Potlesk aspoň za jeden polčas
Škoda preškoda, že sa Slovanu v Krasnodare nepodarilo aspoň raz skórovať, hoci šance na to mal. Len si spomeňte na Kubíkovu šancu v závere zápasu. Možno by aj zápas vo štvrtok večer na Pasienkoch vyzeral inak. Ale keby je keby…
V prvom rade treba zablahoželať hosťom z Ruska k zaslúženému postupu. Boli futbalovejší, zrelší, ofenzívnejší a čo sa hlavne v dvojzápasoch ráta, strelili päť gólov, zatiaľ čo Slovan „iba“ tri. Nemožno belasým vytknúť, že by sa o postup nepobili, najmä v domácej odvete nebolo určite hosťom všetko jedno po smršti v druhom polčase. Ale ak máte nahrané… „V prvom rade sme si predstavovali, že zápas bude mať iný priebeh a nie, že v 11. minúte budeme prehrávať 0:2. Celý polčas sme dohrávali v psychickom kŕči a Krasnodar na základe toho dominoval,“ reagoval práve na tento priebeh šéf lavičky Dušan Tittel. Do druhého polčasu však už nastúpil iný Slovan. Samozrejme ostáva na uváženie a polemiku každého z nás, koľko percent z plynu Rusi povolili, hráči v belasých dresoch však očividne zvýšili pohyb, presnosť prihrávok a bolo vidieť, že sa chcú s pohárovou Európou a vlastnými divákmi, od ktorých si počas prvých 45 minút vypočuli svoje nielen tréneri, ale aj hráči, či majiteľ klubu, rozlúčiť dôstojne. „Cez polčas sme urobili jednu zmenu a motivovali sme chlapcov, aby nastúpili ako keby bolo 0:0. Strelili sme tri góly, nastrelili brvno a niekoľko šancí zlikvidoval brankár hostí. Myslím si, že sme si tento zápas zaslúžili vyhrať. Avšak bohužiaľ aj vďaka niekoľkým okolnostiam vrátane rozhodnutí rozhodcu sa nám to nepodarilo,“ dokončil Dušan Tittel hodnotenie zápasu.
Nevedno, či práve odchod fanúšikov z „kotla“, ktorí sa už do neho po prestávke nevrátili, pomohlo hráčom dostať zo seba viac, ako sme videli v prvej polovici zápasu. Tí čo odišli však nevideli galapredstavenie ikony Slovana Róberta Vitteka. „Škoda, že už po siedmich minútach bolo po zápase. V prvom polčase sme mali ešte nejaké šance, možno ak by sme strelili kontaktný gól, mohlo byť veselšie. Nepomohla nám ani atmosféra. V druhom polčase sme ukázali hru, akou by sme sa mali prezentovať. Sme radi, že sme otočili zápas, škoda opäť situácie v nadstavenom čase. Na záver sme však od fanúšikov dostali potlesk a o to nám išlo,“ konštatoval po zápase trojgólový hrdina. Vittek preukázal obrovskú chladnokrvnosť v zakončení. Pri prvom góle si fantasticky nabehol na Milinkovičov roh s azda milimetrovou presnosťou, pri druhom preukázal spomenutú chladnokrvnosť, ktorá naopak chýbala v závere Štefánikovi, či ešte predtým Kubíkovi. Pri treťom si počkal na loptu ako prefíkaná líška, ktorá lapá zajaca. Vittek už toho veľa nenabehá, to si musíme priznať, ale hrot s takým prehľadom a gólovým inštinktom môžeme a musíme stále vyvažovať zlatom. Aj Dušan Tittel po jeho výkone, ktorý ho mimochodom katapultoval na čelo rebríčka strelcov v pohárovej Európe, mal na svojho zverenca iba slová uznania. „Ja som po zápase v Dubline povedal, že máme v tejto sezóne dobré útočné hroty, okrem Vitteka mám na mysli Priskina aj Zreľáka a hovoril som, že strelia dosť gólov. Som rád, že Vittek opäť potvrdil, že je to pán futbalista.“ Nuž, s týmito slovami sa nedá robiť nič, iba súhlasiť. Vittek má stále čo ponúknuť a reprezentačnému kormidelníkovi Kozákovi sa muselo čkať minimálne do piatkového rána.
