Slovan je môj domov

Vedeli by ste si predstaviť zostavu Slovana bez Ladislava Pecka? Laco sa po svojom príchode do Slovana takmer okamžite zaradil medzi členov základnej  zostavy. Jeho schopnosť hrať na krídle či v obrane veľakrát trénerom uľahčila skladbu základnej zostavy. Ako vieme Laco sa po krátkom čase vrátil do Slovana, pre SlovanPositive prezradil svoje ambície pri kormidle Slovana B, i svoje úlohy v pozícii asistenta trénera Chovanca.

Laco vy ste rodákom z Kysúc, podobne ako Dušan Tittel aj vy ste hrávali za Dolný Kubín, stretli ste sa s Dušanom v jednom drese ?

„Hrávali sme spolu v doraste v Dolnom Kubíne takmer rok a pol. Dušana si vybrali do Slovana rok predo mnou na jednom turnaji, na ktorom som ja nebol. Bola to motivácia pre mňa, aby som ešte viac pracoval na sebe a mal možnosť v budúcnu obliecť dres Slovana.“   

V sezóne  1987/1988 ste zažili premiéru v belasom drese, viete proti komu to bolo a kto vás viedol?

„V tejto sezóne nás viedol pán tréner Zachar myslím, že som nastúpil na svoj prvý zápas ešte v národnej lige proti Spojom Bratislava .“

Pamätáte si na váš prvý gól?

„Tak to nie, ak mám pravdu povedať ja si nepamätám na svoj ligový gól, tobôž nie na gól za Slovan. My sme hrali tri roky národnú ligu a potom už federálnu.“

Vy ste rekordérom v počte ligových štartov v drese Slovana, za ktorý ste odohrali 431 zápasov – strelili 30 gólov, ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti?

„V ročníku, keď sme boli na vrchole, vyhrali  federálnu ligu. Určite by som spomenul  domácu výhru 3:2 so Sláviou, ktorú zariadil Peter Dubovský,  3:0 v Ostrave či 2:1 na Sparte.“

Pamätné góly z vašej strany?

“ Asi najpamätnejšie boli tie, keď som bol  ešte mladý.  V čase keď sme postupovali som dal dva góly Interu, ten bol v tom čase silný, keďže sa spojil s Petržalkou, to boli jedny z mojich prvých gólov.“

Odohrali ste teda veľa zápasov, mali ste aj nejaké väčšie zranenia?

„Ja som pôsobil na scéne dosť dlho, samozrejme mal som  aj viaceré zranenia, nevyhol som sa ani operáciám, niektoré zranenia navyše prišli v nevhodnej dobe, ale to k športu patrí.“

Začínali ste na pravom krídle, neskôr Vás prerobili na pravého obrancu, kde sa vám hralo lepšie?

„Bolo to za trénera Galisa,  v Slovane bolo strašne veľa dobrých hráčov, skúšalo sa, nakupovalo sa, postupne som sa ocitol v obrane. Mne to bolo jedno, podstatné pre mňa bolo, že som hral.“

Vy ste patrili medzi najrýchlejších hráčov ligy, určite Vám to pomohlo na poste obrancu, keď ste mohli „ponaháňať“ útočníkov súpera…

„Až teraz po dvadsiatich rokoch zistili aká to je výhoda, keď sa dá po krídle z obrany takto zaútočiť, my sme to hrávali už vtedy (smiech).“

Za trénera  Galisa ste preferovali systém 3-5-2?

„My sme tie systémy moc nerozoberali, postavila sa zostava a išli sme hrať. Naším cieľom bolo baviť divákov a vyhrať.“

Najlepšie zápasy ste teda odohrali za federálu?

„Áno v sezóne 1991/1992 sme dokázali vyhrať ligu, čo bolo veľkým úspechom nielen pre nás, ale aj pre ľudí. Rok na to v poslednej spoločnej lige nám to nevyšlo, hoci sme bojovali až do konca. V tej dobe mala navyše Československá liga veľmi dobrú úroveň a kredit v Európe. Bola to kvalitná súťaž, keďže v tom čase nechodili hráči moc do zahraničia. Poraziť Sláviu, Spartu bolo super.  Najpodstatnejšie a najkrajšie ale bolo, že sme mali stále vypredaný štadión, keďže futbal sa hrá pre ľudí.“ 

Dnešná generácia momentálne o niečom takom môže snívať..

„Dnes, keď sa stavia nový štadión,  doprial by som aj im, aby aj oni zažili takú atmosféru a vypredaný štadión. Keď si dnes zapnete televízor a vidíte Nemeckú alebo Anglickú ligu, všade sú plné štadióny, prídete sem a nikto tu nie je. Treba v prvom rade tvrdo pracovať na sebe a verím, že sa takej atmosféry dožijú na Slovane aj mladšie generácie.“ 

Dá sa povedať, že vaša generácia zažila najväčšie úspechy Slovana, čím to bolo?

„Neviem či chvalabohu alebo  bohužiaľ zastihli to, keď sa nedalo tak ľahko prestupovať  ako teraz do zahraničia. Bola tu dobrá partia, dobre sme hrali to mužstvo ostalo prakticky po kope.V dnešnej dobe je ťažké udržať dobrých hráčov.“

V Slovane ste nosili čislo sedem od malička?

