Pohľad z A3 – Prvé dojmy z posíl
Slovan sa po predošlej neúspešnej sezóne (cieľ play-off sa nepodarilo naplniť) rozhodol pre obmenu kádra. Nové akvizície prišli na všetky posty a už prípravné obdobie naznačilo, že do kádra najúspešnejšieho slovenského klubu zavial nový vietor. Fanúšikovia, ale aj neprajníci, boli zvedaví, ako sa výrazné zmeny odrazia v dianí na ľade. Máme za sebou prvých päť duelov KHL, a preto si dovolím prvé dojmy z nových hráčov v kabíne belasých zhrnúť do krátkeho sumáru.
Johan Backlund nie je pre fanúšikov, ktorí sledujú hokej podrobnejšie, úplne neznáme meno. Rodák zo švédskej Skellefteå má za sebou pôsobenia v domácej najvyššej súťaži, AHL, dva duely v NHL, fínskej lige a naposledy nie práve vydarený angažmán v ruskom Podolsku. Zaujali tiež viac ako dve desiatky zápasov v drese „Tre Kronor“. Výkony v príprave nenaznačovali, že by mal zaútočiť na post klubovej jednotky. Prvé zápasy v KHL však dávajú znať, že Slovan bude mať po dlhšej dobe vyrovnanú brankársku dvojicu a nebolo by možno až takým veľkým prekvapením, keby si Johan vybojoval post prvého brankára aj dlhodobejšie. V bránke pôsobil sebaisto, mnohokrát až chladne a výraznou mierou sa zaslúžil, že sme v prvých troch dueloch brali všetkých deväť bodov. Veľkým pozitívom je, že pri akciách súpera nejde hneď do tzv. „motýlika“, ale vyčkáva do poslednej chvíle so zákrokom. Jeho silnou stránkou vyzerá byť aj lapačka. Samozrejme ani on sa nevyhol menším zaváhaniam, ale tie sa stávajú aj skúsenejším brankárom. Bude zaujímavé sledovať, ako na jeho výkony bude reagovať doterajšia suverénna jednotka Janus, ktorá trošku zaostala za očakávaniami po vynikajúcej premiérovej sezóne. Myslím, že konkurencia by mu mohla len pomôcť a náš brankársky tandem sa bude navzájom dopĺňať a zdravo konkurenčne ťahať k výborným výkonom. Aj v dnešnom hokeji totiž stále platí, že kvalitný brankár je základ každého uspešného tímu.
Obrana bola v minulej sezóne dosť problematický post. Predsalen po kvalite akú predstavovali Višňovský či Sekera, je ťažké obsadiť ho adekvátnymi náhradami. Povedané na rovinu, v tej predošlej sa to vedeniu nepodarilo. Výkony boli často rozpačité a nebyť celotímového defenzívneho štýlu, ktorý preferuje tréner Čada boli by ešte horšie. Treba si však uvedomiť, že slabšie obsadenie defenzívy musí kompenzovať výraznejšie zapájanie sa útočníkov, ktorým tým pádom chýbajú sily v útočnej fáze. Vedenie však príjemne prekvapilo a na tento post dotiahlo ostrieľaných bekov so skúsenosťami z reprezentácie. Asi najvýraznejšou postavou sa zatiaľ javí Ivan Baranka, ktorý prehľad v priestore pred bránou umocňuje dobrou rozohrávkou a taktiež presvedčivým výkonom na súperovej modrej čiare, odkiaľ dokáže vyslať tvrdé, ale i presné strely. Do jeho kategórie by som zaradil aj Tomáša Starostu, ktorý sa po slabších výkonoch v úvodných dueloch rozohral a vyzerá, že i on bude jeden z pilierov obrannej činnosti. Sem-tam ešte viazne komunikácia s dvojičkou, ale to je iba otázka zvyknutia si na nových spoluhráčov a herný systém. Posledným z trojice nových bekov je Kanaďan Kurtis Foster, do ktorého sa vkladali asi najväčšie nádeje. Prvé zápasy naznačili, že oprávnene. Zaujal hlavne fyzickou hrou v predbránkovom priestore ako i prehľadom v rozohrávke. Bohužiaľ osud zariadil že nepríjemné zranenie brušných svalov, pri ktorom ťažko odhadnúť dobu liečenia ho v úvode sezóny odstavilo. Verím, že jeho návratom naša defenzívna sila opäť ešte o niečo vzrastie.
