Nová stratégia KHL – 2. časť
Nie je tajomstvom, že veľa ruských hráčov v KHL je preplácaných. Podľa Černyšenka až okolo 80%. Čiže nie je reč o hviezdnych hráčoch, ale o priemerných a podpriemerných jedincoch. Dôvod je prostý, veľa ruských klubov, teda veľa pracovných príležitostí pre ruských hráčov (lebo limit na cudzincov) a tak menšia konkurencia medzi nimi. A k tomu Rusko nie je schopné produkovať tak veľa kvalitných hráčov (najmä ak ich veľa odchádza do kanadských junioriek), pre tak veľa klubov. To všetko vedie k zvyšovaniu rozpočtov na platy hráčov.
KHL predstavila dvojstranový materiál, kde sú zhrnuté základné východiská a následné ciele novej stratégie. Práve o tomto materiály hovoril nedávno generálny manažér Slovana v médiách. Pokúsime sa naň pozrieť podrobnejšie.
Liga rozdelila hráčov do piatich kategórií podľa kvality a zrovnala náklady klubov na ich platy. Až 72% finančných prostriedkov vynakladajú kluby na platy hráčov v štvrtej a piatej kategórii, teda tých priemerných či horších. Teda tieto financie nie sú vynaložené účelne z pohľadu kritéria cena-kvalita. Cieľom ligy je presmerovať financie od týchto hráčov k tzv. top 30. Ak sa zníži mzda priemerných a horších hráčov, tak títo jedinci neodídu z KHL, pretože o nich v zahraničí nie je záujem a navyše stále budú dostávať minimálne dvakrát viac ako zrovnateľní hráči v európskych ligách. Navyše si treba uvedomiť, že odchodom troch (potenciálne až siedmich/ôsmich) ruských klubov dôjde k radikálnemu zníženiu pracovných miest pre ruských hráčov, takže tí priemerní (resp. horší) odídu z KHL tak nejak prirodzene, nebude o nich záujem. A zas tí v kategórii top 30 by mali zarábať viac ako dnes, teda ich motivácia odísť do zámoria sa zníži.
Súčasne dôjde k zníženiu platového stropu o tretinu, z 900 miliónov rubľov na 600 miliónov. S tým, že platový strop bude tzv. tvrdý. Teda nebude možné jeho prevýšenie, ako dnes, s následnou daňou z luxusu. Pričom jeden resp. dvaja hráči sa nebudú rátať do (tvrdého) platového stropu. Ak tento mechanizmus zafunguje, tak prinesie dva podstatné momenty. Top hráči sa nebudú sústrediť v jednom či dvoch kluboch, ale hráčska kvalita sa rozdelí medzi viac tímov. A zníži sa rozdiel medzi bohatými a chudobnými, bohatí nebudú môcť utrácať neobmedzené množstvo financií.
Ako bolo spomenuté v úvode, Černyšenkova vízia je model, ktorý je finančne atraktívny pre kluby, prináša im ekonomický prospech. Černyšenko svoju tézu sformuloval v motte: „KHL ako komerčne najúspešnejšia hokejová liga v Euroázii, združujúca elitné kluby Ruska, SNS, Európy a Ázie.“ Nie je možné očakávať, že KHL kluby budú na konci realizácie tejto stratégie sebestačné, že nebudú závislé od externého financovania. No miera tejto závislosti by sa mala znížiť, rovnako tak by malo dôjsť k nárastu komerčných príjmov klubov (ticketing, suveníry, match-day revenues). Liga spočítala kumulatívne príjmy klubov za minulú sezónu (od štátnych sponzorov – 52% z príjmov všetkých klubov, súkromných sponzorov – 34% a vlastnej ekonomickej aktivity klubov – 14%). Teda, až polovicu príjmov tvorili príspevky od sponzorov asociovaných s ruským verejným sektorom. A kluby samotné vygenerovali príjem 7 miliárd rubľov. Podľa ideálneho scenára (vyplnenie stratégie) by mali kluby generovať (sezónne) príjem 12 miliárd rubľov, čo je podiel 28% zo všetkých príjmov klubov. Inými slovami, ekonomický potenciál klubov by sa mal zvýšiť. Pri menšom počte klubov by mali byť schopné vygenerovať o päť miliárd rubľov viac ako v súčasnosti. Tým by samozrejme malo dôjsť k zníženiu závislosti od štátnych financií, či už v absolútnych číslach (menej ruských klubov), alebo percentuálne. Nákladová stránka je viac menej rovnomerne rozdelená medzi náklady na platy hráčov a iné položky, ako je cestovanie, prenájom arény, každodenná činnosť klubu. V štruktúre nákladov by nemalo dôjsť k zásadným zmenám. Teda okrem toho faktu, že pri menšom počte klubov budú logicky kumulatívne náklady klubov nižšie.
