Päť postrehov z domáceho zápasu s Čerepovcom

Každý, kto „robil“, alebo „robí“ akýkoľvek šport, to dobre pozná. Pokiaľ exituje súper, ktorý vám vždy, keď mu čelíte, narobí problémy, skôr či neskôr sa vryje do podvedomia. A to sa zvykne ozvať pred a počas stretnutí s neobľúbeným protivníkom. Severstaľ Čerepovec je práve jedným z takýchto súperov Slovana v KHL a napriek pozápasovým tvrdeniam belasých aktérov, že to tak nie je, presvedčili sme sa o opaku.

Štyri prehry štyrikrát na nulu

Hrozivá bilancia zápasov s Čerepovcom sa rozrástla o štvrtú prehru a štvrtý krát v nej belasí nedokázali streliť súperovi ani gól (áno, bolo to štvrtý krát na nulu a nie ako reportujú niektoré médiá, že tretí – do your business). Pred zápasom bol najproduktívnejším hráčom Slovana v zápasoch proti Severstaľu Libor Hudáček s bilanciou !2 bodov! (1+1), ktoré dosiahol v jedinej výhre. Akákoľvek argumentácia, že neexistuje neobľúbený súper, je v tomto prípade zbytočná. Pre porovnanie, na opačnej strane bol najúspešnejším hráčom vo vzájomných meraniach síl Denis Kazionov, dnes už pôsobiaci v Torpede Nižnij Novgorod (5 bodov, 3+2).

Strelecká impotencia

Slovan vyslal počas zápasu na brankára Štěpánka 34 striel. Úprimne je potrebné priznať, že viac ako polovica z nich boli propagačné pokusy z nepripravených pozícií. Kvalitnej streľby bolo ako šafranu a neprichádzala ani v presilovkách. A keď sa už konečne podarila pripraviť dobrá pozícia, strela väčšinou skončila na „plastróne“ brankára hostí. K vychytanej nule však prispel nesporne svojim umením aj samotný Štěpánek, ktorý strely nevyrážal a ak aj, tak do bezpečných miest.

Prečítané presilovky

Slovan hral svoju presilovku v tradičnej šablóne tejto sezóny. Väčšina hry o jedného hráča navyše sa odohrávala z pravého krídla, kde operuje Laco Nagy. Ak sa ale nepridá nikto ďalší a ostatní nedokážu prevziať zodpovednosť za rozohrávku v presilovke na svoje plecia, nie je sa načim čudovať, že šance zostanú nepremenené. Chýbala streľba z pozície obrancu na osi ihriska, drvivá väčšina pokusov bola z uhla. Ani druhá presilovková formácia ničím nezaujala a v tejto oblasti má Slovan čo zlepšovať – je potrebné vymyslieť presilovkový plán B.

Nepodarený debut Fostera

Pritom začal tak dobre, ako jeden z mála dokázal v úvodnej presilovke kvalitne vystreliť z prvej – brankár len s námahou vytesnil jeho strelu nad svoju svätyňu. Diváci boli v očakávaní ďalšieho prídelu šancí a možno aj gólov. Bol to však posledný kvalitný moment tohto skúseného obrancu, od ktorého sa očakáva pozícia v otváracej formácii. Všetko ostatné, čo nasledovalo, boli útržky ako zo zlého hokejového sna. Najprv zakopol o červenú čiaru v snahe zabrániť brejku v presilovke, čím poslal do nájazdu Zemčenka. Následne sa povozil vo vláčiku za Bučnevičom, ktorý sám zoči voči Janusovi nezaváhal a vyhnal ho z bránky– 0:2. Kurtis pokračoval v zápase ďalej niekoľkými ďalšími neistými obrannými zákrokmi a najmä na obratnosti korčuľovania bolo poznať, že po zranení nie je vo svojej koži. „Odložený“ debut zavinený bližšie nešpecifikovaným zranením chrbta si rozhodne predstavoval inak. V každom prípade, prajeme čo najrýchlejší návrat dobrej formy.

Neochota zmeniť formácie

Už v druhej tretine bolo zrejmé, že je potrebné v hre Slovana niečo zmeniť. Najčastejším ťahom trénera býva premiešanie zostavy. V prípade domáceho kormidelníka však takýto impulz na zmenu neprichádzal. Ono zmeniť zaradenie hráčov v jednotlivých formáciách až pár minút pred koncom a až potom, ako sa z tribún niekoľko krát ozve „My chceme Slovan“, býva väčšinou neskoro. Túto prehru berieme, ako zvyknú vravieť Angličania, „Bad day in the office“, preto sa zatiaľ nebudeme zamýšľať, čím si niektorí hráči zaslúžili zaradenie do jednotlivých útokov, či obranných dvojíc. Zápas s Moskvou však chce jednoznačne zmenu.