Päť postrehov zo zápasu s Atlantom Mytišči (2:1sn)

Návrat plného domu, tak by sa dal v prvom rade charakterizovať sobotňajší zápas proti ďalšiemu z bezprostredných súperov Slovana v boji o Play-off, Atlantu Moskovská oblasť – Mytišči. Tretí v sérii štyroch domácich zápasov sa opäť niesol v znamení streleckého trápenia belasých, avšak po dlhom čase, aj s finálnym víťazným pokrikom. Konečne, i keď len po samostatných nájazdoch!

Mytiščí kožúšok za dva body

Slovan začal podporovaný vypredanou arénou svižne, energia priam sršala nie len z divákov, ale najmä hráčov, ktorých snaha odčiniť domáce zaváhania bola enormná. Bolo to veľmi pozitívne znamenie a je potrebné úprimne priznať, že sme videli ďalší zápas, v ktorom bol Slovan od súpera lepší. Otázkou večera teda zostávalo len to, či sa belasým podarí vyprášiť Mytiščí kožúšok za tri, alebo aspoň dva body. Akúkoľvek prehru v týchto súbojoch si už nemôžu belasí dovoliť a po dobrom výkone, pribrzdenom opäť rozhodcami, ešte lepšom predĺžením a vrcholom v podobe nájazdov, Slovanisti nakoniec riadne hrubý a odolný kožuch moskovského rivala vyprášili. Čo viac si spokojný divák mohol na záver sobotňajšieho dňa priať? Snáď už len bodík navyše.

Opäť superhrdinovia v bránke

KHL je pozoruhodná liga, v ktorej brankári predvádzajú niekedy až nadľudské výkony, v zmysle počtu striel, úspešnosti zákrokov, ale najmä priemeru inkasovaných gólov. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čím to môže byť? Je to o kvalite, vlastne v tomto prípade nekvalite, strelcov? Alebo je to o tom, že najlepší brankári, ktorí sa nepresadili v NHL, zamierili práve do jej európskeho konkurenta, KHL a útočníci im nedokážu sekundovať? Alebo sú obrany tímov tak prepracované, že na širokom klzisku a zväčšenom obrannom pásme, sa útočné elity naozaj nedokážu presadiť? Pozrime sa teda na fakty: v KHL je momentálne v tejto sezóne 15 brankárov, ktorých priemer inkasovaných gólov je pod 2,00 gólu na zápas! Pre porovnanie, v NHL je ich momentálne 8, v švédskej, preslávenej tuhou obranou – 7, v slovenskej extralige 5 a v českej dokonca len 1. Rozdiely sú teda očividné a priepastné. Rovnako tak tomu je v percentuálnej úspešnosti zákrokov, kde KHL dokáže sekundovať jedine NHL. V každom prípade, hokejový fanúšik, ktorý má záľubu v brankárskych výkonoch, si ani v tomto zápase nemohol neprísť na svoje – obaja gólmani predviedli niekoľko vynikajúcich zákrokov a znova sa musíme opakovať, nepustili strelcov do žiadnej gólovej prestrelky. Klobúk dole, tak ako Engrenovi, tak i Johanovi Backlundovi, ktorý drží Janusa skrátka a jednoducho na striedačke, bez možnosti čo i len pričuchnúť si k zápasovému remeslu, čo potvrdil svojim skvelým rozkľakom iba 8 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času pri nájazde Radulova.

Bartovič a jeho nešťastný blafák

Kapitán Milan Bartovič je exkluzívny a najmä rýchly korčuliar. Bez zveličovania sa dá napísať, že po pohybovej stránke konkuruje slávnemu slovenskému expresu, Petrovi Bondrovi. Len tie ručičky…to je pravdepodobne hlavný dôvod, prečo sa Milan nakoniec nepresadil v NHL, napriek vcelku dobrým štatistikám, o ktorých sa mnoho ďalším hráčom ani nesnívalo. A možno tomu pomohla aj istá tvrdohlavosť, ktorá sa v tejto sezóne prejavuje napríklad nevhodným spôsobom zakončenia počas samostatných nájazdov na brankára. V tretej minúte predĺženia, hneď po tom, ako hostia spálili svoj nájazd na Backlunda, sa rýchlo dostal do úniku, v ktorom obrancovi hostí nezostalo nič iné, ako ho podraziť, výmenou za trestné strieľanie. Bartovič však v ňom zvolil svoje tradičné zakončenie blafákom do pravej, bekhendovej strany, avšak neúspešne. Ak by to bolo prvý, alebo druhýkrát, nikto by nemohol nič namietať, ale rovnaké zakončenie zvolil v tejto sezóne už piaty, alebo šiestykrát v momente, kedy sa v úniku díval brankárovi súpera sám zoči-voči a žiaľ, ani raz nebol úspešný. Dá sa to nazvať inak, ako tvrdohlavosťou? Ak by volil zakončenie švihom, ktorým má ďaleko vyššiu úspešnosť, Slovan by bol v tabuľke omnoho vyššie a produktivitou by dýchal na chrbát Nagyovi a nebavili by sme sa o márnej snahe, ktorá vyjde navnivoč po tom, ako si svojim skvelým korčuľovaním vypracuje stopercentnú streleckú pozíciu.

