Pohltené atmosférou vďaka schodom, Angels Cheerleaders v novej sezóne v novom šate
Na novú sezónu sa okrem hokejistov pripravovali aj dievčatá, ktoré neodmysliteľne patria už šestnásť rokov medzi inventár Zimného štadióna Ondreja Nepelu na každom domácom zápase Slovana. Ich pohyb a krása je vždy spestrením týchto duelov a oko fanúšika sa počas nich zameriava do priestoru schodov každé jedno prerušenie. Áno, hádate správne, hovoríme o Angels Cherleedaders – HC Slovan Cheerleaders. Dievčatá sa v novej sezóne predstavia nielen s novými tvárami, ale aj novými kostýmami, novým sponzorom a samozrejme aj novými choreografiami. Nielen o tom sme sa pozhovárali s vedúcou skupiny Ninou Henčelovou.
Vy ste počas leta prežili turbulentné obdobie, čo ho spôsobilo?
„Bolo spôsobené tým, že vzhľadom na to, že prišiel nový sponzor, tak v klube sa po dohovore s ním rozhodli nepokračovať v spolupráci s manažérkou skupiny, ktorá ju viedla vlani. Udiali sa totiž nejaké veci, ktoré boli pre klub a sponzora neprijateľné, ale nebudem to rozpitvávať. Preto som bola oslovená ja, keďže za cheerleaderky komunikujem s klubom už dlhé roky. A to aj za čias bývalej manažérky, ktorá viedla skupiny dlhodobo desať rokov.“
Asi nebolo jednoduché pripraviť sa na novú sezónu však?
„Príprava bola náročná, pretože som musela poskladať takmer celý nový tím. Zostalo však aj pár dievčat, ktoré tancovali už dávnejšie. Tréningy teda spočívali v tom, že sme sa učili všetko od začiatku. Ako prichádzali nové dievčatá, tak tie mali tréningy zvlášť, pretože som nechcela brzdiť tie baby, ktoré už niečo vedeli. Bolo to naozaj náročné obdobie.“
Majú teda šancu pridať sa k vám ďalšie dievčatá?
„Slovan je pre nás primárna záležitosť a všetky dievčatá, ktoré majú tento klub v srdci a rady tancujú, môžu kedykoľvek prísť. Dvere sú otvorené kedykoľvek a nielen v čase náboru. Tie sa robili kvôli tomu, aby sme hromadne mohli prijať nové tanečníčky, ale za tie roky, ktoré mám za sebou ja, tak viem, že dievčatá prichádzali do tímu kedykoľvek. Jedna zavolala kamarátku, druhá ďalšiu a takto to išlo postupne. “
Je vás teda v tejto chvíli dosť?
„V súčasnosti je nás 24. Ale približne desať dievčat by sme ešte chceli vziať medzi seba, aby sme mali finálny počet. Potom by sme nemali mať problém doplniť zostavu, vyskladať sa na každý domáci zápas a rotovať medzi sebou.“
Aké zmeny sa ešte vo vašej skupine udiali?
„V podstate hlavne v tom, že doteraz sme žiadneho veľkého sponzora akým je teraz Lyoness nemali. Je to nová príležitosť. Vďaka nemu máme kompletne vynovený šatník. Nové kostýmy už fanúšikovia mali možnosť vidieť, na novú sezónu však budú ešte o nejaký detail bohatšie. To si necháme ako prekvapenie. Vďaka Lyonessu sme dostali aj nové tímové súpravy na všetky domáce zápasy i na všetky akcie Slovana a Lyoness. Samozrejme máme priestor nosiť ich aj vo svojom voľnom čase, pretože reprezentujeme sponzora a klub.“
V čom sa ešte vaša spolupráca so sponzorom odrazí?
„Mali by sme mať vďaka nemu nejaké vystúpenia v zahraničí. Všetko samozrejme záleží od možností a predstáv. Ale aj my a aj sponzor vidí v tomto smere priestor, že by sme sa mohli prezentovať aj v zahraničí. Ako viete, Lyoness podporuje aj Slaviu Praha, takže napríklad je možnosť ukázať sa aj v stovežatej.“
Čo máte pripravené pre fanúšikov na úvod sezóny?
