Strieľanie gólov nemám v popise svojej práce, s úsmevom hovorí Slobodan Simović

Slobodan Simović patrí do skupiny hráčov, ktorí v zime rozšírili kabínu Slovana Bratislava. Defenzívny stredopoliar prichádza do Bratislavy z Minska, kde odohral ostatné tri sezóny. Je rád, že v kabíne nie je jediným Srbom. Pre SlovanPositive prezradil aj dôvod, prečo si vybral za svoje nové pôsobisko Slovan.

Kde ste začínali s futbalom?

V mládežníckych kategóriach som hrával za Borat Čačak. Neskôr som hral druhú ligu za Vojvodinu Novi Sad. Keď som mal dvadsať rokov prestúpil som do superligy, kde som hájil farby Spartaku Subotica. Odkiaľ som prestúpil do Minsku, kde som pôsobil posledné tri roky.“

Keď spomínate Novi Sad, v minulosti za Slovan chytal Srb Vojin Prole, rodák z Nového Sadu. Nepoznáte sa náhodou?

„Nie nepoznám ho.“

Ste vysoký hráč, ak by ste nehrali futbal, venovali by ste sa basketbalu?

„Neviem, akému športu by som sa venoval, ale mám rád basketbal. Keď som bol malý, rodičia chceli, aby som hral futbal. Ja osobne som preferoval basketbal.“

Koľko ste mali rokov, keď ste odišli do cudziny?

„Mal som 22 rokov.“

Zamierili ste do Bieloruska, nemali možno iné alternatívy?

„Pol roka predtým ako so odišiel do Bieloruska som mal ponuku z Francúzskej prvej ligy i z Ukrajiny.  Kluby sa však nedohodli na prestupe. Následne prišla konkrétna ponuka z Minsku.“

Ak by ste mali porovnať Minsk a Bratislavu, v čom je najväčší rozdiel?

„Minsk je väčšie mesto, ktoré má asi dva milióny obyvateľov. Cestou na štadión som musel viac cestovať, tu mám všetko blízko. Cesta na štadión trvala asi 30 minút.“

Ako sa vám páči v Bratislave?

„Mentalita ľudí je podobná tej u nás v Srbsku. Zatiaľ sa cítim dobre, prichádzam z Bieloruska, kde som hral za Dinamo Minsk. Slovania sú všade rovnakí.“

Ako vás prijala kabína?

„Veľmi dobre. Zo začiatku som mal problémy so zraneným kolenom, v dôsledku čoho som prvé dva týždne netrénoval. Našťastie je teraz všetko v poriadku.“

Nedávno pribudol do kabíny Marko Milinković, určite vás to potešilo, keďže je to váš krajan. Pomáha vám teraz v tíme?

„S Markom sa poznám, vyrastal som s ním v meste Čačak. V mladších kategóriach sme dokonca spolu hrali aj v jednom tíme. Potom sme každý išli svojou cestou. Som rád, že sa Marko vrátil do Slovana, veľmi mi pomáha.“

Je to náhoda, že ste sa opätovne stretli v jednom tíme?

„Nevedel som o tom, že Marko je tu, on v zime odišiel, ja som prišiel. Je to náhoda, že sme sa opäť stretli v jednom mužstve.“

Ako zvyknete tráviť voľný čas?

„Snažím sa oddychovať s frajerkou (smiech). Občas si zahrám s kamarátmi sony playstation.“

Bola s vami vaša priateľka aj v Minsku?

„Áno bola so mnou aj v Bielorusku, ale nie celý čas. Žije a študuje v Novom Sade. Chodí za mnou častou, keďže z Nového Sadu to na Slovensko nie je ďaleko. Cesta autom  trvá štyri hodiny.“

S jazykom ste na tom ako?

„Slovanské jazyky sú podobné, v Minsku som sa dorozumel po rusky. Na tréningu rozumiem všetko, mám skorej problém rozprávať. Učiteľa zatiaľ nemám. Keď v kabíne rozprávam, Marko sa mi smeje (smiech).“

Aj keď ste na Slovensku krátko, vedeli by ste porovnať úroveň Bieloruskej ligy s našou?

