Od malička som chcel byť brankár, priznáva Samuel Baroš

Samuel Baroš patrí k odchovancom Slovana, ktorému sa podarilo odchytať svoj prvý zápas v drese A-mužstva v prestížnej KHL. O tom ako sa mu v zápase chytalo a ako sa dostal do Zvolena sa dočítate v našom rozhovore.

Samuel, v poslednej dobe ste zažili dosť hektické obdobie, okrem zápasov v extralige juniorov, ste si odkrútili premiéru v KHL i v drese Zvolena v slovenskej extralige. Je veľký rozdiel z pohľadu brankára medzi seniorským a juniorským hokejom?

„Rozdiel je veľký, ale už minulý rok som niečo odchytal v extralige za projekt Orange 20 a tiež už dlhšiu dobu trénujem s A -mužstvom Slovana, takže som si už aj zvykol na seniorský hokej.“

Premiéra v KHL prišla nečakane rýchlo súhlasíte?

„Takmer na konci sezóny, takže až tak rýchle to nebolo….“

Ako sa vám chytalo?

„Celkom fajn, len škoda, že to nevyšlo s víťazným koncom.“

Cítili ste aj nervozitu pri vstupe na ľad?

„Ani nie, hneď ako som sa dostal na lad som mal úspešný zákrok, čo je dôležité a potom to už išlo.“

Diváci vás aj napriek inkasovaným gólom podržali, vnímali ste to na ľade?

„Občas som niečo započul, no viac som sa sústredil na svoju hru.“

Po tom ako Slovan odcestoval na trip ste ostali doma, prišla však ponuka zo Zvolena. Dlho ste nad ňou váhali?

„Ponuka prišla už skôr, to že pôjdem do Zvolena som vedel ešte pred tým, ako som odchytal prvý zápas v KHL, potrebujem hlavne chytávať, takže nebolo nad čím váhať.“

Na ako dlho ste sa dohodli? Dochytáte vo Zvolene sezónu, alebo sa vrátite do Slovana?

„Dohoda je taká, že ak ma Slovan nepotrebuje, môžem hosťovať vo Zvolene, no som hráčom Slovana, takže keď ma zavolajú pôjdem naspäť.“

V Slovane vás často vídavame na tréningu s A-mužstvom, je to pre Vás dobrá škola, stihli ste niečo od svojich brankárskych kolegov odpozerať?

„Jasné, tréningy mi dali veľmi veľa, venuje sa mi tam aj tréner brankárov Pavol Rybár, ktorý mi poradí ak niečo zbadá čo by sa dalo vylepšiť… robíme veľa drilov na techniku a tiež mi poradí aj o taktickej stránke. A od kolegov sa na mňa tiež niečo nalepilo.“

Kto je vašim brankárskym vzorom?

„Martin Brodeur.“

Vo Zvolene máte na drese číslo 25, v juniorke 32, za A-mužstvo Slovana 31, prečo  v každom drese iné číslo?

„Čísla si nevyberám ja, také som dostal, lebo boli voľné…“

Ktoré je vaše obľúbené?

„Viacmenej mi to je jedno keď ich toľko striedam, ale asi 31.“

Vy ste rodený Bratislavčan, kto vás priviedol k hokeju?

„Keď som bol asi trojročný a bývali sme kúsok od zimáku, tak som s maminou chodil korčuľovať  a potom mi sused požičal hokejovú vystroj, veľmi sa mi to zapáčilo.“

Od prvej chvíle vás to ťahalo medzi tri žrde?

„Áno, keď som začínal ako hráč v prípravke stále som chcel zabrániť tomu, aby do brány prešiel puk a po par rokoch, keď sa tréner Boris Hosťovecký pýtal kto by chcel byť brankár, hlásil som sa ako prvý.“

O brankároch sa zvykne hovoriť, že sú poverčiví, ako je to s vami?

„Poverčivý nie som, ale mám zabehnuté nejaké rituály, čo asi každý brankár, ktoré si ale nechám pre seba.“

Je v silách juniorov po horšom štarte do sezóny získať  titul?

“ V ich silách to určite je, no play off je nevyspytateľné,  môže sa tam stať čokoľvek. Ale podla hernej kvality by sa mali dostať ďaleko.“

Aké sú vaše najbližšie ciele, či ambície?

„Dostať príležitosť v čo najviac zápasoch, podávať kvalitné a stabilné výkony a trvale sa presadiť v seniorskom hokeji.“

Máte 20 rokov, zámorie vás neláka?

“ Zámorie je široký pojem,  sú tam kvalitatívne aj horšie súťaže ako na Slovensku. No chytať v nejakej z prestížnych zámorských líg je určite lákadlom nejedného hokejistu.“