Prvý Slovák na Apeninskom polostrove

Miloš Glonek je ďalším z hráčov Slovana, ktorí sa v minulosti podieľali na úspechoch belasých. Spoľahlivý stopér a rodák zo Zlatých Moraviec sa po odchode zo Slovana presunul do Talianska, bol prvým Slovákom, ktorý v drese Ancony pôsobil v Sérii A. Odtiaľ jeho kroky viedli do Francúzska, kde hrával za Cean. O tom ako sa mu počas kariéry darilo sa dočítate v našom rozhovore.

Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?

„S futbalom som začínal v Novej Vsi nad Žitavou, odkiaľ moje kroky viedli do Zlatých Moraviec. Tu som pôsobil dva roky, po ktorých si ma tréner Dušan Radolský vyžiadal do Trnavy.  Odtiaľ som ako 18-ročný prestúpil do Slovana.“

Medzi Slovanom a Trnavou bola vždy rivalita, aké to bolo pre hráča v mladom veku prestupovať k „nepriateľovi“?

„V tom čase som to tak nebral, do Bratislavy som šiel hlavne kvôli štúdiu na vysokej škole.“

Študovali ste popri futbale, alebo ste mali externý typ štúdia?

„Nemal som žiaden individuálny program, dalo sa študovať popri futbale“

Podieľali ste na postupe Slovana z národnej ligy do federálnej?

„Keď som prišiel do Slovana, bol som ešte v dorasteneckom veku. Za A mužstvo som pri postupe Slovana ešte nehrával. Nastúpil som neskôr, keď Slovan viedol tréner Jankech, ale zažil som aj pána Zachara.“

V tom čase patril medzi lídrov zadných radov Slovana Vladimír Kinier, bol on vašim učiteľom pri vstupe do seniorského futbalu?

„Vladimír Kinier hrával stopéra, ja som v tom čase hral na pozícii ľavého obrancu.  Veľa som sa pri ňom naučil. Keď zo Slovana odišiel,  presunul som sa na pred stopéra. Po odchode Tittela som hral s Chvílom stopéra, na krajoch obrany hrali Kinder a Stúpala.“

Vaša generácia sa podieľala na federálnom titule. Ako si na tú sezónu spomínate?

“ V Slovane bola výborná partia chalanov. A to nemyslím iba po futbalovej stránke. Kolektív fungoval nielen na ihrisku, ale i mimo neho. Na toto obdobie mám preto iba tie najkrajšie spomienky.“

Po zisku titulu ste zo Slovana odišli do Talianska. Boli ste v tej dobe  historicky prvým Slovákom, ktorý prestúpil na Apeninský poloostrov. Čo rozhodlo v prospech Ancony, mali ste možno aj iné ponuky?

„Bola to prvá vážnejšia ponuka. V tej dobe to bolo iné ako je tomu teraz. V dnešnej situácii by som sa na to už pozeral inak.“

Slovan hral v Lige Majstrov proti AC Milánu. Prišli vtedy skauti na zápas a vytipovali si vás?

„To neviem, skôr si myslím, že si ma vyhliadli na základe mojich výkonov v reprezentácii. V domácom zápase som nastúpil, v odvete som nehral. „

Cestovali ste do Ancony sám, alebo s rodinou, či s priateľkou?

„Sám som išiel.“

Ako ste na tom bol s taliančinou?

„Nevedel som po taliansky, časom som sa naučil. Preto komunikácia s trénerom bola v začiatkoch ťažká, keďže on po anglicky nevedel.“

Hrávali ste od začiatku v základnej zostave?

„Hrával som, s tým rozdielom, že nehrával som prvé zápasy na pozícii libera, ale osobku. Keď som sa naučil trošku jazyk, už to bolo lepšie a presunul som sa na svoju obľúbenú stopérsku pozíciu.  V tom čase bola talianska liga najlepšou na svete. Zápasy boli vypredané, málokedy sme počuli trénerové pokyny z lavičky.“

Proti akým svetovým hráčom ste nastupovali?

„Dala by sa vymenovať celá plejáda hráčov. Van Basten, Gullit, Rijkaard, Caniggia, Hagi, a mnohí ďalší svetoví hráči.“

Ktorý zápas vám utkvel v pamäti?

