Predchodkyne belasých pred 27 rokmi ovládli Česko-Slovensko
Pred 27 rokmi sa dňa 19. júna 1993 zrodilo víťazstvo, ktoré možno na klubovej úrovni považovať za historicky najväčší úspech slovenského ženského futbalu. Futbalistky Slávie Filozof Bratislava vtedy na ihrisku Spojov v Podunajských Biskupiciach zdolali českú Slaviu Praha 4:2 a ako prvé a zároveň posledné slovenské družstvo získali titul majstra Česko-Slovenska. Tento úspešný ženský tím sa aj s hráčkami neskôr v septembri 1994 presunul pod hlavičku ŠK Slovan Bratislava, ktorý dovtedy nemal ženský futbal.
Prvý a posledný česko-slovenský titul pre slovenské družstvo
Aj napriek dlhoročnej existencii ženského futbalu v Československu sa nikdy nehrala celoštátna súťaž a fungovali dve samostatné ligy slovenská a česká, v ktorých boli každý rok vyhlásení aj dvaja rôzni majstri. Až v posledných piatich sezónach spoločnej republiky (1989–1993) prišlo k organizovaniu finálového súboja o celoštátneho majstra medzi slovenským a českým šampiónom. Ten sa striedavo konal raz v jednej a raz v druhej krajine. Prvé štyri súboje o česko-slovenský titul ovládli české kluby – v rokoch 1989–1991 triumfovala Sparta Praha a v roku 1992 Slavia Praha. Až v poslednom piatom zápase, ktorý sa odohral už pol roka po rozdelení republiky, sa z titulu šampióna ČSFR prvý a zároveň, vzhľadom na politické okolnosti, aj poslednýkrát radoval slovenský celok Slávia Filozof Bratislava.
Triumf po hetriku Hanzelovej
Slavia Praha a Slávia Filozof Bratislava sa vo finálovom súboji stretli aj rok predtým v českom Milíne, kde pražské družstvo zvíťazilo presvedčivo 4:0. Filozof sa však od svojho vzniku z roka na rok zlepšoval. Pred ďalšou sezónou sa posilnil o útočníčku Janu Hanzelovú zo Skloplastu Trnava, ktorá sa stala najlepšou strelkyňou tímu a jej góly zohrali významnú úlohu aj v nasledujúcom česko-slovenskom finále. To, že sila družstva sa v ročníku 1992/93 ešte zvýšila, ukázali Bratislavčanky aj na dvoch turnajoch, na ktorých nad Slaviou raz vyhrali, raz s ňou remizovali a zároveň hrali nerozhodne aj so Spartou.
Na posledné federálne finálové stretnutie v Podunajských Biskupiciach si podľa niektorých zdrojov našlo cestu až 1200 divákov, čo je na pomery ženského futbalu vynikajúce číslo. Lepšie začali futbalistky z Prahy, ktoré viedli 1:0 a následne po prvom polčase 2:1. Filozofky však vždy dokázali skóre vyrovnať a v samom závere súboja strhli víťazstvo na svoju stranu. Rozhodujúci gól padol dve minúty pred koncom (duel sa hral 2×40 min) a v nadstavenom čase ešte z nariadeného pokutového kopu upravila skóre na konečných 4:2 Jana Sekerová. Čistým hetrikom sa v zápase „blysla“ Jana Hanzelová. Úspešná kanonierka si aj dnes veľmi dobre spomína na tieto historické okamihy: „Pre mňa to bol už tretí finálový zápas o majstra Česko-Slovenska, všetky boli vyrovnané a vo všetkých troch som skórovala. V rokoch 1989 a 1990 som nastúpila ešte za Skloplast Trnava proti Sparte Praha a v oboch prípadoch sme ťahali za kratší koniec, v prvom z nich po penaltovom rozstrele. Úspech prišiel až vo farbách Filozofu. Po polčase sme prehrávali a tréner nám v šatni povedal, aby sme ľuďom, ktorí si vo veľkom počte našli cestu na štadión, ukázali, že aj my vieme hrať futbal. V druhom dejstve sme súperky zatlačili a výsledok otočili. V zápase sa mi podarilo ľavačkou streliť dve „šibenice“ a raz som po chybe domácej obrany obišla brankárku a skórovala do prázdnej brány. Víťazstvo sme bezprostredne po súboji spolu ani nestihli osláviť, keďže až deväť nás hneď odcestovalo na zraz slovenskej reprezentácie.“
ŠK SLÁVIA FILOZOF BRATISLAVA – SK SLAVIA PRAHA 4:2 (1:2)
Góly: 26., 51. a 78. Hanzelová, 80.+ Sekerová (z 11 m) – 7. a 32. Třísková.
Žlté karty: Doležalová – Bělíková, Polčicová. Červená karta: 80. Petránová (za ruku na bránkovej čiare).
FILOZOF: Kráľovičová – Škodlerová – Lehocká (54. Pavlíková), Sekerová, Doležalová – Michalková, Remeňová, Geržová (79. Miškechová) – Gážiová, Hanzelová, Miezgová.
SLAVIA: Hodinková – Tlachová – Machytková (72. Vrátilová), Petranová, Polčicová – Greždová, Vozábalová, Běliková – Kaplanová, Třísková, Bumbálková (52. Schossmeierová).
Káder Slávie Filozof v sezóne 1992/93: Kráľovičová, Medeková, Hošťacká, Lehocká, Škodlerová, Doležalová, Sekerová, Michalková, Ihringová, Remeňová, Miezgová, Hanzelová, Gážiová, Geržová, Pavlíková, Miškechová, Poláková, Prokopová, Rozborová, Lacková.
HLASY TRÉNEROV PO ZÁPASE:
Stanislav Herzán, tréner Slávie Filozof: „Po troch rokoch práce v superamatérskych podmienkach sme sa dostali na vrchol a dosiahli obrovský úspech. Veď v tomto roku nám časť nákladov dokonca financovala moja manželka. V prvom polčase sme inkasovali po chybách na kraji obrany. Cez prestávku bola v šatni mŕtvolná nálada. Povedal som dievčatám, že aj keby prehrali, musia aspoň ukázať, že vieme hrať pekný futbal. A ony v druhom polčase dokázali, že ho naozaj hrať vedia. Chcel by som tiež vysloviť poďakovanie môjmu predchodcovi Jozefovi Pukalovičovi, ktorý položil základy tohto tímu. V priebehu môjho pôsobenia prišli Kráľovičová a Sekerová z Holíča, strelkyňa Hanzelová z Trnavy, Remeňová má korene na strednom Slovensku, inak sú to dievčatá z Bratislavy.“
Pavel Genzer, tréner Slavie Praha: „Myslím si, že zaslúžene vyhralo lepšie družstvo. My sme mali slabší útok, lepšie boli dievčatá v technike, ale pohyblivosť a živosť boli na strane Bratislavčaniek. Rozdiel bol v kondícii, čo sa prejavilo pri osobných súbojoch. Navyše, v našom tíme je občas už aj „ponorková choroba“, mnohé dievčatá hrajú spolu futbal deväť až desať rokov.“
Dušan Kučera, tréner slovenskej ženskej reprezentácie: „Bol to najšťastnejší čas, kedy Slovensko získalo titul. Potrebujeme, aby sa zlepšili podmienky pre ženský futbal. Stále tvrdím, že ženy hrajú zábavnejší futbal ako muži. Takéto supergóly, aké sme videli vo finále, málokedy strelia ligisti, či reprezentanti.“
FOTO: Eva Prokopová + Päť rokov futbalu
