Nová stratégia KHL – 1. časť
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime priblížiť novú KHL Stratégiu, jednak z pohľadu ligy ale i Slovanu Bratislava. Pôjde niekedy až o príliš detailnú analýzu, no tá je nevyhnutná k pochopeniu celkovej situácie.
Na sklonku roku 2005 vrcholili prípravy na vznik Euro-Ázijskej Hokejovej Ligy (EAHL), ktorej iniciátorom bol Vjačeslav Fetisov a jeho „pravá ruka“ Dmitrij Černyšenko. Práve tieto prípravy poukazujú na princípy práce Černyšenka, ktoré dnes aplikuje v KHL z pozície jej prezidenta. Zmyslom EAHL malo byť fungovanie na ekonomických princípoch, teda generovanie zisku pre kluby. Samotné zloženie klubov malo byť diktované zásadou kvality. Pozvaných malo byť len 9 najlepších ruských klubov, k tomu jeden z Ukrajiny, Kazachstanu a Bieloruska. Až následne malo dôjsť k rozšíreniu do Európy a Ázie. EAHL napokon nevznikla, no jej idea pretrvala v ruskej hokejovej komunite. V roku 2008 bola založená KHL. No formovala sa na iných princípoch. Keďže bolo treba vyhovieť každému účastníkovi, na jednej strane všetkým ruským klubom a Ruskej hokejovej federácii na strane druhej, tak vstúpili do KHL všetky RSL kluby (20) a víťaz Vyššej Ligy, Chimik Voskresensk. To so sebou prinieslo zárodok dnešných problémov, rozdiely v kvalite a možnostiach klubov.
Ako povedal Černyšenko, pred jeho príchodom do KHL boli finančné ukazovatele ligy „plánovite úbytkovými“. Jeho prvou úlohou bolo finančne stabilizovať samotnú ligu, k čomu slúžila KHL Stratégia 2015. Až s jeho príchodom bol zavedený mechanizmus prerozdelenia časti príjmov ligy medzi jej kluby. Ako je známe, všetky príjmy z predaja televíznych práv inkasuje KHL. Napriek sľubom nedochádzalo k prerozdeleniu týchto príjmov, čo vyvolávalo nespokojnosť medzi klubmi. Možno aj to bol jeden z dôvodom zmeny vedenia ligy. Černyšenko sa zasadil o to, že kluby získali od ligy 114 miliónov rubľov (všetky údaje s DPH) za sezónu 2014/2015, ďalších 243 miliónov rubľov za ročník 2015/2016 a napokon 352 miliónov rubľov za ostatnú sezónu. Ako je vidieť, trend je rastúci. A to v rokoch, kedy Rusko zaživa ekonomickú krízu.
Vzhľadom na to, že KHL Stratégia 2015 splnila svoj účel, tak liga pristúpila k vypracovaniu novej, tentoraz sedemročnej stratégie. Jej princípy boli prezentované v máji 2017. Tri základné ciele novej stratégiu sú zvýšenie športovej úrovne klubov, zvýšenie komerčného potenciálu klubov a zníženie financovania klubov z prostriedkov verejných rozpočtov resp. štátnych firiem. A to všetko s ambíciou zmenšiť rozdiely medzi klubmi. V minulej sezóne bol rozdiel v rozpočte na platy hráčov medzi najlepším a najhorším klubom až osemnásobný. V NHL je tento rozdiel dvojnásobný. Aj KHL sa chce dostať na túto hranicu v roku 2023, dokedy je plánovaná nová stratégia.
