Nehokejovo o hokeji so slovinským duom (VIDEO)
Slovinské duo Jeglič-Tičar si od svojho príchodu do Slovana okamžite získalo srdcia fanúšikov. Na ľade výrazní, v súkromí skôr tichší. Okrem výkonov si však belasých priaznivcov i vedenie naklonili tým, že ako prví oznámili svoj záujem zotrvať v tíme, aj keď bol klub v nezávideniahodnej situácii. Ako nám obaja prezradili, čakanie nebolo ľahké. Ale napokon sa vyplatilo. My sme sa s Rokom a Žigom stretli pred odchodom na trip, aby sme vám oboch útočníkov predstavili aj v trochu inom svetle, než ako ich bežný fanúšik vníma. Stretnutie to bolo veľmi príjemné, za necelú hodinu sme sa nasmiali naozaj do sýta. Zmysel pre humor majú obidvaja naozaj vyvinutý až až, pozitívna energia z nich sršala úplne prirodzene. Prebrali sme rôzne témy, o ktorých nám veľmi ochotne prezradili to, čo nás zaujímalo. Miernym prekvapením a zároveň potešením pre nás bolo, že Rok dokonca poznal náš web a pravidelne ho sleduje. Samozrejme nám netrvalo dlho, aby sme s ním zoznámili aj jeho dvojičku na ľade i v súkromí. V nasledujúcom rozhovore vám ponúkame množstvo zaujímavostí o oboch hráčoch aj so záverečným prekvapením.
Manželstvo so Slovanom
Poznali ste sa obaja predtým, než ste prišli do Slovana? Myslíme samozrejme mimo reprezentácie.
ROK: „Áno. Hrali sme spolu dva roky rakúsku ligu (EBEL) za Jesenice. Predtým sme boli spolu v juniorskej reprezentácii, Žiga hral vtedy za Bled, ja za Jesenice. Boli to vždy veľké derby zápasy.“
Ako ste prijali správu o ponuke Slovana? Telefonovali ste spolu?
ROK: „Samozrejme, hovorili sme spolu o tom. My sme boli veľmi radi, keď o nás prejavil Slovan záujem. Okrem neho bola v hre ešte aj Riga, ale potom prišla konkrétna ponuka, ktorú nám agenti predostreli a bolo všetko rozhodnuté. Spomínam si, že to bol vtedy pre nás naozaj pekný deň, pretože sme si uvedomili, že to je pre nás ďalšia šanca posunúť sa v kariére ďalej.“
ŽIGA: „Mňa potešilo, že bol záujem o oboch. Ak už raz spolu hráte dlhšie a potom sa dostanete spolu do jedného mužstva, je to samozrejme ľahšie.“
Žiga vás na Blede trénoval aj Jožko Pethö, bývalý skvelý útočník Slovana a dnes tréner juniorov. Paradoxne je to jediný slovenský tréner, ktorého ste zažili, aj keď hráte už druhý rok na Slovensku.
ŽIGA: „Trénoval ma v reprezentácii Slovinska U20, ale na MS v Dánsku sme nehrali veľmi dobre (smiech). Je to však dobrý tréner, často sa stretávame na štadióne a rozprávame sa.“
Vy ste sa v hektickom období, kedy Slovan nevedel, kde bude pokračovať, vyjadrili medzi prvými, že by ste radi zostali v Bratislave. Ako ste toto obdobie prežívali?
ROK: „Pravda je, že sme čakali veľmi dlho. Ale sme naozaj radi, že sme zostali tu. Nám v Bratislave naozaj nič nechýba. Navyše to máme blízko domov, čo aj využívame, keď máme voľno. Obdobie to bolo naozaj ťažké, pýtali sme sa chalanov neustále, ako to vlastne s novou sezónou vyzerá. Jeden týždeň to vyzeralo dobre, druhý naopak a takto to išlo stále dokola. Napokon sme sa dozvedeli, že Slovan sa s KHL dohodol na pokračovaní a nám padol kameň zo srdca.“
Mali ste v tom čase aj iné ponuky?
