Spomienky Tibora Jančulu: Slovan mi bol blízky od detstva
Tibor Jančula strávil v Slovane tri sezóny, hneď v tej prvej sa tešil z ligového titulu. Útočník, ktorého prednosťou bola rýchlosť, sa po viacerých zástavkách v zahraničí rozhodol pre návrat domov. Vybral si Slovan. Ako sa mu darilo počas jeho bohatej hráčskej kariéry, o tom sa dočítate v našom rozhovore.
Kto vás priviedol k futbalu?
„Určite otec, ktorý bol výborný futbalista, hrával v Trnave, Trenčíne, Prešove a Brne.“
Kde ste začínali s futbalom?
„Som rodákom z Bernolákova, kde som aj s futbalom začínal. Na základnú školu som chodil do športovej triedy v Bratislave. Ako 16-ročný som už hrával za mužov za Ivánku pri Dunaji. Strašne veľa som sa tam naučil, získal skúsenosti. Neskôr som hrával za ČH Bratislava, kde so mnou boli Jozef Juriga, Vlado Kinder, Štefan Maixner a mnohí ďalší skvelí hráči. Boli sme výborní kolektív. ČH Bratislava úzko spolupracovala so Slovanom.“
Prvú ligu ste hrávali v Dunajskej Strede, ako si spomínate na toto pôsobenie?
„Veľmi dobre, v tom čase hrala Dunajská Streda dobrý futbal. Hrali sme o popredné miesta v ligovej tabuľke. Spolu so mnou tu hrali hráči ako Diňa, Fieber, Maixner, ktorý potom odišiel do Slovana“
Počas kariéry ste vystriedali viacero zahraničných klubov, kde sa vám páčilo najviac?
„Moje prvé zahraničné pôsobenie v zahraničí bolo v Prahe, kde som hral za Viktóriu Žižkov. Bolo to vydarené obdobie, kde sa mi darilo aj strelecky. V sezóne 1995 som sa stal tretím najlepším strelcom v českej lige, dal som desať gólov. Neskôr som prestúpil do Salzburgu, ktorý vystupoval opd hlavičkou Casino, kde som sa tešil z ligového titulu. Po dvoch rokoch som sa stal hráčom Fortuny Düsseldorf, na ktorú mám trošku ťažšie srdce, nakoľko ma neuvoľnili do Španielska odkiaľ som mal zaujímavú ponuku. Skončil som v belgickom Beverene, kde mi ale angažmán nevyšiel podľa predstáv, preto som sa rozhodol pre návrat na Slovensko.„
Čo rozhodlo v prospech Slovana?
„V Slovane sa vtedy formoval nový tím, páčili si mi ambície klubu, navyše spolu so mnou do Bratislavy prišiel aj Jozef Majoroš, s ktorým so hrával vo „Viktorke“. Podarilo sa nám získať titul, prežil som tu tri pekné roky, ale potom to išlo s futbalom nielen v Slovane, ale i na Slovensku dole vodou. Odišiel som do Ferencvárosu Budapešť, kde som ukončil kariéru.“
Spolu s bratom Martinom ste odohrali v Slovane pár zápasov, bol to možno vás sen z detstva zahrať si s bratom v jednom tíme?
„Nepovedal by som, že to bol môj sen, ale určite som rád, že sme si spolu v zopár zápasoch zahrali, užil som si to. Je škoda, že brata trápili zranenia, neskôr som laboroval so zranením aj ja.“
Spomínali ste Jozefa Majoroša, vaša dvojička z reprezentácie. Na ktorý reprezentačný zápas si najviac pamätáte?
„S Jozefom som si veľmi dobre na ihrisku rozumel. V pamäti mi ostane domáci zápas s Českom, ktorý sme na Tehelnom poli vyhrali 2:1. V stretnutí som skóroval, na druhý gól som Majorošovi nahral. Česi mali vtedy výborných hráčov, osobne som ich poznal z môjho pôsobenia v Česku. Hráči ako Nedvěd, Šmicer, Poborský predstavovali kvalitu. My sme im chceli dokázať, že vieme hrať futbal a poraziť ich. Som rád, že sa nám to podarilo. Druhý zápas, na ktorý si dobre pamätám bol proti Poľsku. Vyhrali sme 4:1, raz som skóroval , na dva góly som nahrával, po faule na mňa sme kopali pokutový kop.“
Slovensko postúpilo na Majstrovstvá Európy do Francúzska, čo hovoríte na tento úspech?
„Je to výborné, chalanom budem držať palce, len verím, že nám tento úspech viac neuškodí ako pomôže. Majstrovstvá sveta v Južnej Afrike 2010 slovenskému futbalu po ich skončení skorej ublížili“.
Čomu sa dnes venujete?
„Pôsobím v Slovane ako asistent trénera Jána Kozáka mladšieho pri junioroch Slovana. Slovan mi bol od malička blízky, som rád, že mám príležitosť pomáhať mladým hráčom.“
Ktorý z hráčov Slovana B má podľa vás veľký potenciál presadiť sa do A-mužstva?
„Dávame šancu viacerým mladým hráčom, rozohrávajú sa u nás hráči z A-mužstva, ktorí sú buď po zranení, alebo menej hrávajú a udržiavajú sa tak v hernom tempe. Zostava je preto takmer v každom zápase iná a výsledky nie sú také, aké by sme si predstavovali. Navyše máme viacero hráčov zranených, niektorí odišli. Veľký progres spravil mladý stopér Láczko, ktorý sa dostal aj do reprezentácie do 19 rokov. Obrovský potenciál má aj Róbert Majetka, musia však naďalej na sebe tvrdo pracovať„.
Foto: hnonline.sk. a Pavol Funtál
