa vonku postupne pridávala k nim, zapáčilo sa mi to, a už od piatich rokov som začala hrávať za klub SDM Domino Bratislava. Spočiatku som sa sedem rokov venovala aj tancu, keď som pôsobila vo folklórnom súbore, no napokon mi predsa len viac učaroval futbal.“

V SDM Domino Batislava si potom strávila dlhých desať rokov. Ako si spomínaš na účinkovanie v tomto klube?

„V Domine sa mi veľmi páčilo. Pôsobenie v chlapčenskom futbale mi dalo nesmierne veľa a posunulo ma to výrazne dopredu. Okrem svojej ligy sme sa zúčastnili aj na viacerých turnajoch, kde sme si merali sily aj s poprednými slovenskými tímami ako Slovan Bratislava a ďalšie. Mala som tiež to šťastie hrávať a trénovať pod vedením vynikajúcich trénerov, ktorým vďačím za veľa.“

V Slovane nastupuješ na poste ľavej obrankyne, pôsobíš na ňom dlhodobo, alebo si si vyskúšala hru aj na iných postoch?

„Drvivú väčšinu zápasov svojej doterajšej kariéry som hrávala na ľavom kraji, či už obrany alebo niekedy i zálohy. Samozrejme, že párkrát má tréneri poslali aj na iné pozície, no najlepšie sa cítim na ľavom kraji ihriska.“

V jarnej časti sezóny 2016/17 a v sezóne 2017/18 si v rámci striedavého štartu súčasne hrávala aj za žiačky Slovana Bratislava, ktoré v posledných rokoch na Slovensku dominovali. V ročníku 2017/18 si s nimi získala majstrovský titul. Aké sa ti hralo v belasých žiačkach?

„Prvý polrok, ktorý som strávila v Slovane sme okrem bratislavskej ligy žiačok hrávali aj chlapčenskú bratislavskú ligu, ale myslím si, že vtedy sme nemali potrebnú kvalita a zohratosť na to, aby sme mohli dostatočne konkurovať chlapčenským celkom. Následnú sezónu sme už pôsobili iba v novovzniknutej západoslovenskej lige žiačok. Tam to bolo o niečo ľahšie a z našej stany aj kvalitatívne lepšie. Následný finálový turnaj o majstra SR bol už poriadne náročný a som rada, že sa nám napokon podarilo získať titul.“

Počas spomínanej druhej sezóny na striedavom štarte v Slovane si sa predstavila aj na halovom Praga Cupe starších žiačok v hlavnom českom meste, kde belasé v konkurencii popredných českých družstiev obsadili tretie miesto. Podarilo sa vám zdolať aj celkového víťaza turnaja Slaviu Praha 1:0, a to práve tvojim gólom. Ako si spomínaš na tento turnaj?

„Bol to pre mňa veľmi veľký zážitok. Na tomto kvalitnom turnaji nás viedla dvojica trénerov zo ženského a juniorského tímu slovanistiek, ktorí ma určili ako kapitánku družstva, čo som vnímala ako veľkú poctu, ale zároveň aj ako obrovskú zodpovednosť. Už vtedy som rozmýšľala, kam povedú moje kroky z Domina, keďže po skončení žiackej kategórie som musela prejsť niekam do čisto dievčenského kolektívu. Účasť na tomto kvalitnom podujatí som preto zároveň brala aj ako dobrú možnosť ukázať svoje kvality.“

Po zisku titulu majstra SR so žiačkami Slovana mala o teba eminentný záujem Sparta Praha, v ktorej si bola aj na skúške. Ty si sa však rozhodla pokračovať v Slovane Bratislava, prečo?