ŽIGA: „Hovorili sme aj s inými klubmi, ale chceli sme zostať v Slovane, pretože to nám zabezpečovalo dobrý hokejový vývoj. Ako povedal Rok, chceli sme zostať tu. Sú tu skvelí fanúšikovia, výborná partia, akurát by sme teraz mohli hrať lepšie (úsmev).“
Voľný čas, záujmy a Plzeň
Kam chodíte v Bratislave najradšej?
ROK: „Ja musím povedať, že Slovensko je podobná krajina, ako Slovinsko. Sme podobní aj povahovo, sú tu milí ľudia, s každým sa môžem porozprávať. A tak isto je to aj s hokejom. Ja som hral doma za malé mesto, ale fanúšikovia tam hokej milovali. Tu je to rovnaké. Diváci chodia vo veľkom počte rozumejú hokeju, v Bratislave stoja diváci za svojim tímom. To každé mužstvo v KHL nemá. A mne sa to veľmi páči. No a okrem hokeja sa tu dá robiť naozaj všetko možné. Človek môže ísť do mesta, dobre sa najesť, je tu veľa obchodov, každý si tu niečo nájde. Bratislava je pekné mesto.“
ŽIGA: „Chodíme sa prejsť okolo jazera Kuchajda, hrali sme s Rokom už aj tenis a dokonca aj basketbal. Navštívili sme aj kino. Veľmi sa nám páči na nábreží pri Eurovei, tam sa chodíme poprechádzať.“
Na ľade sme si vás nevedeli predstaviť oddelených, je to tak aj v súkromí? Trávite spolu čas aj mimo?
ROK: „Áno. Zahráme si občas nejakú hru, alebo ideme spolu na večeru. Momentálne tu máme aj priateľky, ktoré sa môžu porozprávať a stráviť spolu nejaký čas, pretože hráme každý druhý deň.“
Žiga vy máte vraj okrem priateľky ešte jedného člena domácnosti. Je to tak?
ŽIGA: „Áno, máme tu psíka. Je to bišónik, chodíme spolu na prechádzky.“
Vaše priateľky sú Slovinky?
ROK: „Nie, moja je Ruska.“
ŽIGA: „Ja mám priateľku zo Slovinska.“
Na dievčatá sa vás teda nemáme ani pýtať?
ROK: „Môžete napísať, že máme pekné cheerleaderky. Ale priateľka to nesmie vidieť (smiech).“
Ak nie ste v zápasovom zaťažení, doprajete si aj pivko?
ŽIGA: „Jasné, pivičko si dáme (úsmev). Najlepšie nám chutí Plzeň. Ale to je tuším české však?“
ROK: „Tiež mi chutí Plzeň. Vy máte Zlatý Bažant však? Mne chutí aj Radler, ten máte dobrý.“
Akú počúvate hudbu?
ŽIGA: „Veľa slovenskej. Čím ďalej, tým viac.“
ROK: „Máme radi starú slovenskú muziku, aj staré české pesničky. Ja si púšťam aj Gypsy Čáve (smiech), alebo Elán – Kaskadér. A potom samozrejme aj našu balkánsku, bez toho to nemôže byť (úsmev). A samozrejme počúvame aj aktuálne hity.“
Zvedaví sme pochopiteľne aj na vaše predzápasové rituály. Takže aké sú?
ROK: „Tie sa týkajú hlavne obliekania výstroje, keď sa nedarí, tak to mením. Napríklad si dávam vždy pravú korčuľu ako prvú.“
ŽIGA: „Ja naopak ľavú (úsmev). Okrem toho mám aj zaužívané veci na rozcvičke. A ešte som zabudol na kafičku (kávu – pozn. red.) pred zápasom, to musí byť (smiech). A keď to nepomáha, tak to mením (úsmev).“
Aké športy máte radi okrem hokeja?
