Päť postrehov zo zápasu s Medveščakom Záhreb (stretnutie č.5)

Ak sme si pred týmto zápasom priali tri body z tohto „šesťbodového“ stretnutia s Medveďmi zo Záhrebu, tak po jeho skončení sme nielen my odchádzali zo Slovnaft arény sklamaní. Dnes na ľade nefungovalo viacero vecí, pozrime sa na tie, ktoré nám udreli najviac do očí.

Nuda

Ak by diváci prespali prvú päťminútovku, po prebudení by asi skonštatovali, že zápas ešte ani nezačal – na ukazovateli striel do priestoru brány svietili dve nuly. O skutočnosti, že sa už naozaj hrá, svedčili len korčuľujúci hráči. Ono korčuľujúci je asi prisilné slovo – škoda, že v slovenskom jazyku neexistuje slovný ekvivalent ponurému korčuľovaniu rovnajúcemu sa chôdzi. Predstavenie v tomto duchu totiž predvádzali oba tímy na ľade takmer počas celej prvej tretiny. U Medveďov ukladajúcich sa na zimný spánok s (divákmi očakávanou) nádejou, v Bratislave aspoň bodovať, by to nebolo nič neprirodzené, ale že sa k zimnému spánku ukladajú aj Orly, ktoré majú dravo útočiť na pozície zaručujúce Play-off, je prírodnou i hokejovou novinkou. Vlastne takmer k celej prvej tretine zápasu možno priradiť základný postreh – hokejová nuda. Upozornenie k nevyrovnaným domácim výkonom a snahám o zopakovanie podobného planého vystúpenia pred náročným bratislavským divákom v ďalších zápasoch – na Play-off môžu hráči zabudnúť, divák zívne, mávne rukou, poprípade zanadáva a na ďalší zápas už nepríde.

Bod len vďaka Backlundovi

Slovan síce vydoloval bod, ale aj to len zásluhou výborného výkonu brankára Backlunda. Johan najprv zlikvidoval tutovku St. Pierrea, ktorý dorážal vyrazenú strelu Carlea do odkrytej bránky, ale jeho špička hokejky a vyrážačka boli na mieste. Neskôr, v druhej tretine, zmaril aj presilovkovú šancu Palushaja, ktorý podobne ako jeho kolega, avšak tento raz z pravej strany, našiel v poloprázdnej bránke len jeho lapačku. Tretí „čistý“ gól nedovolil za pomoci spoluhráča Tomáša Surového. Strela od modrej čiary mu prekĺzla medzi vyrážačkou a betónom, puk zostal nehybne za jeho chrbtom, avšak stále nie v bránke, no v následnej trme-vrme nedovolil so spoluhráčmi doklepnúť Medveďom puk do bránky. Zlatým klincom bola „misionárska“ poloha Surového, ktorí v tesnom kontakte pomocou Backlunda, a s využitím domino efektu, spoločne priľahli puk. Jedna z mála zábavných situácií uplynulého večera.

Brust či Owuya

V podstate je úplne jedno, kto sa postaví do cesty belasým strelcom chrániac medvediu svätyňu, teda pokiaľ to nie je Dekanič, ktorý dostal v prvom vzájomnom zápase päťku. Odvtedy chytal proti Slovanu trikrát Brust a vždy privádzal belasých do zúfalstva. Nebyť hetriku Nagya v treťom zápase, proti Brustovi by Slovan nebodoval. Celkové skóre v počte striel a inkasovaných gólov je jednoznačne v prospech Brusta: celkovo čelil 120 strelám a iba 4 inkasované góly v 3 zápasoch z neho s percentuálnou úspešnosťou 96,67 takmer robia brankársku legendu. Nečudo, že pri podobných výkonoch proti iným súperom, si ho vybrala ako novú posilu Jugra. A práve toto mal byť jeden z dôvodov, prečo si Slovan mal veriť vo včerajšom zápase. Do bránky sa totiž postavil v hokejových kruhoch menej známy švédsky brankár exotického výzoru Mark Owuya, avšak navzdory laickým predpokladom, ako keby bol výkonnostným klonom svojho úspešného predchodcu. Jediný puk, ktorý pustil za svoj chrbát, bolo trestné strieľanie Roka Tičara. Zvyšných 32 striel polapal s relatívnym pokojom a do Záhrebu pre tím odváža zaslúžené dva body.

Šesť belasých nájazdov, ale len jeden gól

Biedna je včerajšia bilancia strelcov Slovana z príležitostí, keď sa rútili na brankára hostí v samostatnom nájazde. Počas oslabenia v úvode druhej tretiny utiekol súperovým obrancom Tomáš Netík, ten však svoj blafák do pravej strany nasmeroval priamo do lapačky Owuyu. V tretej tretine mal najskôr možnosť svojho prvého trestného strieľania, ako záskok za faulovaného a zraneného Bartoviča, kolega z útoku Rok Tičar. Ten svoj nájazd premenil s bravúrou, keď tesne pred strelou poplietol brankára hostí krúžením čepele hokejky vôkol puku – 1:1. Tretí nájazd mal opäť na svedomí Tičar, „RocknRolla“ však nepotrestal úmyselné posunutie bránky hostí 25 sekúnd pred koncom riadnej hracej doby a jeho strelu medzi betóny zlikvidoval Owuya hokejkou položenou na správnom mieste. Keďže ani predĺženie neprinieslo ukončenie zápasu, rozhodovalo sa napokon v samostatných nájazdoch. V nich neuspeli za Slovan postupne ani Nagy, ani Netík a nakoniec vo svojom treťom večernom nájazde ani Tičar. Ten si miesto „fintičky“ z úspešného nájazdu zopakoval nevydarenú strelu medzi betóny a z Owuyu tak urobil hrdinu zápasu.

 Zlý deň Štajnocha

Zlý deň v práci, tak by sa asi dalo zhrnúť sedem minút pobytu Martina Štajnocha na ľade (presne 7:06). Už dlho si nepamätáme vystúpenie tohto bojovného obrancu, z ktorého nie je možné nájsť jediné zápasové pozitívum. Skrátka a jasne, pri svojich desiatich striedaniach v prvej tretine mohol byť viac aktívny pri zabránení úvodného gólu hostí, neskôr stihol úplne nepochopiteľne vyhodiť puk mimo hraciu plochu takmer nikým neatakovaný na modrej čiare, zavariť svojim spoluhráčom kľučkou a stratou puku za vlastným brankárom. Po konečne vyhratom buly (v inak celkovo katastrofálnych presilovkách počas celého zápasu) poslal následnú prihrávku za bránku hostí priamo ich obrancom a vrcholom jeho nešťastného predstavenia bola zrážka pri mantineli v rohu útočného pásma, keď jedného z hostí narazil zozadu hlavou o hranu mantinelu, po čom nemohol nasledovať trest iný, ako päť minút a do konca zápasu. Dúfame, že na svoj včerajší výkon čo najskôr zabudne a opäť to bude starý, dobrý Štajnoch.