Päť postrehov zo zápasu s Avangardom Omsk
Až do definitívnej straty matematickej šance postupu do Play-off sa budeme tváriť, že nádej zomiera posledná. Tým dlhšie bude žiť, čím viac bodov nazbiera Slovan v zápasoch so silnými súpermi, nie nepodobným tomu včerajšiemu. Avangard Omsk, jeden z dvojice vedúcich tímov vo východnej konferencii, si odniesol z Bratislavy tri body. Či boli zaslúžené, alebo šťastné, posúďte sami…
Nie horší a predsa bez bodu
Kde vlastne začať. Úvodnou vydarenou trinásťminútovkou, alebo celkovým pomerom striel na bránku? Tak, alebo onak, v konečnom účtovaní to nestačilo. Slovan je kráľom v prestrieľaní súperov, či na domácom ľade, alebo vonku, zväčša dokážu belasí vyslať na bránku svojich oponentov viac striel. Nebolo tomu inak ani včera. Barulinovu bránku zaťažili 43 strelami, avšak so žalostnou, iba 7% úspešnosťou rán pretavených v góly. Naproti tomu, hosťom z Omsku, stačilo vystreliť len 25 krát na výsledné skóre 3:5, s úspešnosťou 20%. Tu tkvie hlavný problém Slovana, pričom v celkovom hernom prejave, až na pár momentov v prvej i druhej tretine, boli minimálne vyrovnaným súperom. Dôvody sú jasné a hostia na ne poukázali jednoznačným spôsobom. Domáci často strieľajú z nepripravených pozícií a navyše, keď sa pýta strela do chumľa hráčov, zväčša skončí už na prvom brániacom hráčovi hostí, v tom horšom prípade, stratou puku a rýchlym protiútokom. Príkladnú streľbu predviedli Sibírčania pri prvom a štvrtom góle, v oboch prípadoch mal brankár Janus zakrytý výhľad a obe zakončenia si vypýtali cestu za jeho chrbát.
Dva „vlastence“
Ťažko sa vyhráva, pokiaľ nemáte na svojej strane naklonenú šťastenu. Že o šťastie treba bojovať, je jedna vec, okolnosti, vedúce, alebo nevedúce k samotnému boju, sú vec druhá. Slovan včera prehral o dva góly a pri detailnejšom pohľade, to mohli byť práve dva „vlastence“, ktoré zápas rozhodli. Prvý vlastný gól, si zrazil Sersen hneď pri rovnako prvom oslabení, po spätnej prihrávke tak nešťastne, že v podstate bolo jedno, či pred Janusom metal s hokejkou Kalinin a puk trafil, alebo nie, dokotúľal by sa i tak za bránkovú čiaru – 0:2. Spomalený záber ukázal, že pôvodná prihrávka spoza bránky by čepeľ Rusa minula o pár centimetrov. Druhý vlastný gól, bol ešte kurióznejší. Perežogin si obhodil Sersena o mantinel, ten len znovu potvrdil, že na ruské rýchliky je skrátka pomalý, a v situácii dvoch proti jednému svoju prihrávku nasmeroval do vracajúceho sa Štajnocha, ktorý rukou položenou na ľade brániac prihrávke, usmernil puk za chrbát bezmocného Janusa – 2:5. Pri takýchto okolnostiach môže človek márne bojovať, koľko len chce…
Obetný Baranka
Fakt, že v dvoch už spomínaných vlastencoch, mal prsty Sersen, je len slabým odvarom výkonu, ktorý včera predviedol Ivan Baranka. Možno to bol práve jeden z jeho najhorších výkonov v drese Slovana, ktorý spôsobil finálne dvojgólové manko. Už úvod mal katastrofálny, hneď v prvej minúte, školáckym spôsobom zabudol na svojho hráča a privodil prečíslenie dvoch na jedného. Prvá strela hostí našťastie skončila len na brvne. Ivan sa z tohto momentu nepoučil a v planom výkone pokračoval aj naďalej. Na niekedy nepochopiteľné manévre v útočnom pásme, najmä v momentoch, kedy má puk nahodiť do mastenice pred bránku a miesto toho zvolí nahodenie nikomu po