ROK: „Ja si rád pozriem futbal a tenis.“
ŽIGA: „Ja tiež. V lete si zahrám všeličo, okrem tenisu, basketbalu aj kadečo iné.“
Máte aj svojich favoritov?
ROK: „Ja fandím Juventusu a Rafaelovi Nadalovi.“
ŽIGA: „Ja som zasa fanúšik Arsenalu Londýn.“
Nadalovi? Čakali som skôr Djokoviča, keďže ten je k vám bilžšie…
ROK: „Novak tie nie je zlý, ale Nadal je veľký bojovník a to sa mi na ňom páči.“
Slovinsko nie je Slovensko
S kým máte ako národ najväčšiu rivalitu?
ŽIGA: „Podľa toho v čom. V hokeji s Rakúskom, v basketbale a ostaných športoch s Chorvátskom. Ale to nie je až taká veľká rivalita ako vaša s Českom. Napríklad Chorváti nemajú dobrých hokejistov, ale vo futbale sú určite lepší.“
Vieme, že túto otázku ste už dostali veľakrát, ale aké pocity ste mali na olympiáde v Soči, kde ste nastúpili aj proti spoluhráčom zo Slovana a dokázali ste zvíťaziť?
ŽIGA: „Podľa mňa to bol náš najlepší reprezentačný výkon. Na olympiáde sme zvíťazili vôbec po prvýkrát v histórii nášho hokeja. Bolo to veľké víťazstvo.“
ROK: „My, malé Slovinsko, sme vtedy prišli na veľkú olympiádu a spočiatku sme sa cítili, ako Jamajčania na boboch (smiech). Pozerali sme na všetko okolo seba s veľkým úžasom. Potom začal turnaj a hrali sme naozaj veľmi dobre. A zrazu prišla výhra so Slovenskom a Rakúskom. Boli sme spokojní, bol to pre nás veľký zážitok.“
V minulosti sa o slovinských hokejistoch veľa nehovorilo, žiadne veľké mená sme nepoznali. A zrazu je tu Kopitar, Sabolič, Razingar, Mursak, Robar, či vy dvaja. Čím to, že slovinský hokej takto vyletel smerom hore?
ROK: „Mali sme dobrých hráčov aj predtým, zhruba od ročníka 1980. Ale teraz máme problém. Nemáme mladých hráčov, dvadsiatka a osemnástka sa trápi v skupinách C či D. Teraz ešte máme nejakých talentovaných hráčov, ale veľmi málo a postupne to upadá. Kluby musia u nás začať pracovať oveľa lepšie. Aj po olympiáde sme verili, že sa to zdvihne, ale nemáme teraz takú dobrú základňu.“
Nepomohol by Slovinsku podobný projekt, aký urobil Slovan, že by ste vstúpili do KHL s nejakým mužstvom a dávali v ňom príležitosť hráčom, ktorí by mohli potom tvoriť aj základ reprezentácie?
ROK: „Je to celé o peniazoch. Ak by boli, potom by sa to dalo. Ale je jasné, že takéto mužstvo by potrebovalo aj nejakých hráčov zo zahraničia. Ale ak by všetci hráči prišli nazad domov, postavili by sme určite kvalitný tím.“
ŽIGA: „V Slovinsku je teraz kríza, teraz je to naozaj nemožné. My máme problém finančne zabezpečiť aj kluby, ktoré hrajú rakúsku ligu. Teraz v nej pôsobí len Ľubľana, predtým tam boli aj Jesenice. Ale aj Ľubľana má momentálne finančné problémy. Ale mladým hráčom u nás by pomohlo, keby mohli hrať v Rakúsku, ich rastu by to len prospelo.“
Spomenuli sme už fanúšikov, to, že sú v KHL najlepší, k tomu sa vracať netreba, ale zaujíma nás, ako vnímate celkovú kultúru povzbudzovania v porovnaní s fanúšikmi v Slovinsku?
