Slovan je moja druhá rodina
Patrí medzi najskúsenejšie hráčky družstva BK Slovan. Vo svojej kariére už zažila veľa, na Slovan ale nedá dopustiť. Reč je o Marte Vargovej, ktorá vynechala takmer celú prvú časť sezóny. Po zranení sa úspešne vrátila do zostavy. Proti Banskej Bystrici pomohla Slovanu zaznamenať prvú výhru v sezóne. Nastúpila aj v Poprade, kde Slovan neuspel.
V úvode sezóny ste vynechali viacero zápasov, aký bol dôvod?
„Prvý zápas som hrala proti Ružomberku, potom na druhom zápase so Šamorínom ma protihráčka trafila s lakťom do hrudníka, a skoro mesiac som musela vynechať kvôli narazenému hrudníka. Moc ma to mrzelo, keďže som bola dobre rozbehnutá a po každej stránke som sa cítila veľmi dobre.“
Ako chutil návrat do zostavy po takmer mesačnej pauze?
„Návrat na palubovku ma vždy teší a hlavne, keď sa to stane na vyhratom zápase. Vždy je ťažké sedieť len na lavičke s pocitom, že nemôžem nastúpiť zo zdravotných dôvodov.“
Niečo podobné sa vám stalo ešte v sezóne 2014/2015, kedy ste sa zranili na poslednom prípravnom zápase, čím ste vynechali úvod súťaže, pamätáte sa na to?
„Samozrejme že si pamätám, aj keď by som najradšej na to zabudla. Natrhnuté lýtko nie je žiadna sranda, dlho sa to hojí, musela som odznova začať s tréningami, bola to dlhodobá záležitosť, kým som sa dostala do pohody.“
Slovan čakal na svoje prvé víťazstvo do úvodu novembra, ako ste ho videli?
„To víťazstvo sme už veľmi potrebovali, hlavne kvôli nálade a psychike. Nehrali sme vôbec dobre, ale v poslednej štvrtine sme s bojovnosťou otočili zápas a tešili sa z víťazstva. Odohrali sme veľmi dobrý zápas v úvode sezóny so Šamorínom, potom naše výkony boli dosť kolísavé. Každý vie, že hráme najvyššiu ligu, ale na amatérskej úrovni, takže nie je to ľahké, každá hráčka je v klube, lebo miluje ten šport a obetujeme veľa času energie a aj financie. Náš tréningový proces je trošku odlišný od družstiev, ktoré prioritu majú len basketbal.“
Cez polčas ste o bod prehrávali, pomohol prestávkový dohovor od trénera?
„Určite áno, náš tréner je u nás už päť rokov, presne vie, čo na nás zaberie, a medzi patrí aj krik. (úsmev). Niekedy ho ale žiaľ neposlúchame, a takto vyzeral aj zápas v Poprade cez víkend, ktorý sme chceli vyhrať, no žiaľ sa nám nepodarilo. Mali sme slabší tréningový proces a keďže sme mladé družstvo, bez tréningu sme stratené. Chýbala nám energia, preto sme žiaľ víťaznú sériu nepredĺžili. Na rozdiel od nás, bol Poprad veľmi dobre pripravený. Bez bojovnosti a bez toho, aby sme splnili rady od trénera sa vyhrať nedá.“
Spolu s Renátou Talajkovou patríte medzi najskúsenejšie hráčky. Radíte cez tréningy dievčatám niečo, napríklad ako triafať trojky, keďže tie sú vašou silnou zbraňou?
„Ja vždy hovorím, že Renča (Renáta Talajková pozn. red.) je naša IronWoman, ja neviem odkiaľ berie tú energiu, ale vždy je v popredných štatistikách v celej lige. Snažíme sa babám pomôcť, určite aj radiť, ale hlavne ich podporovať. Máme mladé hráčky, ktoré to potrebujú, aby sa cítili aj na tréningoch dobre a komfortne. Myslím, že u nás tú podporu každá má a je len na nich ako to využijú. Čo sa týka tých trojok, to neviem či sa dá radiť, natrénovať sa dá určite, ale hráčka musí na to mať cit.“
V Slovane ste už niekoľko rokov, ako vzniklo spojenie Marty Vargovej a BK Slovan?
„Keď som skončila gymnázium v Šamoríne, tak som išla na rok do Banskej Bystrice vyskúšať nový angažmán. Z rodinných dôvodov som sa vrátila domov, išla som na vysokú školu UK, na fakultu Matematiky, fyziky a informatiky.a chcela som hrať. Vtedy som sa spojila s našou majiteľkou klubu, Beatou Kozmonovou, ktorá vtedy už riešila vznik novodobého Slovana. S ročnou pauzou som tu už asi 13.rok.“
Čo pre vás znamená Slovan?
„Tento rok som začala 13. sezónu v drese Slovanu, je to viac než 1/3 môjho života. Ja som tu už prežila všetko, boli horšie aj lepšie časy, ale neľutujem, že som súčasťou tohto super kolektívu. Cítim sa tu veľmi dobre, mám rada túto rodinnú atmosféru a klobúk dole pred našou majiteľkou, že už dlhé roky sa snaží a dotuje tento klub, aby slovenské hráčky mali možnosť hrať v najvyššej súťaži. Máme najrozsiahlejšiu pyramídu od prípraviek až do žien. Pre decká je to veľká motivácia, ak vidia, že slovenská extraliga je reálny sen pre nich. Môžem povedať, že Slovan je moja druhá rodina. Cítim podporu a že ma majú radi. Tento pocit je na nezaplatenie.“
Titulná foto, zdroj archív Marty Vargovej
