Päť postrehov zo zápasu s Admiralom Vladivostok

Posledný z trojice „dušičkových“ zápasov na domácej pôde mal konečne priniesť vytúžené víťazstvo za tri body. Belasý Slovan narazil na Admirálov Pacifickej flotily a s odhodlaním napraviť svoje dve posledné zlyhania nachádzal diery v rozostavení hostí až s prekvapujúcou ľahkosťou. Hladké víťazstvo 4:1 potešilo nielen divákov, ale i našu redakciu, ktorej slová kritiky tak padli na úrodnú pôdu.

Konštruktívna kritika musí byť

Po publikovaní posledných päť postrehov zo zápasu s Amurom Chabarovsk sme boli v očakávaní, či naše slová konštruktívnej kritiky padnú na úrodnú pôdu. Ani samotný tréner Matikainen neušetril svojich zverencov od tvrdých slov a tí napokon dokázali, že hokej hrať vedia. Medzi to, čo sa nám na hre Slovana nepáčilo, patrila napríklad aj hra v rohoch. Netvrdíme, že náš portál čítajú samotní hráči, alebo členovia realizačného tímu, ale po poslednom výkone musíme konštatovať, že sme sa trafili a kritika bola oprávnená a zaslúžená. Zmenu, ktorú belasí predviedli, nemôžeme hodnotiť inak, ako vysoko pozitívne a pokiaľ Slovan potreboval hladké víťazstvo za tri body, tak práve proti Vladivostoku a v pravý čas nedal hosťom absolútne žiadnu šancu. Klobúk dole.

Admirál, loďstvo je pod paľbou!

Slovan začal aktívnym tlakom a napádaním vysoko v útočnom pásme. Už prvé odobraté puky naznačili, že motaniu sa po rohoch je koniec – ak sa hra ocitla za bránkou, alebo v rohoch, nasledovala len jedna, maximálne dve výmeny puku a okamžite prihrávka pred bránku, alebo pred ňu vykorčuľoval sám hráč. Posúďte sami, úvodná šanca objavila Václava Nedorosta po vyjdení z rohu zoči voči brankárovi Proskurjakovi, toho sa však zabudol spýtať, „kam to chce“. V následnej príležitosti, opäť po kombinácií a odpútaní sa od mantinelu, Michal Vondrka strieľal tesne nad ľavý horný roh a belasí takto pokračovali útok za útokom. Admiral sa ocitol pod silnou paľbou a odolával len s vypätím všetkých síl, avšak len do momentu, kedy prišla nádherná prieniková prihrávka stredným pásmom a Rok Tičar v nájazde zodpovedal Nedorostovu zabudnutú otázku. Slovan pridal v prvej tretine ďalšie dva góly a s pomerom striel 18:6 rozstrieľal flotilu slovenského lodivoda Dušana Gregora, čím postavil pevný základ pre svoje víťazstvo.

Janus v pohode

Jaro Janus je brankár, na ktorom je podľa nás hneď vidieť, či je v zápase v pohode. Ako už bolo uvedené, v prvej tretine čelil len 6 strelám hostí, čo po poslednom vystúpení trochu vznášalo obavy, aby sa dokázal držať v tempe a neprivodil nejaký lacný gól. Proti Vladivostoku to však bol jeho deň, pohodový, usmiaty, ako keby slnkom zaliaty. Ak sa aj hostia dokázali dostať cez pozornú obranu do náznaku príležitosti, vyriešil ich s chladnou hlavou a puky ho magneticky nachádzali. V čase, kedy mal prísť rozdielový zákrok, ktorý oddelí šancu od gólu a zabráni vráteniu hostí za stavu 2:0 do zápasu, sa bravúrne premiestnil zo strany na stranu a s ľadovým pokojom puk skrotil na svojom tele. Vrcholom jeho pohody bola situácia, kedy si dovolil za bránkou obohrať jedného z útočníkov hostí a s pukom na svojej hokejke vykorčuľoval pred svoju svätyňu, presne rozohral a založil nebezpečný protiútok. Človek mal pocit, že by si dovolil aj sám zaútočiť. Len tak ďalej Jaro!

Baranka so Sersenom par excellence

Obaja dnes vynikajúci nielen v obrane, ale aj v hre dopredu. Slovan hral úplne inak, ako v nevydarených zápasoch a dokonca belasým vychádzali aj prihrávky späť k obrancom na modrú. A tam kraľovali Michal Sersen s Ivanom Barankom – obaja si pripísali okrem asistencie aj gól. Pri prvom góle Tičara preukázal Sersen kreativitu obrancu, po ktorej často voláme, už spomínaná prihrávka mala oči a načrtla jeho cit v rukách. To, že vie aj presne a tvrdo vystreliť zasa dokázal pri góle na 2:0. Mimochodom, na mieste, z ktorého poslal projektil do „vinklu“, by si pokojne mohol nakresliť značku, bol to už jeho niekoľký gól, práve z rovnakého miesta. Pri Ivanovi Barankovi, je zasa často spomínaná, ako negatívum hry, kreativita. Možno je to samotným tempom zápasu, ale proti Admiralu nie len, že poctivo bránil, ale niekoľko krát dokázal v útočnom pásme podržať puk, potiahnuť ho a presne rozohrať, žiaden problém s tvorivosťou nebol badateľný. Svoj výborný výkon okorenil i gólom od modrej a vcelku oprávnene sa stal hráčom zápasu (napriek chybičke, za ktorú vlastne až tak veľmi nemohol, pri jedinom góle hostí).

Akcia (takmer bezchybného) zápasu

Po prvej tretine bolo prakticky rozhodnuté. V druhej tretine zamerali belasí svoju pozornosť najmä na to, aby sa ich náskok nezmenšil a svoj cieľ nie len splnili, ale dokázali pridať aj oku lahodiaci štvrtý gól. Tretia tretina mala slúžiť na úsporu síl a zamrzia snáď len chybičky krásy, ktoré viedli z čestnému úspechu hostí. Ale späť k akcii zápasu – spomínanému štvrtému gólu Slovana. Ak si niekto zaslúžil dať gól, alebo zariadiť akciu, ktorá sa vryje divákom aspoň na nejaký čas do pamäti, tak to bol práve Libor Hudáček, ktorý v posledných zápasoch žal oprávnenú kritiku. Teší fakt, že si ju vzal k srdcu a najmä to, čo predviedol pri štvrtom góle, bolo presnou odpoveďou na planú schovávačku v rohoch, čím snáď presvedčil aj posledných zarytých zástancov tohto štýlu hry, že je definitívne mŕtvy. Libor sa dostal v útočnom pásme k spoluhráčom vybojovanému puku, predviedol dve rýchle otočky pri mantineli, žiadna prihrávka pozdĺž dosiek do neznáma, rýchlo nabral smer k osi klziska, popri tom poslal troch brániacich Admirálov späť na svoju potápajúcu sa bárku, pohybom vytiahol a položil aj brankára a popod jeho telo poslal lahôdku pre Tomáša Surového. Adept na gól týždňa KHL – akcia Libora Hudáčka.