ŽIGA: „U nás v Slovinsku je na prvom mieste futbal, kdežto na Slovensku je hokej národným športom. U nás chodí na ligu málo divákov, ale zasa reprezentačné zápasy máme vypredané. Ale samozrejme treba povedať, že najväčšie slovinské mesto Ľubľana má tristotisíc obyvateľov, Bratislava je oveľa väčšia. A máme aj inú situáciu v tom, že u nás je veľa fanúšikov, ktorí chodia na futbal, alebo basketbal.“
Práve slovenskí futbalisti dostali do kvalifikácie na MS do skupiny aj Slovinsko. Ak by sa hral zápas zajtra, išli by ste povzbudzovať svojich krajanov?
ROK: „Jasné (úsmev).“
ŽIGA: „Určite. A ešte by sme aj vyhrali (smiech).“
Poznáte nejakých slovenských športovcov okrem hokeja či futbalu?
ROK: „Teraz nedávno som zistil, že Sagan vyhral majstrovstvá sveta, tak odkážte, že gratulujeme (smiech).“
Takže Tour de France ste nesledovali?
ŽIGA: „Nie. Ale aj my máme dobrých cyklistov. Jeden dokonca štartoval aj na Tour. Ale neviem si spomenúť, ako sa volá.“
Vy máte zmluvu do konca sezóny. Ak by Slovan pokračoval v KHL aj v tej ďalšej, zostanete?
ROK: „Ja určite áno. Chceli by sme v tejto sezóne urobiť dobré výsledky, dostať sa konečne do play-off.“
ŽIGA: „Uvidíme, čo bude. Ale ak bude, ja by som chcel tiež zostať v Slovane (úsmev).“
O oboch Slovincoch je známe, že sa okrem hokeja a spoznávaniu mesta venujú aj vzdelávaniu, konkrétne Slovenského jazyka. My sme si preto oboch vyskúšali z výslovnosti a musíme povedať, že sme im vybrali naozaj ťažké slová. Napriek tomu obaja excelovali a aj s touto úlohou sa popasovali tak, ako sa patrí. Všetko podstatné sme zaznamenali na nasledujúcom videu, v ktorom určite spoznáte aj ďalšieho hráča Slovana, obrancu Tomáša Starostu. Ten nám ochotne pomohol v spolupráci a my sme tak pre vás mohli natočiť naozaj vtipnú bodku za našim sedením. Bohužiaľ, až pri spracovaní videa sme zistili, že nám v priebehu nahrávania zlyhala technika, koniec celého natáčania vám teda nemôžeme ukázať. Ale aj napriek tomu sme všetko podstatné zachytili a dodávame, že aj s posledným slovom si Žiga Jeglič poradil naozaj s prehľadom.
Kto je Žiga Jeglič:
Narodil sa 24. februára 1988 v Kranji. S hokejom začal v meste Bled, zúčastnil sa drese Slovinska majstrovstiev sveta v kategórii U18 aj U20 a neskôr si pripísal štarty aj medzi seniormi. Vrcholom je zatiaľ pre neho, tak ako pre Tičara, účasť na olympiáde v Soči. Hral za HK Bled, HK Jesenice i švédske Södertälje, odkiaľ putoval do nemeckej DEL, kde si ho vyhliadol práve Slovan. V belasom drese zatiaľ nazbieral 71 štartov, zaznamenal v nich 10 gólov a celkovo 30 bodov.
Kto je Rok Tičar:
Narodil sa 3. mája 1989 v Jeseniciach. Je teda o rok mladší ako Žiga, a okrem rodných Jeseníc si rovnako skúsil švédsku najvyššiu súťaž, konkrétne v Timre. Rovnako štartoval v mládežníckych výberoch Slovinska a neskôr aj medzi seniormi. Po návrate zo Švédska zakotvil opäť v Jeseniciach odkiaľ putoval do Krefeldu a po roku si obliekol dres kolínskych žralokov. To bol jeho posledný klub pred príchodom do Slovana. Rovnako ako jeho krajan odohral za Slovan 71 zápasov, strelil 13 gólov a pripísal si celkovo 35 bodov.