Aby mohli kluby generovať príjmy, tak tu musí byť záujem fanúšikov. Či už o to, aby navštívili domáce zápasy (aj výjazdy) alebo sledovali jednotlivé stretnutia v televízii. A tento záujem sa odvíja, v prvom rade, od kvality zápasov a zážitku z nich. Okrem domáceho klubu, čo je prvoradé, láka aj atraktivita súpera. A tu je problém, niektoré kluby sú z povahy veci nezaujímavé. A to ani pre svojho vlastného fanúšika. Dokazuje to analýza, ktorú liga vypracovala. Kluby boli rozdelené to štyroch kategórií (A až D) po sedem. Pričom A sú najlepšie, D najhoršie. Sledovala sa návštevnosť zápasov medzi klubmi týchto kategórií a TV rating týchto duelov. Až 58% zápasov základnej časti vykázalo podpriemernú návštevnosť a TV sledovanosť pod 100 tisíc. Navyše, 17% zápasov (CD a DD, tj. spodná polovica klubov) nemá žiaden ekonomický efekt, náklady na ich odohranie sú 2 až 3-krát vyššie ako možný príjem z nich. Čím viac takýchto zápasov, tým väčšia finančná strata pre dané kluby. A k tomu, zápasy najlepších klubov (A) s tými najhoršími nie sú tak zaujímavé pre fanúšikov top klubov, a tak tieto top kluby prichádzajú o potenciálny zisk. Pochopiteľným záujmom ligy je znížiť počet neatraktívnych zápasov. A to sa udeje odchodom neatraktívnych klubov. Nahradia ich tímy, ktoré zaručia vysokú návštevnosť a sledovanosť ich zápasov v televízii bude rovnako stabilne vysoká.
Zatiaľ nie sú známe detaily, no liga počíta so zmenou štruktúry kalendára. Dokonca môže byť aj rôzny počet klubov v konferenciách, nemusí ísť o paritu 12 vs 12. Zrejme dôjde k vyššiemu počtu zápasov medzi tímami jednej konferencie a budú sa limitovať výjazdy do konferencie druhej. To by jednak mohlo znížiť náklady klubov na cestovanie. A zvýšiť počet derby zápasov medzi susedmi, čo zas zvýši sledovanosť a celkový záujem fanúšikov. Z pohľadu európskych KHL klubov je menší problém s derby zápasmi, pretože tu z povahy veci neexistuje desaťročia budovaná rivalita. Proste európsky klubový hokej nie je založený na medzinárodnej konfrontácii, ale národnej. A tá zas v medzinárodnej lige typu KHL absentuje. V každom prípade, pre fanúšika Slovana je rozhodne atraktívnejší zápas so SKA ako s hocijakým tímom z Východnej konferencie. A to nehovorím o zápasoch SKA vs Jokerit.
Toľko k KHL Stratégii. Samozrejme ide o vykreslenie určitého scenára, samotná realizácia môže byť odlišná. Všetko závisí od práce klubov.
Vyvstáva otázka, či sa Slovan udrží v KHL aj po všetkých reorganizačných zmenách. Fanúšik Slovana v minulosti dokázal, že je schopný naplniť domácu arénu. Takže, za istých okolností, je možný návrat k vysokej návštevnosti. Z pohľadu financií bude zásadné, či dôjde k príchodu strategického partnera. Slovensko je malý trh, nie je reálne zabezpečiť potrebné financie iba z vlastných zdrojov. Koniec koncov, nie je to možné ani vo Fínsku, čo ukazuje Jokerit. A vlastne nikde v Európe. KHL chce udržať svoju stopu v Európe, nechce prísť o sformulované trhy. Ak by totiž Slovan odišiel z KHL, tak by Sport TV zrejme nevysielal KHL v takom objeme a liga by prišla o časť príjmov. A to je pozitívne pre Slovan, nezaručuje to síce „imunitu“, ale záujem KHL o udržanie Slovana rozhodne existuje.
Tomáš Vorčák
