Robíme to hlavne pre fanúšikov, aby sa zabavili, hovorí Stanley Gašparovič (FOTO)

Patrí medzi verných fanúšikov Slovana. Slovanu fandí od malička, na svoj milovaný klub nedá dopustiť. Medzi fanúšikmi ho môžete ľahko rozpoznať, okrem toho, že chodí pravidelne na domáce zápasy HC Slovan Bratislava, častokrát so Slovanom vycestuje aj na vonkajšie zápasy. Reč je o Stanleym Gašparovičovi, ktorý pre náš portál porozprával o svojom vzťahu k Slovanu.

Ako dlho chodíte na Slovan?

„Na Slovan chodím od  svojich šiestich rokov. Musím vopred povedať, že to bolo veľmi nepravidelne. Veľa som športoval a to zaberalo môj čas. Najprv som chodil na atletiku, neskôr futbal. To vyústilo do toho,  že som viac chodil na ŠK Slovan. Potom Bratislava Monarchs, kde patrím k jedným z prvých členov. Momentálne k vedeniu a táto epizóda bude trvať už 30 rokov.  Až posledné tri sezóny ma je viac vidno na hokeji a to aj na klziskách súpera.“

Ako vznikol váš vzťah k Slovanu. Z otca na syna, alebo?

„Na Slovan ma vzal nevlastný otec, ktorému vďačím za “lásku” k Slovanu. Môjho vlastného otca ani vlastne nepoznám. Nebyť tohto príbehu, možno som úplne nešportový tip človeka. Našťastie sa toto už nedozvieme. Príhoda z prvého hokeja bola, že tatko trochu vypil a ja som prišiel domov skôr ako on. Bol z toho doma celkom cirkus, myslím, že na tú dobu úplne bežná vec slovenských rodín. Pamätám si drevené lavice stĺpy zafajčené chodby, dnes takmer nepredstaviteľné. Preto porovnanie  :“Z otca na syna sedí úplne presne.““

Ste známy tým, že podporujete Slovan aj na zápasoch vonku. Chodíte so Slovanom po celom Slovensku?

„Má to trochu dlhší príbeh. Mám syna, ktorý hral hokej najprv v Lamači neskôr v Hobe. Momentálne je už druhú sezónu v USA.  Je mi za ním smutno, preto viac chodím na hokej. Ak je to možné,  nevynechám zápas dorastu na Hobe, aj vonkajšie zápasy Slovana. Dovoľovala mi to moja predošlá práca, a aj z tej súčasnej sa viem niekedy uvoľniť. Samozrejme že destinácie ako Michalovce, Poprad, Spišská Nová Ves alebo Liptovský Mikuláš sú celkom neprístupné najmä v piatok. Zo slovenských štadiónov mužstiev hrajúcich extraligu nemám absolvované iba Humenné a Liptovský Mikuláš (tam som mal dva hokejové kempy, ale extraligu som tam nevidel). Navyše tam body Slovan moc nezbiera – asi budem musieť vycestovať, aby sa to prelomilo.“

Nechodím však iba po Slovensku. Sem tam navštívim aj hokejové Majstrovstvá sveta v hokeji. Bol som v Helsinkách, Rige, Ostrave, Kolíne. Budúci rok sa chystám do Štokholmu. Navštívil som aj Brno, i v České Budějovicie, kde pôsobí Brant Harris. Dokonca som absolvoval aj juniorské majstrovstvá v  Třinci.“

Na ktorom štadióne sa k fanúšikom Slovana chovajú najlepšie?

„Ja si myslím, že úplná pohoda a atmosféra je v Michalovciach a Spišskej Novej Vsi. Nemal som problém ani vo Zvolene či Bystrici. V podstate v Trenčíne a Nitre nás asi nemajú radi. Musím vyzdvihnúť ich usporiadateľskú službu. V Poprade tiež akurát, sa tam našiel jeden fanúšik, ktorý pokazil výlet, pretože som tam bol s dcérou a neterou. Beriem, ak je tam podpichovanie medzi fanúšikmi, ale malo by to mať určitú hranicu. Najmä, keď sú tam deti.  KHL vychovala fanúšikov v Bratislave. Nie asi všetkých, ale drvivú väčšinu áno. Preto si môže fanúšik kľudne sadnúť medzi Slovanistov a pozrieť si hokej.  Čo sa však nedá povedať o centre východu, kde by sa mali hanbiť za to, čo spravili pred rokom. Toto im doživotne nezabudnem. Pretože zažiť pocit bezradnosti a bezprávia neprajem nikomu.“

Ste vedúcim skupiny, ktorá chodí so Slovanom, koľko vás je, a ako vznikla táto myšlienka?