„Nebude chýbať klasika, to znamená choreografia na ľade pred prvým domácim zápasom na s doprovodom aktuálnej hymny Slovana. Je však možné, že táto časť príde na rad až v druhom, či treťom zápase, nakoľko pre fanúšikov je pripravený Ice mapping a priestor pre nás bude možno oneskorený. Určite sa však ukážeme s novou zostavou a choreografiou aj na ľade.“
Máte za sebou tri prípravné zápasy, tešíte sa na prvý ostrý rovnako, ako fanúšikovia?
„Máme za sebou štyri, keďže sme boli aj na rozlúčke Ľuba Višňovského. Dievčatá sa veľmi tešia, bude to rozhodne niečo iné, ako v príprave. Bude plný dom, lepšia atmosféra. Ale pre baby boli prípravné zápasy naozaj vhodné, niektoré tancovali a zažili hokej po prvýkrát, takže mohli nasať všetko okolo. Nie je jednoduché robiť niečo, keď sa na vás upierajú zraky mnohých fanúšikov. Ale stres je už minulosťou, takže sa tešíme (úsmev).“
Sledujete aj cheerleaderky ostatných klubov v KHL?
„Áno. Sledujeme ich aj kvôli kostýmom a inšpirácii. Väčšina klubov má pre roztlieskavačky vymedzený priestor na pódiách za bránou, my sme v tomto iné. Myslím, že iba Petrohrad má svoje „cheerky“ na schodoch. Nemáme teda toľko priestoru na akrobaciu, ale na druhej strane schody nám dávajú viac kontaktu s divákom a sme v centre diania. Pódiá sú odtrhnuté od kotla a nie je to proste ono. Na schodoch vás atmosféra pohltí viac.“
Nemáte problémy s fanúšikmi na Slovane? Nestalo sa vám niekedy, že boli nepríjemní?
„Naši fanúšikovia sú super a atmosféra fantastická. Keď je vypredané a chalanom sa darí, tak to každého pohltí. A to aj človeka, ktorý je na hokeji po prvýkrát. No a sú aj slušní. Ja nemám za tie roky ani jednu zlú skúsenosť s nejakým obťažovaním, alebo podobne. Sú vždy milí. A neviem ani o ostatných dievčatách, že by sa im prihodilo niečo negatívne. Navyše s niektorými fanúšikmi sa poznáme roky, sedia pri schodoch niekoľko sezón po sebe, takže sa aj zdravíme (úsmev). Už máme vypestovaný aj takýto vzťah.“
Dostala niektorá z dievčat ponuku na sobáš?
„Ešte sa žiadna nepochválila (úsmev).“
Chodíte s hokejistami na kávu?
„Túto otázku sme dostali už mnohokrát. Musím povedať, že je to najrozšírenejší mýtus, čo sa tohto týka. Ja keď som napríklad prišla do tímu, tak niektoré kočky poznali niektorých hráčov vďaka tomu, že s nimi chodili do školy, alebo sa poznali zo sídliska, jednoducho to boli dlhoročné priateľstvá. Nie je to teda tak, že každá máme svojho hokejistu, s ktorým chodí. To naozaj nie. A navyše väčšina hráčov je ženatých (úsmev).“
A ako sú na tom vaši priatelia? Nevadí im, že práve ich dievča je obdivované pohľadmi niekoľkotisícového prevažne mužského davu?
„To je skôr otázka na dievčatá, ale mali sme jednu dievčinu, ktorá si našla priateľa zhodou okolností na jednej z akcií, ale ten sa neskôr nevedel stotožniť s tým, že robí roztlieskavačku a musela skončiť. Ale máme aj dievčatá, ktorých priatelia sú hrdí na to, že majú tú svoju na schodoch v kostýme Slovana. Je to o dôvere. My predsa iba prídeme na zápas, odvedieme si svoju prácu a ideme domov.“