“ V tej dobe boli čísla od 1-11, keďže som začínal na poste útočníka dostal som „vyššie“ číslo, na ktoré som si potom zvykol a hral s ním počas svoj kariéry.“

Počas kariéry ste sa dostali aj do reprezentačného výberu ČSFR a Slovenska, považujete to za svoj najväčší úspech dostať sa do národného dresu?

„Určite áno, reprezentácia hlavne federálna, kde sme odohrali celkom slušnú kvalifikáciu, v ktorej sme do poslednej chvíle bojovali o postup.  Po prehre doma s Francúzskom 1:2 postúpili na majstrovstvá oni.“ 

Nie je vám s odstupom času ľúto, že vám nevyšiel prestup do Logrones (Španielsko)?

„Je, ale nič s tým nenarobím, ako som spomínal, v tom čase nebolo jednoduché prestúpiť do zahraničia. V tej dobe to bol jeden z prvých prestupov mladého slovenského hráča do zahraničia, nemyslím 30 ročného hráča. Prvý, čo prestúpil do zahraničia bol Ľuboš Moravčík po Majstrovstvách sveta 1990. Po roku potom odišiel do Francúzska aj Dušan Tittel. Dnes je iná doba a hráči odchádzajú do Turecka, Poľska, Belgicka…“

V pohárovej Európe ste mali dosť smolu pri žrebe, brali ste tie zápasy ako sviatok, odmenu hrať proti takým súperom?

„Dosť?! (smiech)…väčšinou sme dostali súpera, ktorý danú súťaž vyhral, prípadne sa dostal v súťaži ďaleko. Real Madrid, Dortmund, AC Miláno, Chelsea, a ďalší… škoda, že sme proti nim nehrali v druhom či treťom kole. Každopádne to boli fantastické zápasy, v ktorých sme nesklamali, dokázali sme ich poraziť i remizovať.“

V roku 2009 ste Slovanu prinavrátili titul po 10-tich rokoch, je rozdiel byť majster ako tréner a ako hráč?

„To sa nedá ani porovnať, to je diametrálny rozdiel!? Ako hráč máš na starosti sám seba, o nič sa nemusíš starať, ak vieš hrať futbal a ťa to baví tak podáš maximálny výkon. Tréner má zodpovednosť za výsledky,  na starosti máte  20- 25 hráčov, z ktorých každý má inú povahu. Ja som hlavne rád, že v tom čase nám chodilo na zápasy päť až šesťtisíc divákov.“

Dnes sa vraciate po krátkej odmlke do Slovana, dlho ste váhali nad touto ponukou?

„Rozprávali sme sa o tom s Dušanom (Tittelom pozn. redaktor) aj majiteľom klubu pánom  Kmotríkom, aké majú predstavy do budúcna. Chceli vrátiť hlavne duch Slovana. Pracoval som pri mladých chlapcoch, kde som mal rozrobenú robotu, preto sa mi ťažko rozhodovalo, či ich opustiť v polke sezóny.   Perspektíva do budúcna rozhodla v prospech Slovana.“

Aké máte úlohy ako asistent trénera Chovanca?

„Zatiaľ to je tak, že hráči majú prípravu. Cez zápasy budem pomáhať trénerovi sledovať naše zápasy z inej perspektívy,  tak isto aj hru súpera. Dnešný futbal je tak náročný, treba sa o ňom baviť z viacerých strán,  čím viac tým lepšie.“

Tibora Jančulu ste si vybrali sám za asistenta v Béčku?

„Áno, Tibora poznám, robí tu pri mládeži dlhé roky, to je taký zákonitý postup.“

Aké má Slovan B ciele? Hrať prvú šestku, aby si mohol zmerať sily so súpermi z východu?

„Nehovoril by som o takýchto cieľoch, v prvom rade, aby tí chlapci, čo prišli z dorastu hrávali a ukázali sa. Bol by som rád, aby moc nehrávali tí hráči z Áčka, ale skorej chcem vidieť či mladí napredujú.  Chceli by sme sa vrátiť do tej doby, ako sme boli my, vytiahnuť  aspoň jedného hráča z Béčka a jedného z dorastu a vytvoriť tam puto.“

Ako tréner U17 ste mali veľký úspech, majú títo chlapci presadiť sa do veľkého futbalu?

„Táto generácia určite áno, viacerí hrajú v zahraničí sa majú šancu a potenciál presadiť tam. Ostatní hrajú už v tomto veku  vo Fortuna lige, čo je pre nich iba dobre.“

Občas vás vídavame na hokeji, chodíte pravidelne na zápasy Slovan?

„Keď mám čas, tak sa idem pozrieť. Z hráčov poznám skôr tých starších ako napríklad Jana Lipianského.“

Čo Pecko junior, bude pokračovať v otcových krokoch?

“ Nie, myslím si že nie, už je dosť starý, bol tu do minulého roku. Rozhodol sa ísť inou cestou.“

 

Foto zdroj :http://sport.sme.sk/   http://historiadelfutbolenimagenes.blogfree.net/