„Určite to neberiem tak, že som vedúci. Sme rovnocenná partia. Celé to vzniklo za pomoci fanklubu Verní Slovanu. Poprosil som ich, aby spravili skupinku, kde budeme dávať informácie o výjazdoch. Máme tam 270 členov. Niečo v kruhu priateľov som mal už minulé sezóny, tam nás bolo asi 6-7. Teraz sa však pridali fanúšikovia, ktorých už považujem za priateľov. Sme partia  okolo 10 + rodinní príslušníci. Máme takú internú skupinku s pracovným názvom seniori na výjazdoch (úsmev).“

Čo všetko v skupine riešite?

„Okrem výjazdov tam upravujeme texty pesničiek na tému a vytvárame z nich niečo ako nové moderne choreo,  ktoré však stále potrebuje čas na udomácnenie sa. Ale podstata je povzbudzovanie Slovanu na vonkajších zápasoch. Tak trochu podpora regiónu, kde sa hrá hokej. Máme radi jedlo a dobrú kuchyňu. Takže ak je čas zjeme niečo popri výjazde. Slovnaft pumpy z nás tiež majú radosť.“

Nosievate na krku reťaz, ktorou ste ľahko rozpoznateľný, čo symbolizuje? Ak teda niečo…

„Ako som spomínal Monarchs a americký futbal.  Je to z USA. Fanúšikovia najmä NFL tam nosia také reťaze a na nich veľké logo svojho tímu Jednu som si kúpil v Chicagu na Blackhawks aj s logom Keď poviem, koľko stála budete si myslieť, že som blázon … a aj trochu som. Zatiaľ nemám to logo, ale možno mi také niekto vyrobí a podaruje alebo predá. Reťazou alebo opaskom sa môže označovať na ihrisku hráč ktorý urobil BIG play . Nejak som po tom nepátral, ale asi to bude odtiaľ. Niečo ako muž zápasu, fanúšikovia to asi prebrali. V každom prípade to na slovenských štadiónoch vyčaruje údiv a úsmev. A tak to má byť. Veľakrát sa stretávam s tým ako ľudia hovoria. „Pozri tato, aké má zlato“,  či „Aha zlato ako Rytmus.“  Je to celkom zábava sledovať tie reakcie. Ak s tým niekomu vyčarím úsmev na tvári,  je to fajn pocit.“

Na domácich zápasoch ste zvykol nosiť masku Branta Harrisa, bol Harris váš obľúbený hráč?

„Brant Harris je veľmi dobrý hráč. Je obrovská chyba, že ho Slovan neudržal. Myslím, že veľa slovanistov to nevedelo prekusnúť. Duo Pardavý a Haščák to majú u fanúšikov doživotne zapísané. “

Ako začal príbeh o Harrisovi?

„Celé to ale začalo inak, veľká hlava bola až sekundárna. So synom, keď bol ešte na Slovensku sme rozmýšľali, kto dá večer v zápase gól. Obaja sme sa zhodli na Harrisovi. Vytvorili sme plagát s textom :“Ahoj Brant, keď skóruješ dáš mi hokejku prosím?“. Harris dal gól a po ďakovačke ukázal na Viktora, prehodil hokejku a tým si nás nadobro získal. „Poznáte z USA BIG HEAD ?“ Sú to veľké hlavy, ktoré fanúšikovia nosia na zápasy. Majú ich iba veľké hviezdy Jordan alebo Brady. Teraz už aj ďalší basketbalisti, bejzbalisti a aj Brant Harris (úsmev). Začali sme robiť plagátiky. Pamätný bol HARRISMAN V tvare supermana. Alebo HARRIS-ZILA, niečo ako Godzila s hlavou Branta, hokejkou v ruke a v pozadí bratislavsky hrad rozhlas a vysielač Kamzík. Pani Harrisová sa prišla odfotiť v Nitre. Pýtam sa,  či chce fotku so mnou alebo s Harrisom odpovedala, „Samozrejme, že s Brantom (úsmev).“

Slogan „:FROM BRATISLAVA TO PARIS NO BETTER THAN BRANT HARRIS,“ sme dokonca vystavili v prípravnom zápase České Budějovice – Slovan. Ak by som sa mal vrátiť k prvotnej otázke, áno Harris je jedným z mojich najobľúbenejších hráčov.“

Všimli sme si, že pred domácimi zápase s deťmi organizujete rôzne súťaže, hry, v pozadí hrá hudba. Sú tam deti, ktoré sú členmi nejakého  klubu, alebo sa môže zapojiť ktokoľvek, a zabaviť sa takto pred zápasom?