mantineli, sme si už chtiac-nechtiac zvykli, ale nedôslednú prácu pri bránení mu nemôže tolerovať ani ten najzarytejší fanúšik belasých. Pri prvom góle hostí nešťastne clonil pred Janusom, ten videl akurát Barankovu sedmičku na drese a vyťahoval puk z bránky. Rovnako v prvej tretine, nasledoval nezmyselný Ivanov faul v rohu klziska, keď si rukami pridržal jedného z útočníkov hostí. Faul to bol úplne zbytočný, Rus si totiž puk hodil tak ďaleko, že Štajnoch by ho s najväčšou pravdepodobnosťou v pohode uhral. Následný malý trest hostia potrestali svojim druhým gólom. Aby toho nebolo dosť, scenár prvej tretiny ako vystrihnutej s Hitchcockovho hororu, zakončil chybou prípravkára – v momente, kedy sa mu otvoril priestor na prienikovú prihrávku na dobre nakorčuľovaného Bližňáka, nevedno prečo, mu neprihral, miesto toho pokračoval s pukom k červenej čiare odovzdajúc ho bekhendom priamo súperovi, do brejku, a Sobotka s Paršinom mu po góle do prázdnej bránky mohli potriasť rukou: „Děkuji, spasiba“. Trojgólový náskok hostí v prvej tretine si tak našiel svojho obetného baránka.
Slovinský Rock and Roll
Je smutné, keď v tíme plnom slovenských reprezentantov, hrajú práve títo pohrebnú „dychovečku“ (česť výnimkám). Naproti tomu, svieži Rock and Roll, znie z čepelí hokejok slovinských reprezentantov. Kto by to bol povedal, že forma slovenských hráčov bude taká slabá, že prím budú hrať Slovinci? Kam vlastne speje slovenský hokej, najmä čo sa týka útočníkov? To, že máme problém v premieňaní šancí, je notoricky známa pesnička, nielen v Slovane, ale i v reprezentácii, ale naši útočníci žiaľ, nevedia ani brániť, resp. poriadne pomáhať obrancom. Nebude totiž náhoda, že Žiga Jeglič a RocknRolla Tičar, je druhý a tretí najproduktívnejší hráč, ba čo viac, v plus/mínus bodovaní sú obaja najužitočnejšími útočníkmi vôbec (+5)! Chlapci pôsobia na ľade ako jednovaječné dvojčatá a na ich góly sa dá naozaj pozerať. Lahôdku, podobnú tej, ktorú včera ponúkli Netíkovi, servírujú totiž v sviežom rytme najväčších hitov so železnou pravidelnosťou, a popri ich kreativite, sa v tejto sezóne zviezli už niekoľkí pribrzdení útočníci Slovana. Viete si predstaviť, že by mal Slovan vo svojej zostave v každom útoku naklonovaných týchto dvoch Slovincov?
Trafený timeout
Často sa vraví, že tréner počas zápasu toho veľa nezmôže a verbálna, či neverbálna komunikácia s hráčmi, rozhodcami, či rôzne iné prejavy, sú len súčasťou ich teátra osobnosti. Opak je však pravdou. Dobrý tréner nielen že vie, kedy a ako správne zasiahnuť do zloženia jednotlivých formácií, ale vie použiť všetky dostupné prostriedky na to, aby zápas ukormidloval v požadovanom kurze. Tréner hostí Raimo Summanen si vo fínskom súboji s kolegom Matikainenom pripísal ďalšie víťazstvo. Nepochybne k tomu prospel aj ťah, ktorý predviedol na šachovnici ľadovej plochy v čase, kedy sa Slovan vrhol do tretej tretiny s odhodlaním zvrátiť nepriaznivý stav 1:3 a privodil neuveriteľný závar pred Barulinovou bránkou. Summanen reagoval so stoickým pokojom – hráčov nechal pri prvej možnosti prerušenej hry oddýchnuť takticky vzatým timeoutom v čase 41:45! Svoje spiace Šípkové Ruženky sa mu týmto ťahom podarilo prebrať a je dosť možné, že hosťom zachránil tri body, od tohto momentu totiž tlak Slovana pominul na dlhé minúty.