„Odohral som za Slovan málo zápasov, preto nedokážem zhodnotiť úroveň Slovenskej ligy. Podobne ako v Bielorusku aj tu sa hrá agresívny futbal, kde vynikajú obrany.“

Koľko chodí na futbal v Minsku divákov ?

„Návštevy sú priemerné, asi ako tu. Okolo 1500 ľudí býva na zápasoch, ak hráme derby s  Dinamom Bate príde aj 8000. V Bielorusku je športom číslo jedna hokej, kde chodí na zápasy Dinama Minsk veľa ľudí.“

 

S Minskom ste hrali aj Európsku ligu Uefa, proti akému svetovému hráčovi ste napríklad nastúpili?

„Hrali sme proti Fiorentíne, kde proti mne nastúpili Mário Gomez, Juan Cuadrado, ten v zime prestúpil do Chelsea. Za PAOK Solún hral dlhodobý reprezentant Grécka – Salpingidis.“

Čo bolo dôvodom vášho odchodu z Minsku?

„Skončila mi zmluva, bol som voľný hráč.“

Prečo ste sa rozhodli pre Slovan?

„Chcel som sa vrátiť do západnej Európy. Mohol som si v Bielorusku zobrať pas a pôsobiť tam aj naďalej.  Rozhodol som sa odísť  z východnej Európy. So Slovanom som bol v kontakte päť mesiacov. Klub pravidelne hráva európske súťaže, to ma lákalo. Dostal som zo Slovana konkrétnu a serióznu ponuku. Mal som aj tri iné ponuky, keďže som nechcel dlho čakať, rozhodol som sa pre Slovan.“

Slovan je momentálne na štvrtej priečke, stráca na tretie miesto, ktoré zaručuje účasť v pohároch dva body, veríte, že sa vám napokon podarí kvalifikovať sa do pohárovej Európy?

„Aby sme si zabezpečili účasť v Európe, musíme všetko vyhrať. Veľa hráčov sa v Slovane zmenilo,  nedávno prišli aj noví tréneri. Nie je to ľahké všetko skĺbiť tak, aby sa vyhrávalo, ale verím že sa nám to podarí. Podobné to máte aj vo veľko-kluboch ako Real Madrid, kde privedú veľké hviezdy, ale čas na súhru potrebujú aj oni. Uvedomujeme si, že výsledky nemáme dobré, na nič sa ale nechceme vyhovárať.  Nechcem a ani nebudem hodnotiť prácu trénera Tittela a jeho predchodcu pána Chovanca. Od každého sa môžete niečo naučiť. Aj keby nás trénoval Mourinho, my sme tu od toho aby sme  na ihrisku dobre hrali.“

Dnes sú v móde vysoké čísla dresov, vy sám nosíte číslo 27,  mali ste ho aj v Minsku?

„Nie nemal, celý život som nosil číslo 4. Keď som prišiel do Minsku bola štvorka obsadená, vybral som si číslo 44. V Slovane podobne, na výber som mal číslo 5, alebo 27. Číslo na drese však nie je dôležité, dôležitý je výkon, aký predvediete na ihrisku.“

Kedy môžeme od vás očakávať prvý gól v Slovane?

„Strieľanie gólov nemám v popise svoje práce, zvyknem dať tak dva góly za rok. Preto vám neviem odpovedať na otázku, verím ale, že čoskoro (smiech).“

Ako ste zatiaľ spokojný v Slovane?

„Všetko je v poriadku, iba ma mrzia výsledky, ale to v blízkej budúcnosti zmení. Potrebujeme vyhrať dva-tri zápasy  v rade, chytiť sa a dostať sa na víťaznú vlnu.“

3.5. organizuje Slovan pri príležitosti 96.výročia klubu na Kuchajde – Deň Slovana. Zúčastníte sa na tomto podujatí?

 „Áno budem tam, a týmto srdečne pozývam všetkých našich fanúšikov.“