„Opäť, iba inšpirácia z Ameriky. Videl som zopár zápasov NFL NHL NBA aj college football. Nie je to veľké číslo, ale všade pred zápasom to žilo. Ak ste už niekto boli na Tailgate párty, pred zápasom sú tam rôzne atrakcie zábava. Nechýba jedlo aj pitie. Ľudia si to užívajú, majú to ako spoločenskú udalosť. Zaparkujú tam auto o 10-tej ráno, vytiahnu gril, hudbu, nejaké hry, loptu – teraz sa bavíme o zápase amerického futbalu. Hneď je to program na cely deň. „Prečo by to aspoň v menšom nemohlo byt aj u nás na hokeji?“ Už dva roky mám túto myšlienku nielen ja v hlave – pretože som sa o ňu podelil aj s klubom. Keďže sa nik nezaujímal, začal som spolu s výjazdovou partiou toto realizovať.“

Na našu PZP (Pred Zápasovú Párty) je vstup voľný. Dokonca sa zúčastňujú aj staršie ročníky (úsmev). Okrem streľby na bránku, máme skákaciu škôlku pre dievčatá ako aj možnosť vytvoriť si plagátik na zápas. Momentálne je to trochu komplikované skrz chladné počasie (máme deky na sedenie, takže to nejak dáme). Chceli by sme spoluprácu s klubom, tá však zatiaľ neprichádza. Uvidíme ako to celé dopadne. Verím, že naša PZP má perspektívu. Sme pripravení aj na iné scenáre. Naše párty budú najmä pred nedeľnými zápasmi, všetci ste vítaní.“

Ako hodnotíte účinkovanie Slovana v sezóne?

„Od storočnice a zisku titulu je to náročné. Duo z Trenčína to tu celkom pohnojilo. Potom odchod pána Hrubého. Trenice pred sezónou. Určite sa zhodneme, že ani klub, ani fanúšikovia nemajú dobré obdobie. Nie som tu na to, aby som hodnotil. Nech zhodnotia svoju prácu po sezóne kompetentní. Prajem si ten malý zázrak, aký dokázala Nitra minulý rok, ale úprimne … Mne sa ten mantinelový hokej nepáči.“

Ak by sa k vám chcel niekto pridať, stačí vám napísať, a už ho usmerníte ako ďalej postupovať?

„Je to jednoduché. V prvom rade som členom fanklubu Verní Slovanu. Každému odporučím stať sa členom. Nie, nemusíš stáť a kričať v kotli, ale môžeš podporiť. Ak chceš chodiť na výjazdy začni, my si ťa nájdeme (úsmev).  Kľudne ma oslovte pred zápasom, cez prestávku, napíšte mi cez facebook. Ak naozaj chceš, budeme radi, ak sa k nám pridáte.“

Čo všetko zahŕňa zorganizovať výjazd?

„Výjazdy organizujú Verní Slovanu. Ak náhodou nie, tak je to jednoduché. Niekto z partie sa informuje u súpera, nahlásime sa. Dohodneme sa kto ide, naskladáme sa do aut a ideme. P.S., keď ide niekto do divadla do Košíc tiež sa musí nahlásiť ? Je to celé choré, dávať menný zoznam, keď chcem ísť na hokej. Nahlásiť počet,  áno odpovedia vám, že je to pre našu bezpečnosť. Prosím ? Moja odpoveď je vychovajte si svojich fanúšikov! Chodíme s deťmi, myslite si, že tam niekto chce konflikt? Časy, keď sa fanúšikovia mlátili, by mali byt už preč. Kto sa chce bit, treba ísť do ringu oktagonu klietky. Toto by na štadióny nemalo patriť.“

Ak by niekto chcel pomôcť vo vašich aktivitách, či už finančne, prípadne materiálne, môže sa na vás obrátiť?

„Čo sa pomoci týka, prijmeme každú. Nápad, myšlienka alebo aj niekoho, kto nám pomôže akýmkoľvek spôsobom. Nie, peniaze nepýtame.  Nerád by som sa k tomu uchýlil. Ak niekto chce a vie pomôcť aj finančne určite ho nevyženieme. Zatiaľ si veci kupujeme, vyrábame sami a týmto chcem poďakovať Braňovi, Martine, Katke, Robovi, Rudovi, Mariánovi, Viliamovi, Janke. Beátke, Štefanovi a samozrejme Cecovi. Prepáčte, ak som na niekoho zabudol. Nechcem, aby to tak bolo. Ale sem tam nejakú korunu utratíme. Možno by nám mohol pomôcť klub.

Zatiaľ si vystačíme takto. Máme síce plnú hlavu nápadov ako to zlepšiť, plnú hlavu aktivít. Dôležité je, aby si to užili fanúšikovia. Možno nás niekto osloví a pôjdeme robiť tento tip zábavy na basketbal prípadne keď tu budú niekedy MS v hokeji, kto vie. Ďakujeme aj portálu Slovanpositive, že ste si nás všimli. Pre nás je to uznanie.

P.S. vidíte nás v televízii, ale vidíme sa na PZP pred domácim zápasom, ak ma pamäť neklame 26.12.“

Foto: Archív Stanley Gašparovič

 

Pridaj komentár