„V Slovane som bola veľmi spokojná s kolektívom, ako i s prácou vtedajšieho trénera dorasteniek Petra Mriglota a jeho tréningami. Od začiatku sa mi v Slovane veľmi páčilo a páči sa mi tu stále.“

Uplynulú sezónu si začínala v dorasteneckom družstve slovanistiek, no už na jeseň si dostala niekoľko šancí v ženskom tíme a v priebehu jarnej časti si sa stala jeho pevnou súčasťou. V postate išlo o veľmi rýchly presun zo žiackeho futbalu do ženského a vo veľmi krátkom čase si hrala v troch rôznych vekových kategóriách. Ako by si porovnala futbal v týchto troch kategóriách a ako sa cítiš vo veľkom futbale medzi ženami?

„Som nesmierne rada, že mi tréner žien Martin Masaryk dal príležitosť a mohla som ukázať čo vo mne je. Ženský futbal je určite rýchlejší, súbojovejší a náročnejší ako ten v mládežnícky. Veľa ľudí mi hovorilo, že to môže byť príliš veľký skok prejsť tak rýchlo do kategórie žien a že členky ženského tímu sú staršie a skúsenejšie. Ale myslím si, že to funguje veľmi dobre, kolektív je tu úplne skvelý a keď sa mi niečo nevydarí, tak staršie dievčatá ma povzbudia a poradia mi.“

V závere ročníka si odohrala aj najnáročnejšie a najdôležitejšie zápasy v boji o titul proti Bardejovu a Myjave, ktoré ste vyhrali zhodnými výsledkami 2:0. Aké ťažké to pre teba bolo a ako sa ti hralo?

„Vôbec som nečakala, že budem v takýchto dôležitých zápasoch hrať a tobôž nie v základnej zostave. Pochopiteľne, mala som síce trochu trému, ale kapitánka Alexandra Hollá mi povedala, aby som sa nebála, že je to zápas ako každý iný. Ja som sa snažila plniť všetky taktické pokyny trénera a som rada, že to dopadlo ako to dopadlo.“

Pravidelne sa objavuješ v reprezentačných výberoch Slovenska do 17 rokov. Aké to je na reprezentačnej úrovni?

„Na reprezentačnej úrovni je to veľmi náročné, a to najmä v druhej fáze kvalifikácie Elite Round, kde už proti nám stoja nesmierne kvalitní súperi. V Elite Round sme síce prehrali všetky tri stretnutia, ale myslím si, že naše výsledky úplne nezodpovedali našej hre.“

Aké sú tvoje futbalové ciele?

„Futbal ma veľmi baví a jedného dňa by som chcela byť profesionálnou futbalistkou a hrávať za nejaké veľké kluby.“

Pochádzaš z početnej rodiny, keď máš až šesť súrodencov. Prezraď nám, ako to u vás funguje? Hráva futbal aj niekto iný z tvojich súrodencov?

„U nás doma je stále poriadne živo a rušno. Aj moja rodina je jedným z dôvodov, prečo som nešla do Sparty Praha, keďže sme na seba doma všetci poriadne napojení a držíme spolu. V Prahe by som bola sama. Cela rodina ma výrazne podporuje za čo som veľmi vďačná a vďaka nej som tam kde som. Futbalu sa ešte venujú moji dvaja bratia. Jeden z mojich starších bratov je v Domine a môj druhý najmladší päťročný brat hráva za kategóriu U5 v Slovane Bratislava.“

Ženy Slovana sa od 7. do 13. augusta predstavia na kvalifikačnom turnaji Ligy majstrov, ktorého dejiskom bude Bratislava. Aj keď ešte nie je známa konečná nominácia a teda nevieš, či v nej budeš figurovať, prezraď nám, ako dievčatá vnímajú toto blížiace sa podujatie. Tešíte sa, že si zahráte na novom Tehelnom poli?

„Pre každú hráčku to bude nepochybne obrovský zážitok a posun vo futbalovej kariére. Máme kvalitných súperov v podobe srbského Spartaku Subotica, maďarského Ferencvárosu a moldavskej Agaristy, no myslím si, že máme šancu uhrať nejaké pekné výsledky. Tehelné pole pravidelne navštevujem na zápasoch mužov Slovana. Je to nádherný štadióna a všetky sa nesmierne tešíme na šancu si na ňom zahrať.“