V minulej sezóne, na ktorej sklonku bola predstavená vízia „novej KHL“, tak mala liga 29 klubov. V lete došlo k odchodu Metallurgu Novokuzneck a Medveščaku Záhreb. Podľa stratégie sa má počet účastníkov znížiť na 24 po konci tejto sezóny, teda odchod troch tímov. No tým sa reorganizácia neukončí. Pred sezónou 2019/2020 odídu ďalšie dva kluby, no nahradia ich dva nové (neruské), takže počet tímov ostane rovnaký. To isté sa zopakuje pred ročníkom 2020/2021. Potom by už mal byť zoznam účastníkov stabilný, 24 klubov. Za účelom objektívneho ohodnotenia klubov, ich prínosu pre ligu, bol vypracovaný rating klubov. Ten má však odporúčací charakter, vedenie súťaže môže zohľadniť aj iné ukazovatele pri redukcii tímov. Jedným z nich môže byť aj záujem KHL o expanziu na ázijské trhy, a k tomu je nevyhnutná účasť ruských klubov z Ďalekého Východu – Amuru a Admiralu – či čínskeho Kunlunu Red Star. Prvé dva majú problémy s financiami, KRS zas s návštevnosťou. Samozrejme je aj záujem o expanziu do Európy, čo zvýhodňuje Slovan, Jokerit a Dinamo Riga. Avšak aj tie sú podrobené ratingu. Jokerit má výhodu v tom, že podáva stabilne kvalitné výkony, patrí medzi lídrov súťaže (v ratingu bol druhý). Kým Slovan a rižské Dinamo sa pohybujú v dolnej časti tabuľky, Slovan bol v ratingu po 2016/2017 na 19.mieste, Riga o tri priečky vyššie. Práve medzi Slovanom a Rigou bol minimálny rozdiel, vyššie priečky už mali väčší odskok. Očakáva sa však, že odchod sa bude týkať ruských klubov. Ako uviedol Černyšenko, slabé ruské kluby budú nahradené silnými zahraničnými.
Pár slov k ratingu klubov a jeho výpočtu. Je zostavený na základe troch posledných sezón. Celkom má osem kritérií, 1. športové výsledky (váha 30%), 2. rozpočet na platy hráčov (20%), 3. TV index (15%), 4. štátne financovanie (10%), 5. naplnenosť arény (10%), 6. dlhy voči hráčom (5%), 7. kapacita arény (5%), 8. potenciál lokálneho trhu (5%).
Športové výsledky sú najpodstatnejšie. Hodnotí sa podľa umiestnenia v celej lige po skončení základnej časti. Ak sa klub dostal do play-off, tak získava dodatočné body do ratingu. Slovan bol na 26.mieste (z 28) v 2014/2015, horší boli Novokuzneck (už nie je v KHL) a Amur. Teda v sezóne, ktorá sa bude odpisovať z nového ratingu. Aby si Slovan nepohoršil, tak musí dosiahnuť v tejto sezóne minimálne rovnaké umiestnenie (pri zohľadnení počtu klubov). O rok neskôr sa Slovan umiestnil na 15.mieste, pričom sa dostal do play-off. Pri pohľade na ďalšie plány, tj. odchod 4 klubov, by bolo pre Slovan ideálne zopakovať tento play-off úspech aj v aktuálnej sezóne. Aby mu tento dobrý výsledok nevypadol z ratingu v budúcnosti. Ročník 2016/2017 priniesol Slovanu 17.miesto, bez play-off. Pri aktuálnom pohľade na tabuľku je Slovan na 24.mieste (z 27).
Pre kritérium rozpočtu na platy hráčov bol vypočítaný koeficient medzi nákladmi na platy hráčov a ich umiestnením. Z toho bol urobený priemer. Teda objem financií, ktoré zaručujú klubu pravidelnú účasť v play-off. Ak sa klub nachádza pod týmto priemerom, tak sa mu odrátajú body do ratingu. No, ak tento priemer prevyšuje, tak nezískava žiadne body navyše. Zmyslom je zmenšiť rozdiely medzi klubmi a stimulovať slabšie tímy, aby sa dostali aspoň na tento priemer. Z mediálnych vyhlásení vyplýva, že Slovan sa v tomto ukazovateli nachádza v spodnej časti ligy.
