Na Slovensko prišiel kvôli štúdiu, Slovan sa napokon stal súčasťou jeho života

Jeho hlas je už notoricky známy, ale tvár by mnohým fanúšikom nič nepovedala. Osim Mamatkulov sprevádza divákov od mikrofónu na domácich zápasoch HC Slovan v KHL od jeho vstupu do nadnárodnej súťaže. Práve z jeho úst sú počuť výrazy ako „šajbu zabrósil“, či „padnožka“. My sme sa s Osimom porozprávali nielen o tom, ako sa ku svojej práci na Slovane dostal.

Ako teda prišlo k spojeniu Mamatkulov – Slovan?
„Mám kamarátku, ktorá dala inzerát na sociálnu sieť a prihlásil som sa. Dohodli sme si stretnutie, vyskúšali ma a odvtedy chodím pravidelne.„

Odkiaľ pochádzate?
„Z Tadžikistanu. Je to v strednej Ázii, 5.500 kilometrov od Bratislavy. Je to krásna hornatá krajina.“

Ako dlho žijete na Slovensku?
„Žijem tu už deväť rokov. Spravil som si tu doktorandské štúdium a rozhodol sa tu žiť.“

Máte tu priateľku?
„Snúbenicu. Sme spolu päť rokov, plánujeme aj založenie rodiny.“

Slovenku?
„Áno“.

Kedy ste po prvý raz navštívili hokejový zápas?
„Prvý raz som bol na hokeji, keď sa v Bratislave konali majstrovstvá sveta, konkrétne na zápase Rusko – Fínsko. Predtým som sa o hokej nezaujímal. Ale odkedy som začal pracovať na Slovane, tak ma veľmi baví. Som už fanúšik Slovana.“

Sledovali ste KHL aj počas toho, keď v nej nehrali krajiny mimo Ruska?
„Niekedy som si pozrel MS, ale klubový hokej som vôbec nesledoval.“

Vy máte aj svoju prácu, hlásenie na Slovane je teda len akási výpomoc?
„Áno, dá sa povedať, že to mám ako brigádu.“

Na koľkých zápasoch ste chýbali?
„Za tie roky tuším iba raz, maximálne dva. Inak som na každom zápase.“

Boli ste fanúšikom nejakého mužstva v Rusku?
„Špeciálny klub nemám, ale v minulosti som držal palce Spartaku Moskva. Bol to národný klub v rámci Sovietskeho zväzu. Taká bola v Rusku tradícia, platilo to aj v iných športoch.

Komu fandíte počas MS?
„Skôr som držal Rusom a teraz Slovákom. Je to už predsa súčasť môjho života.“

Museli ste sa učiť nejaké špeciálne výrazy?
„Samozrejme, bolo toho veľa. Ja som musel študovať všetky pravidlá, tak ako majú oficiálne znieť, musel som sa učiť mnoho výrazov.“

Ktoré slovenské slovo ste sa museli učiť najdlhšie?
„Bolo ich viac, ale spomeniem si na slovo potkan (smiech). To som si stále plietol.“

Ako prebieha vaša príprava na zápas?
„Musím si naštudovať súpisky tímov, aby som niekomu neskomolil meno. Zvlášť si musím dávať na hráčov z Fínska, tí sa ťažko vyslovujú (úsmev).“

Je rozdiel medzi vyslovovaním mien v ruštine a v slovenčine?
„ V Rusku sa dáva dôraz na druhú spoluhlásku, v slovenčine na prvú. Takže mená znejú inak, ale v princípe je to skoro to isté.“

Ako sa vám na Slovensku páči?
„Slovensko je krásna krajina s krásnou prírodou, dobrým pivom a peknými ženami (úsmev). Mám  tu veľa kamarátov.“

Ako často chodíte domov?
„Raz za rok, hlavne v lete. Vtedy je u nás najkrajšie. Tadžikistan nie je známy, ale je naozaj krásny.“

Prečo je podľa vás v tejto sezóne taká slabá návštevnosť?
„Podľa mňa sa už ľudia KHL prejedli. Na začiatku to bolo všetko nové, nepoznané. Ale určite to je spôsobené aj tým, že sa teraz mužstvu nedarí a nehral play off ani v uplynulej sezóne. Ľudia asi neveria, že to bude lepšie.“

Ktorý hráč zanechal vo vás počas vášho pôsobenia na poste hlásateľa najväčší dojem?
„Miro Šatan. To bol veľmi zaujímavý hráč, ktorý rozhodoval zápasy. Za päť rokov, čo som na Slovane, bol najlepší.“

Tešíte sa ešte na každý zápas, alebo je to už rutina?
„Teším sa na každý. Vedenie klubu sa vždy snaží robiť šou, najmä počas prestávok. Hokej je sám o sebe veľmi zaujímavý, takže áno, teším sa.“

A na záver klasická otázka, aký bol váš najväčší „brept“?
„Poplietol som sa už niekoľkokrát, ale to sa môže stať hocikomu. Nespomeniem si na niečo konkrétne, ale už som doplietol aj mená hráčom (úsmev).“