„Pamätám si takmer všetky, každý jeden tam bol pre hráčov sviatkom. Svoj prvý som odohral proti AS Rím. V Taliansku boli všetky zápasy ťažké, dokonca bolo náročnejšie hrať proti Pescare alebo Bari ako proti spomínanému AS Rím. Za Bresciu, ktorá s nami vypadávala hrali Hagi, Petrescu. Aj menšie kluby mali vo svojom strede obrovské hviezdy, čo hráč to cudzinec. Navyše v jednom zápase mohli nastúpiť maximálne traja, preto to mali hráči ťažšie.“

Najväčším úspechom Ancony bolo finále v talianskom pohári proti Sampdorii Janov. Ako to vnímali vaši diváci?

„V pohári sme porážali viaceré kvalitné mužstvá, v lige sa nám nedarilo, boli sme poslední. Preto postup do finále bol obrovským úspechom. „

Ancona vypadla do druhej ligy, nemali ste ambíciu ísť do druhého mužstva?

„Mal, ale Ancona ma nechcela pustiť, mali ambíciu postúpiť do prvej ligy, čo sa im nepodarilo. Ich tréner potom odišiel do Neapolu, napriek platnej zmluve mi potom umožnili odísť.“

Čo rozhodlo v prospech francúzskeho Cean? Nemali ste možnosť ostať v Taliansku?

 „V Taliansku sa mi páčilo, mal som výborné hodnotenie medzi obrancami. Predo mnou boli iba Baresi a Kohler. Prišla ponuka z Cean, ktorí boli ochotní za mňa zaplatiť požadovanú sumu.“

Ak by ste mali porovnať život vo Francúzsku a Taliansku, bola to veľká zmena?

„V Francúzsku bol  kľudnejší život, v Taliansku bol futbal oveľa populárnejší. Človek nebol toľko na očiach, aj keď Francúzi vo futbale veľmi rýchlo napredovali. V ich lige v tom čase pôsobili takisto výborní hráči ako  Zidane, Duggary či Thuram. Tí postupne odchádzali do zahraničia ako prišli úspechy ich národného výberu.“

Po návrate z Cean ste zamierili do Slovana, kto bol vtedy jeho trénerom?

„Jozef Prochotský, ale s odstupom času si myslím, že môj návrat nebol dobrou voľbou. Nebol som doliečený, mal som v zmluve klauzulu. Zadarmo som prišiel, zadarmo som mohol kedykoľvek odísť.“

Prečo ste teda odchádzali z Cean?

„Bol som po operácii, a oni mi napriek tomu ponúkali nový ročný kontrakt. Na tú dobu aj pre mňa finančne zaujímavý. Chcel som skúsiť niečo iné, navyše mal som štatút zraneného hráča.“

Keď ste spomínali reprezentáciu, odohrali ste za ňu tzv. pamätný zápas?

„Na reprezentačnej úrovni sa nám žiaľ veľký úspech v podobe postupu zo skupiny nepodaril.  Navyše vtedy na Majstrovstvách sveta či Európy hralo menej družstiev. Vždy sme mali v skupine ťažkých protivníkov, Rumuni nás neustále prenasledovali. Veľmi dobre si spomínam na prípravný zápas proti Brazílii, ktorá bol úradujúcim majstrom sveta“

V týchto zápasoch si hráči zvyknú po zápasoch meniť dresy, niečo podobné platilo aj v Taliansku?

„V Taliansku sme si mohli meniť po každom zápase, tých trofejí som mal veľa. Je pravdou, že väčšinu som rozdal známym, či kamarátom. Zopár som si nechal na pamiatku. Proti Brazílii som si vymenil dres s Romáriom, v Taliansku napríklad s Marcom van Bastenom, ktorý sa v tom zápase lúčil s AC Milánom.“

Čomu sa dnes venujete?

„Pôsobím v advokácii. Vyštudoval som právo, po skončení aktívnej kariéry som si spravil prax a advokátske skúšky.“

Ako vnímate aktuálne zmeny v Slovane a situáciu okolo Slovenskej reprezentácie?

„Mne sa to ťažko posudzuje, veľmi často tam nechodím. Občas sa stretnem s Ladislavom Peckom, Dušanom Tittelom, Ondrejom Krištofíkom, a ostatnými. Chodíme si zahrať za starých pánov, čo organizuje Ladislav Petráš. Naša liga je taká aká je. Napriek je výborné, že sa našim reprezentantom podarilo postúpiť do Francúzska.  Domnievam sa. že by nám pomohlo účinkovanie v spoločnej lige s Českom. Zápasy z federálnej ligy mali svoju kvalitu, náboj i divácky záujem bol diametrálny odlišný ako je teraz.“

Foto: TASR, Archív skslovan.com, a www.futbalsfz.sk