Poggeho hokejový príbeh
Bol hviezdou majstrovstiev sveta juniorov a pred sebou mal mať obrovskú kariéru v NHL. Po úspešnom debute v najlepšej lige však nasledovala desaťročná odysea, ktorá priniesla prudký pád nadol a následné opätovné stúpanie správnym smerom. Prestížny zámorský magazín The hockey news zmapoval príbeh kanadského brankára Justina Poggeho, ktorý aktuálne pôsobí v drese Slovana Bratislava.
Justin Pogge bol v roku 2004 draftovou voľbou Toronta Maple Leafs. O dva roky neskôr priviedol kanadskú juniorku k zlatým medailám, pričom v šiestich zápasoch šampionátu inkasoval v priemer iba po jedinom góle. Trikrát dokonca vychytal nulu. Odborníci mu veštili veľkú budúcnosť a optimizmus podporil aj vydarený debut v NHL.
Písal sa 22. december 2008 a Pogge pricestoval s Torontom do Atlanty. Na ľade Thrashers zneškodnil 19 z 21 striel a Maple Leafs vyhrali 6:2. Médiá razom hlásili, že Toronto našlo najväčší brankársky talent od čias Felixa Potvina.
Pogge však napokon odchytal za Toronto iba sedem stretnutí s priemerom 4,36 gólu na zápas. O štyri roky neskôr už chytal v talianskom horskom mestečku. V sedemtisícovom Rittene sa stal jednotkou miestneho klubu, pričom jeho náhradníkom bol pekár. Kolega bývalého veľkého talentu kanadského hokeja Josef Niederstratter roznášal každé ráno čerstvé pečivo zo svojej rodinnej prevádzky.
Pád rodáka z Fort McMurray viedol z NHL, cez AHL a ECHL až do talianskej ligy. Dnes už však tridsaťročný Pogge po rokoch nevníma svoj odchod za oceán ako priznanie porážky. Vo svojom živote chcel skúsiť niečo nové a postupne našiel svoje šťastie. Z Talianska si to nasmeroval do druhej švédskej ligy, kde si ho vyhliadol slávny Färjestad. No a jeho súčasné pôsobisko je každému slovenskému priaznivcovi dobre známe.
Vráťme sa ale späť do minulosti. Po dominancii v bránke Calgary Hitmen vo WHL podával podobne excelentné výkony aj v AHL. Tréner jeho vtedajšieho tímu Toronto Marlies Greg Gilbert o ňom hovoril ako o talente, ktorého si musia Maple Leafs udržať za každú cenu. Lepší ako on mal byť iba Carey Price. Aj preto sa generálny manažér Toronta John Ferguson rozhodol vymeniť Tuukku Raska, ktorého získali Maple Leafs v prvom kole draftu 2005. Ferguson jednoducho veril, že v osobe Justina Poggeho už svoju brankársku budúcnosť získal.
„V skutočnosti to nie je tak, že by ma vymenili za Raska,„ hovorí Pogge pre The Hockey News. „Rask bol draftovou voľbou. Má úžasnú kariéru a určite patrí medzi mojich najobľúbenejších brankárov. Ľudia však zabúdajú, že Raska vymenili za Andrewa Raycrofta. Ten mal za sebou zisk Calderovej trofeje (dva roky predtým) a on mal byť jednotkou klubu. Vytvoril rekord v počte víťazstiev za sezónu, ale my sme sa vtedy napriek tomu nedostali do play-off. Pripadá mi teda smiešne, že ma ľudia stále porovnávajú s Raskom. Osobne som na seba v tejto súvislosti nikdy prehnaný tlak nevytváral. On si robil svoje veci, ja svoje. Vybrali sme sa inými cestami.“
Po spomínanej premiére v Atlante už Pogge nikdy nevyhral v NHL ani jediný zápas. V ďalších šiestich štartoch zneškodnil len 83,6 percent striel a v štyroch z nich inkasoval štyri a viac gólov. V tom čase mal 22 rokov. Odmietal reči o tom, že ho hodili do veľkej vody priskoro a tým mu zruinovali kariéru. Cítil sa byť pripravený. Toronto ho ale odsunulo na farmu, kde v inkriminovanej sezóne odchytal 53 stretnutí.
„Bol to akýsi experiment, ktorý označili médiá ako Experiment Pogge. S tímom som lietal, alebo cestoval autobusom na zápas, po predzápasovej rozcvičke som si myslel, že budem chytať a potom ma poslali na farmu. Ako sa môžete cítiť v takej situácii sebaisto?,“ spomína Pogge.
Počas nasledujúceho leta ho vymenili do Anaheimu, neskôr ho trejdovali do Caroliny i Arizony. V NHL si už ale nezachytal a v sezóne 2012-13 prijal ponuku tímu Ritten Sport. Nešlo o jednoduché rozhodnutie. Justin mal priateľku Christinu Heinzelovú. Tá pracovala pre požiarny zbor v Los Angeles. V tom čase nežili v spoločnej domácnosti a jej staromódnemu otcovi sa myšlienka spolužitia s hokejistom veľmi nepozdávala. Zamilovaný pár si ale navzájom veril. Christina sa rozhodla zariskovať a vybrala sa s ním do Európy. V júli 2014 spečatili svoj vzťah svadbou.
Poggeovci začali spoločne brázdiť Európu. Od Benátok cez Paríž až po Alpy. Neskôr zamieril Justin do Švédska a teraz objavuje v drese Slovana východnú Európu a Rusko.
„Zmenil sa,“ hovorí Christina, ktorá sleduje každý zápas svojho manžela priamo z tribúny. „Teraz je sebavedomejší a bezstarostnejší. Bola som po jeho boku aj v časoch, kedy hral doma a môžem povedať, že prešiel dlhú cestu. Teraz podáva vyrovnanejšie výkony a pôsobí stabilnejšie.“
Pogge sa naučil pracovať rozumnejšie. Pochopil, že zo svojou výškou 192 centimetrov musí narábať ekonomicky. V bránke sa nehádzať ako ryba na suchu, ale byť v správnom čase na správnom mieste.
„Vždy to bola jedna z mojich silných stránok. Za tie roky som sa to však naučil využívať lepšie a trénerom už spôsobujem menej šedivých vlasov ako predtým,„ pousmial sa Pogge.
Počas svojho pôsobenia v Bratislave si musí zvyknúť hlavne na jednu veľkú zmenu – v porovnaní so Švédskom či Talianskom tu naráža na komplikovanejšiu komunikáciu.
„Trápim sa s tým každý deň. Vo Švédsku sme žili tri roky a tam vedel anglicky každý. Na Slovensku je to iné. Anglicky tu veľa ľudí nehovorí. Niektorí áno, ale určite to nie je také ako vo Švédsku. Tam som sa dohovoril s každým. Tam to bola iba otázka toho, či boli ľudia plachí, alebo otvorenejší. Tu na Slovensku jednoducho odídu preč.“
Justinovi aj Christine sa aj preto začína cnieť za domovom. Návrat do Severnej Ameriky by dával zmysel aj po praktickej stránke. Pogge má šancu vykročiť v stopách Tima Thomasa, ktorý si to nasmeroval do NHL tiež až po pôsobení v Európe. Ak si chce ešte niekedy splniť svoj sen o profilige, potrebuje dostať šancu čím skôr. Otázkou je, či o neho prejaví niektorý z klubov NHL záujem.
zdroj: thn.com