Rozhodcovia po druhé

Strelecké trápenie belasých je jedna vec. Ekonomické sankcie, aktuálne uvalené na Rusko, sú vec druhá. V posledných 5 postrehoch sme písali príbeh o 4 zebrách, ktoré riadili na Orwellovej Zvieracej farme. V žiadnom prípade nechceme spájať vyššie uvedené v jeden, vzájomne sa ovplyvňujúci celok. Ak to však pôjde takto ďalej, tak nám nezostane nič iné, ako si vykladať výkon rozhodcov tak, že sa pravdepodobne jedná o tichú odplatu za druhé uvedené. Rozmýšľajte s nami logicky – Slovan momentálne neblokuje žiaden ruský tím na pozícii zaručujúcej Play-off. Tento dôvod teda odpadá. A ako inak si potom vysvetliť verdikty, resp. mlčanie píšťalky, keď sa pri takmer každej druhej Nagyovej akcii, vezie na ňom vo vláčiku zavesený obranca hostí a keď sa náhodou odpúta, nasledujú sekerky, snáď len pre prípad, že by si náhodou zabudol lakťové, či iné chrániče? Je naozaj potrebné, aby forčekujúci Surový, ktorý omylom pri pokuse zdvihnúť hokejku súperovi, zospodu zazvonil na chúlostivý nástroj jedného z obrancov, dostal bez mihnutia ďalší z trestov 5 + DKZ? Je naozaj potrebné, aby v momente, kedy sa Tičar snažil vyhnúť mastenici a inkasoval úder od súpera, porúčal na trestnú lavicu aj on, v jeho spoločnosti? A do tretice, je naozaj potrebné, aby Netíkove podrazenie, ktoré by nevzniklo, ak by predtým bolo odpískané rovnaké podrazenie na Jegliča, bolo potrestané len jednostranne? Alebo to skúsme inak, čisto z pohľadu štatistík, je normálne, aby takmer v každom zápase, tím, ktorý sa evidentne bráni počas väčšiny zápasu a je pod tlakom, mal menej, alebo rovnaký počet vylúčených, ako tím útočiaci? Nám sa to normálne veru nezdá.

Zlepšujúci sa Mihálik

V predposlednom zápase dokonca zaznelo z tribún masové skandovanie Vladovho mena. Uvedené znamená mnoho, najmä však pre samotného hokejistu. V poslednom zápase s Atlantom, Mihálik potvrdil svoju zlepšujúcu sa formu a pomaly, ale isto, sa stáva základným stavebným kameňom defenzívy belasých. Prerod z tichého obrancu, tribúnami skôr označovaného za vinníka všetkého možného, aj nemožného nezdaru Slovana, na platného hráča obrany, ktorý začína svojim sebavedomím pracovať aj na útočnej stránke svojho herného prejavu, nemožno nazvať inak, ako skvelým. V obrannej hra začína používať svoje mohutné telo, zlepšuje stabilitu na korčuliach, vykrývanie priestorov a neraz sa pustí do útočných kreácií v pásme súpera. Proti Mytičši podal bezchybný výkon a je potrebné dodať, že keď bude takto poctivo pokračovať, nebude len štvrtým najlepším obrancom v plus / mínus bodovaní, ako tomu aktuálne je, ale môže sa vyšplhať ešte vyššie (pozn. redakcie: ak odrátame zraneného Starostu a len občas hrajúceho Lužu, Mihálik je momentálne druhý najlepší v + / -). Ak to dokáže, svojim kritikom definitívne vytrie zrak a všetkým pošle jasnú správu, že reštart kariéry je naozaj možný aj v momentoch, kedy vám už takmer nikto neverí. Držíme palce, aby v zlepšovaní svojej formy mohol pokračovať aj po zranení, ktoré utrpel pár minút pred koncom tretej tretiny, po nešťastnom nahodení puku priamo do tváre.