Päť postrehov zo zápasu s Medveščakom Záhreb (zápas č.2)

Ak aktéri deja a ich okolie očakávajú povinnú jazdu v zmysle „táto práca bude jednoduchá, veď na ďalší pokus už predsa nemôže nastať zlyhanie“, zväčša príde vytriezvenie v podobe neúspechu. A to aj napriek tomu, že činovníci do svojej snahy vložia všetko umenie a energiu. Ako vlastne začať pri skúmaní príčin, prečo sa úsilie premenilo z potenciálne kvalitného vína na ocot? Poďme pekne po poriadku…

Úbytok divákov

Zápas s Medveďmi zo Záhrebu divákov na tribúny príliš nenalákal. Jedna z najnižších, ak nie vôbec najnižšia návšteva na Slovane počas éry pôsobenia v KHL (7985 platiacich divákov) od úvodu neveštila nič dobrého. Síce sa manažment belasých snažil rýchlou akvizíciou nového trénera opätovne vypredať arénu, avšak fanúšikovia tentoraz dali jasne najavo, že si počkajú na zmenu herného štýlu a pravdepodobne aj výsledkov. Samozrejme, dá sa oponovať, že toto nie sú tí praví fanúšikovia a môže byť len plusom, že na štadióne nie sú, ale na druhej strane predpokladať, že v aréne bude 10055 pravých skalných, by bolo tiež trochu naivné – nezabúdajme, že v neposlednom rade je KHL aj biznis. Výsledný efekt tak pôsobil dojmom ponurej nálady a zvyšok divákov nedokázal, resp. nemal záujem sekundovať „kotlu“ pri fandení. Znalci na rozpoznanie aury by stav pred, počas a po zápase pravdepodobne za pozitívny neoznačili, nervozita visela vo vzduchu a negatívna energia by sa dala krájať. Hráči Slovana ako by podľahli netrpezlivosti publika a predviedli síce výkon na oko energický, pod pokrievkou, ale plný strachu a vlastnej nedôvery, čo sa prejavilo zlým riešením herných situácií a nesprávnym výberom miesta. Jednoducho sú dni, kedy ku gólu stačí byť tam, kde nikto nie je, alebo vystreliť v momente, kedy neradno prihrať. Včera si však nový tréner a jeho zverenci v dresoch Slovana užili práve taký deň. Dúfajme, že belasým prospeje, ak na pár dní opustia svoju arénu.

Päť minút päť na štyroch, minútu a štvrť päť na troch

Téma presiloviek nie je v tomto ročníku žiadnym opakovane čitateľným románom. Jednoducho je to zle napísaný brak. Tam, kde v úvode sezóny maskovali úspešnosť v presilovkách najmä góly Nagya v rovnakej šablóne, posledné zápasy dokazujú, že tadiaľto cesta nepovedie. V úvode prvej tretiny Slovan premárnil päť minútovú presilovku piatich proti štyrom po hrubom faule na hlavu Štajnocha (Katič 5 + DKZ), hranú zatiaľ bez Fostera v prvej formácii. Najväčšiu šancu v nej spálil Vondrka, bekhendovým blafákom trafil žrď. V tretej tretine navyše belasí nedokázali premeniť ani viac ako minútovú presilovku piatich proti trom. Síce už s Fosterom na modrej, s viacerými vyloženými šancami, zatiaľ najlepšie zahranou presilovkou o dvoch hráčov na domácom ľade v sezóne, avšak bez gólového efektu. Nie nadarmo sa používa ošúchané klišé, že ak nepremeníte takéto presilovky, nemôžete vyhrať.

Smola proti šťastiu

Slovan nepremenil viacero čistých šancí aj napriek tomu, že lepšie príležitosti si hráči nemohli ani želať (spomínané presilovky a pomer striel 44:17). Smola, alebo nemohúcnosť? Určite kombinácia viacerých faktorov. Šťastiu, ale treba vykročiť naproti a medvedí krok teda vôbec nepripomínal ukladanie sa na zimný spánok. V podstate si hostia svoje šťastie zaslúžili. Prvá chyba Štajnocha v obrannom pásme? Smola – gól. Prvá presilovka súpera – kapitán Bartovič zabudol v rodiacom sa brejku puk za sebou a následne vzniklo prečíslenie? Smola – gól. Kde skončí prvá strela po viac ako piatich minútach bez ohrozenia Backlunda? Samozrejme – priamo vo „vinkli“, a to sa hráč hostí ani nepozrel kam strieľa – smola. Na odľahčenie, netreba sa čudovať, veď druhý a tretí gól vsietil špeciálny hosť zo Záhrebu menom Segal J

12 hodín na zázrak

Tréner Matikainen mal 12 hodín na zázrak – postaviť na nohy štyrmi prehrami v rade ubolený Slovan. Nereálne. Na hráčoch však pri svojej premiére mohol badať jasný Čadov rukopis a niektoré dnes už nevyhovujúce herné návyky. To čo fungovalo v premiérovej sezóne, ako napr. neustále vyhadzovania pukov popri mantineli na vlastnej modrej čakajúceho útočníka, je už sezónu prečítané. Vtedy to prinášalo brejkové situácie, ale dnes už súperi vedia, že práve vtedy je potrebné napádať toto kľúčové miesto a poľahky sa tak dostávajú k pukom. Alebo neschopnosť belasých vykorčuľovať z rohov v útočnej tretine priamo k bránke súpera, či pomalý prechod z vlastného obranného pásma i chýbajúce napádanie v pásme útočnom. Sú to detaily, ale tie v dnešnom hokeji rozhodujú. Nový tréner bude potrebovať nie 12 hodín, alebo dní, ale možno až týždňov na to, aby vniesol do hry Slovana svoj rukopis a odstránil návyky, ktoré už nefungujú. Bude to však chcieť trpezlivosť, poctivú prácu a možno príde aj k zmenám v hráčskom kádri.

Chýba „Power Forward“

Hra Slovana trpí na príliš veľké množstvo drobných, alebo ľahkých hráčov. Ich šikovnosť, alebo rýchlosť, momentálne neprevýši chýbajúcu fyzickú silu. Opakuje sa tak situácia z minulej sezóny. V útoku jednoducho chýba kvalitný, fyzicky zdatný útočník, ktorý by dokázal na svojom chrbte povoziť súperových obrancov. Dopláca na to nie len útočná i obranná hra, ale očividne, so stúpajúcimi fyzickými útokmi na Nagya, chýba aj ochrana najväčších hviezd. Štajnoch z pozície obrancu na toto sám nestačí, navyše pri svojej smole na zranenia, by sa s dávkou metafory dal označiť za krehkého. Slovan potrebuje Martina hlavne zdravého. A k nemu potrebuje nájsť minimálne ešte jedného, pravidelne hrajúceho, silového útočníka s dôverou trénera. Vhodný kandidát – Andrej Šťastný (191 cm, 100 kg).