O tom by som pomlčal, znie odpoveď Karola Jokla ml. na otázku rybárskych úspechov jeho otca

Pred zápasom Slovana so Žilinou pokrstili druhú časť publikácie Belasé legendy. Jej hlavným hrdinom je skvelý záložník Karol Jokl, ktorý nás opustil veľmi skoro, vo veku 51 rokov. Za Slovan nastrieľal 68 gólov v 238. zápasoch. Krstu sa zúčastnila aj Karolova manželka Mária, ktorá aktivitu klubu so spustením edície veľmi kvituje: „Ja som veľmi rada, že sa takéto niečo rozbehlo. Slovan a jeho legendy si to zaslúžia,“ povedala tesne po krste, na ktorom odznelo aj to, že Karol Jokl bol nielen dobrý futbalista, ale aj dobrý človek. „Teší ma, že všetci, ktorí sa zúčastnili krstu Karolovej knihy povedali, že to bol vynikajúci človek. Lebo bol naozaj láskyplný a bol veľký patriot,“ dodala pani Joklová. V súčasnosti je pre každého fanúšika najcitlivejšou témou výstavba nového štadióna a aj v rodine Joklovcov momentálne rezonuje pomerne nahlas. „Poviem úprimne, že teraz už Slovan tak veľmi nesledujem.. Ja som po Karolovej smrti na Slovan zanevrela, pretože on ten klub miloval a neskôr sa zlá situácia v klube podpísala aj na jeho stave a prispela k jeho skorému odchodu. Výsledky sledujem, ale už nie tak fanaticky, ako v minulosti, pretože v klube už nie je modrá krv. Minule som bola na štadióne a videla som ako sa perie prádlo. Uteráky boli žlto-čiernej farby. Karol sa kvôli tomuto nielenže obracia v hrobe, ale doslova tam musí robiť saltá,“ hovorí Mária Joklová, no zárovň verí, že začne svitať na lepšie časy. „Či sa teším na nový štadión? Jéééžiš a ako. A nielen ja. Ja vám hovorím, že ak sa postaví, tak sa vrátia do hľadiska všetci, ktorí na Slovan zanevreli.“

Slávnostného krstu sa zúčastnil aj Karolov syn, ktorý okrem rovnakého krstného mena nesie aj neodškriepitešné črty bývalého vynikajúceho futbalistu. Aj jeho sme požiadali o krátky rozhovor tesne po krste publikácie venovanej jeho otcovi.

Hrávate futbal?
„Nie, v tomto som sa na otca nepoddal.“

Ale skúšať ste to skúšali nie?
„Raz mi ocino hodil loptu. Kopol som pravačkou a on to zhodnotil slovami: „Ty nebudeš hrávať ani za déčko (úsmev).“ Tým bola moja futbalová kariéra vyriešená.“

Nestalo sa vám ani to, že ste ako chlapec išli okolo nejakej partie a nechceli vás zobrať, lebo meno Jokl vzbudzovalo rešpekt?
„Ja a futbal, to nikdy nešlo dokopy.“

Čomu sa venujete?
„Vyštudoval som právo a aj sa mu venujem.“

Slávne meno vám však zostalo, spoznávali ho na ulici?
„To sa stáva dodnes, najmä u staršej generácie. Otca pripomínam nielen menom, ale aj vizážou.“

Ako vnímate publikáciu Belasé legendy vy?
„Veľmi si to vážim, lebo som bol malý, keď otec zomrel. Ale pamätám si, čo odovzával futbalu aj na úkor nás. Preto je táto myšlienka naozaj veľmi pekná.“

Aké spomienky vám zostali na otca?
„Mne napadne ako prvé to, že ak išli v televízii rozprávky, tak bol problém, pretože na druhom programe bol futbal. Potom prišli na trh televízie s funkciou obraz v obraze a bolo to vyriešené. Ale najviac si spomínam na časy s otcom  strávené na rybách, pretože on bol aj veľký rybár.“

Išlo mu chytanie rýb tak ako futbal?
„O tom by som pomlčal (úsmev).“

Knihu o Karolovi Joklovi si môžeš zakúpiť aj vo Fanshope.