Objem štátneho financovania je založený na princípe, čím viac financií od štátu resp. štátnych firiem, tým viac bodov klub stráca v ratingu. Slovan nie je financovaný ruskými štátnymi inštitúciami resp. firmami, čo je výhoda, pretože váha tohto kritéria je solídnych 10%. V poslednej dobe sa hovorí o možnom príchode zahraničného investora do Slovana. Ak by išlo o ruského záujemcu, tak je podstatné, či by bolo financovanie napojené na ruský verejný sektor alebo by išlo o prípad ako s Rotenbergovcami v Jokerite.
Naopak, Slovanu sa týka bod o dlhoch voči hráčom. Opäť jednoduchá zásada, čím viac dní je klub v omeškaní, tým viac bodov stráca v ratingu. Preto je logické, že Slovan sa snaží v prvom rade uhradiť dlhy voči hráčom z minulosti.
Kapacita arény sa odvádza od ideálu, ktorým je 12 tisícová aréna. Táto cifra bola určená na základe medzinárodnej praxe. Práve táto kapacita by mala byť minimálna pre zdravý rozvoj klubu a postupné zvyšovanie jeho príjmov. Čím väčší rozdiel, smerom nadol, od tohto ideálu, tým menej bodov do ratingu. Slovan má kapacitu 10 055 divákov, čo síce nie je ideál, ale ani nijak vzdialená cifra. V každom prípade aréna Slovana je jedna z najlepších a najväčších v lige.
Od ligového trojsezónneho priemeru (78%) sa odvíja kritérium naplnenosti arén. Ak klub má nižšiu naplnenosť arény, tak stráca body v ratingu. Ak ju má vyššiu, tak získava body navyše. Slovan má naplnenosť arény 68,94% v tejto sezóne. Pri takomto údaji na konci sezóny by došlo v prípade Slovanu k odpočtu bodov v ratingu (trojsezónny ligový priemer sa môže mierne upraviť). No stále je čas tieto čísla zvýšiť (čo ukázala návštevnosť zo zápasu proti Salavatu Julajev – 77,2%), momentálne sa Slovan nachádza na 18.mieste v lige. Je to paradoxné, lebo priemerná návštevnosť Slovana (6932) je siedma v lige. No do ratingu sa ráta percentuálna naplnenosť. Na druhej strane väčšina klubov má problémy s týmto kritériom v aktuálnom ročníku. V minulej sezóne mal Slovan naplnenosť arény tesne cez 90%, v sezóne 2015/2016 zas 87,71%. A napokon v 2014/2015 bola naplnenosť arény na Slovane na úrovni 89%.
TV index je kombinácia počtu kúpených prenosov zo zápasov daného klubu, v našom prípade Slovana, rôznymi televíznymi spoločnosťami a finančných prostriedkov, ktoré televízie zaplatili za televízne práva zo zápasov daného klubu. Ako bolo uvedené, KHL vyplatila klubom 352 miliónov rubľov (s DPH) za minulú sezónu. Táto suma sa skladala z dvoch zložiek, 252 miliónov rubľov podľa mechanizmu prijatého v roku 2015 a dodatočných 100 miliónov rubľov na základe návštevnosti (Slovan mal šiestu najvyššiu sumu). Uvedený mechanizmus 2015 výplat pozostáva z príspevku, ktorý získa každý klub rovnaký za svoju účasť. Ďalšou zložkou je odmena za umiestnenie (účasť v play-off, víťazstvo resp. účasť vo finále play-off, víťaz základnej časti) a napokon príspevok vypočítaný na základe prínosu klubu k predaju televíznych práv. Po rozdelení týchto troch zložiek dospejeme k tomu, že Slovan získal z „TV hľadiska“ približne 13. až 17. najvyššiu sumu. Teda „výkonnosť“ Slovana na TV trhu patrí k priemeru súťaže.
Potenciál lokálneho trhu je vypočítaný podľa počtu obyvateľov mesta, kde sídli klub, a priľahlej oblasti. Teda územia, z ktorého môžu potenciálni fanúšikovia reálne navštevovať domáce zápasy klubu. Bratislava patrí k menším mestám v KHL, no ak sa priráta neďaleká Viedeň, tak sa Slovan dostáva do prvej desiatky súťaže.
Tomáš Vorčák
