Pracovitý, spoľahlivý dobre brániaci útočník, jedným slovom Ľubomír Pokovič

HC Slovan Bratislava odohrá v utorok ďalší domáci zápas, tentokrát s Dinamom Minsk, ktoré má pod taktovkou Ľubomíra Pokoviča nakročené do play off. Ako je známe, Ľubo Pokovič vyrastal v belasom drese, jeho hráčska a trénerská kariéra je spätá s našim klubom. Pred zápasom s Dinamom, sme si s Ľubomírom spolu zaspomínali na jeho život v Slovane.

Ľubo vy ste rodák zo Skalice, kto vás priviedol do Slovana?
„Moji rodičia sa presťahovali do Bratislavy a na Slovan som prišiel sám. Začal som chodiť na tréningy žiackeho mužstva.“

V Slovane ste patrili medzi ikony, ako so spomínate na začiatky v belasom drese?

„V Slovane som prešiel cez všetky kategórie. Vtedy mal najlepšiu hokejovú mládež v Československu. Do mužstva dospelých som prešiel z juniorky. Vtedy tam hrali bratia Šťastní a okrem nich veľa výborných hokejistov a reprezentantov. Trénerom bol Ladislav Horský. Prvú sezónu som musel hrať ako obranca, lebo v útoku miesto nebolo. Aspoň som sa naučil lepšie brániť.“

Váš útok s Dorničom a Pašekom bol ozdobou na ľade, kto vás dal dohromady?

„Už nasledujúcu sezónu zložil náš útok tréner Horský. S Dušanom Pašekom sme spolu hrali v jednom útoku už štyri roky predtým v juniorke a v mládežníckych reprezentáciách. S Ivanom sme začali takto hrať až u dospelých.“

Mali ste svoje obľúbené číslo na drese?

„Číslo som si nevyberal. Dali mi číslo 24 a už mi zostalo.“

Stretávate sa mimo sezóny ešte s vašim niekdajšími spoluhráčmi, či už s Ivanom Dorničom, Bezákom, Rusnákom alebo inými?

„Stretávame sa s Ivanom Dorničom , s Mariánom Bezákom a aj s niektorými inými spoluhráčmi. Keď som doma, raz týždenne hrávame spolu hokej.“

Aký bol Dušan Pašek hráč?

„Bol veľmi rýchly a mal mimoriadne silnú strelu. Veľmi priamočiary stredný útočník.“

Diváci mu inak ako „Ceco“ nepovedali….v čom bol výnimočný?

„Bol kapitánom tímu a líder.“

Na ľade ste boli neprehliadnuteľný vďaka krytu na sánke, rýchlo ste si na to zvykli?

„S krytom som nehral vždy. Zvyknúť si nebolo ťažké.“

V Slovane ste boli aj kapitán, bolo to rozhodnutie kabíny, alebo tréner sa pre vás rozhodol?

„To si nepamätám presne, ale asi ma určil tréner. Väčšinou to tak býva.“

Pamätáte si na svoj prvý gól v seniorskom drese?

„Pamätám. Bolo to proti Trenčínu. Korčuľoval so proti dvom obrancom. Spoza modrej čiary som si nastrelil puk na zadný mantinel, ten sa odrazil pred bránu a zrazu som bol sám pred brankárom.“

V roku 1990 ste prestúpili zo Slovana do nemeckej ligy, mohli by ste nám priblížiť vaše začiatky?

„Vtedy bolo ťažké nájsť si mužstvo. Prakticky všade mohli hrať len dvaja cudzinci. Väčšinou to boli Kanaďania. Musel som hrať lepšie ako oni a strieľať veľa gólov.“

Ako ste na tom boli s jazykom?

„Nemecky som vedel celkom dobre. Druhý cudzinec v tíme bol Kanaďan a tak som sa začal učiť s jeho pomocou aj anglicky.“

Do Nemecka ste išli sám alebo s rodinou?

„Najprv som išiel sám, ale rodina za mnou prišla o dva mesiace.“

Nelákalo vás možno ísť na sever do Fínska alebo Švédska, aj keď v tom čase nebolo jednoduché prestúpiť do zahraničia?

„V tej dobe bolo dosť výhodné hrať v Nemecku. A keď som dostal ponuku z Nemecka, tak som sa rozhodol okamžite.“

Neskôr ste aj v Nemecku trénovali dali by sa porovnať tréningové podmienky v tom čase s tými našimi?

„Podmienky v Nemecku boli na trénovanie veľmi dobré, možno lepšie ako doma.“

Bolo aj v tom čase už vtedy dosť zámorských hráčov, alebo v tomto čase to ešte také nebolo ako dnes ?

„Už som spomínal, že Kanaďania boli takmer všade. Len ich nemohlo byť tak veľa, lebo existoval limit iba dvoch cudzincov. Dnes je tento limit oveľa vyšší, alebo v mnohých ligách ani limit legionárov neexistuje.“

Do Slovana ste sa vrátili ako asistent trénera, dlho ste zvažovali túto ponuku?

„Ani dlho nie, chcel som sa veľmi vrátiť do Slovana.“

Napokon ste v roli asistenta získali dva tituly, aké máte na ne spomienky?

„Spomienky sú na to pekné. Vtedy chodili na zápasy slovenskej ligy plné tribúny. Na lístky na play off ľudia čakali pred pokladnicami celú noc, len aby sa dostali na zápas. Atmosféra bola výborná. Okrem dvoch titulov ako asistent som však bol ešte pri ďalšom slovenskom titule ako športový manažér. Okrem toho som ako hlavný tréner so Slovanom vyhral Kontinentálny pohár.“

Kto z hráčov bol v tom čase lídrom mužstva?

„Višňovský, Cíger, Pankov, Kolník, Kapuš. Neskôr Pavlas, Hudec, Kuľha.“

Dnes pôsobíte v Diname Minsk, rokovací jazyk v kabíne je angličtina?

„Ruština. Ak Kanaďanom nie je všetko jasné, zopakujem v angličtine.“

Vo svojom tíme máte aj Ivana Švarného, ako ste spokojný s jeho výkonmi?

„Ešte je skoro hodnotiť, nie je ešte koniec sezóny.“

Proti Slovanu sa vám darí, je to tým, že ho poznáte od základov?

„Poznám dobre hráčov Slovana, ale myslím si, že väčšiu rolu hrá vždy forma hráčov.“