V ofenzíve nastali najpočetnejšie zmeny. Z doteraz videného môžeme narovinu povedať, že tej belasej momentálne kraľuje Ladislav Nagy. Pre mňa osobne žiadne prekvapenie a iba potvrdil, čo som povedal už pred jeho príchodom, – že je to aktuálne najlepší slovenský útočník pôsobiaci v Európe i KHL. „Maďar“ exceloval už v prvom zápase, kde bol jeho výkon a strelecká potencia odmenená šiltovkami na ľade Slovnaft Arény. Stále potvrdzuje, že rýchlosť a šikovné ruky mu vekom nezmizli. Dva exportné góly sú toho najlepším dôkazom. Vie veľmi dobre zaseknúť puk aj vo vyššej rýchlosti, čo súperových obrancom často zmätie a následné kľučky či pasy vytvárajú nebezpečné akcie pred bránou. Dúfam však, že sa uňho neprejaví syndróm „Uram“, keď Marek po tom, čo si uvedomil, že vyčnieva začal hrať „na seba“, ísť si pre fauly a sledovať rozhodcov, či to zapískajú. Zopár takých situacií nastalo, ale verím, že boli ojedinelé. Nagyove body budú pre náš tím veľmi dôležité. Druhou kvalitnou akvizíciou je Slovinec Žiga Jeglič. Reprezentant svojej krajiny sa zatiaľ ukázal poctivou prácou na ľade, dokáže rozbiehať i zrýchľovať akcie, prihrávať na väčšie vzdialenosti, ale hlavne zobrať zodpovednosť na seba a potiahnuť akciu 1-na-1. Vďaka tomu a dobrej kľučke vytvára nebezpečné pozície pre spoluhráčov v útoku. Ešte by to chcelo väčšiu produktivitu, ale verím že aj to príde, keď sa viac zžije s prostredím a kolegami na ľade. Jeho krajanská dvojička Rok Tičar zatiaľ za ním mierne zaostáva. Strieda lepšie momenty so slabšími a na ľade je často menej viditeľný. Nie je to zlé, ale od reprezentanta, navyše legionára sa očakáva trochu viac. Čech Václav Nedorost je v našich končinách známa persóna. Skúsený center priniesol do stredu poľa myšlienku. Dokáže potiahnuť a rozohrať akciu a zásobovať krídla presnými pasmi. Tiež to ešte nie je ono, ale sme len na začiatku takže verme v zlepšenie. Postupne prechádzame k posilám, ktoré zatiaľ neukázali svoj potenciál alebo doteraz výraznejšie nepresvedčili. Američan Matt Murley sa v príprave veľmi nepresadil, častokrát na ľade pôsobil strateným dojmom. Odvádzal viac-menej „čiernu robotu“, ale na tú sme hráča zo zámoria nebrali, čo jasne naznačili aj slová trénera Čadu. Tie si evidentne zobral k srdcu nakoľko posledné zápasy naznačili u Matta zlepšenie. To bude mať snáď ešte rastúcu tendenciu. Skúsený Tomáš Surový zaostal za očakávaniami. Rátalo sa s ním, že prinesie prehľad a pokoj v zakladaní a ťahaní útokov, ale v príprave i KHL doteraz pôsobí nevýrazným dojmom a často akcie skôr zbrzďuje. Niekedy mám pocit akoby stratil motiváciu a chuť. Nie je však ešte na konci kariéry a musíme dúfať ze pozitívna atmosféra, ktorá po úspešnom štarte panuje, ho dokáže naštartovať a ešte nám ukáže, že nepatrí do starého železa. Pre mňa osobne je sklamaním ďalší Američan Patrick White, o ktorom išli dobré referencie, ale v príprave ako aj v prvých zápasoch sa výraznejšie neukázal a väčšinu zápasov čo nastúpil bol na ľade takmer neviditeľný. Ako som už spomenul, od legionára sa čaká viac. Rovnako ako Murley však naznačil mierne zlepšenie, takže uvidíme v ďalšom priebehu sezóny. V prípade poslednej posily, Mária Luntera, nie je momentálne čo hodnotiť a Tomáš Netík nieje nová akvizícia v pravom zmysle nakoľko u nás už pôsobil.
Všetko sú to zatiaľ iba moje prvé dojmy a nehodno ešte nad jednotlivými hráčmi vynášať nejaké súdy. Sezóna je momentálne iba na začiatku a ako vieme faktorov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť hráčov je množstvo. Veľkým pozitívom je určite aj nová „posila“ na trénerskej lavičke – Vladimír Országh. Mladý tréner, ktorý už potvrdil, že myšlienky moderného hokeja mu nie sú cudzie. Aktívne sa podieľa na tréningovom procese a zmeny v hernom prejave v určitých situáciách sú badateľné. Verme, že spolupráca s trénerom Čadom bude fungovať a spoločnými silami dokážu z mužstva vydolovať maximum, aby hra Slovana prinášala dôležité body v tabuľke, ale taktiež pozerateľný hokej, ktorý sa bude nám fanúšikom s belasým srdcom páčiť a vyvolávať v nás množstvo pozitívnych emócií. Pretože práve tie sú korením tohto nádherného športu.
(photos by HC Slovan)
