Muž, ktorý zmenil Slovan
Ivan Vukomanovič šéfuje lavičke Slovana trinásť mesiacov. Pred príchodom do Bratislavy odmietol niekoľko ponúk napriek vedomiu, že v Slovane ho čakala tvrdá práca. Okrem nej však aj nové výzvy a práve preto bola táto ponuka pre neho lákavá. Srbský tréner prišiel do nezdravého prostredia, ktoré zanechal Cyperčan Nikki Papavasiliou. Prvé mesiace po príchode Papavasilioua pritom vyzerali sľubne, pochvaľovali si ho hráči i manažment. Jeho filozofia sa ale postupne začala rúcať príchodmi hráčov, na ktorých ukázal prstom. Niektoré boli zbrklé a bohužiaľ sa nevydarili. Vo futbale bežná vec, Cyperčan však nie veľmi odhadol vlastnosti hráčov, ktoré by sa mali vyznačovať k značke SLOVAN. Hoci ho Ivan Kmotrík ml. po vypadnutí predkola európskej ligy s lotyšskou Jelgavou podržal, napokon iba o pár dní predĺžil agóniu mužstva.
Po príchode Srba sa čakal na zázrak, ktorý prišiel. Aj keď to nejaký čas trvalo. „Zásah do mužstva bol natoľko výrazný, že výsledky nemôžeme očakávať okamžite. Teraz sa potrebujeme koncentrovať na prácu s mužstvom a vybudovanie konkurencieschopného tímu do budúcnosti na európskej scéne s kulmináciou do dvoch rokov,“ povedal Kmotrík ml. po Vukomanovičovom príchode. Trpezlivosť viceprezidenta klubu hrá v tomto príbehu veľmi dôležitú úlohu. Aj on sa totiž vyvaroval rozhodnutí z minulosti a hoci s jazykom medzi zubami, pretrpel aj vypadnutie s BK Lyngby Kodaň v 2. predkole Európskej ligy UEFA 2017/2018. A urobil dobre.
Slovan dnes hrá oku lahodiaci futbal. Samozrejme je na škodu, že to vidí tak málo fanúšikov. Ale tí mali trpezlivosť niekoľko sezón a zlepšenie neprichádzalo. Teraz musí byť trpezlivý klub. Belasá krv prúdi v takmer každom druhom či treťom obyvateľovi Bratislavy a ten sa na tribúny vráti. Koniec éry na Pasienkoch sa blíži ku koncu a súčasný ofenzívny kombinačný futbal budú hráči predvádzať už onedlho v novom krásnom stánku. Práve tieto dva faktory sú potrebné k tomu, aby sa vrátili časy, keď boli zápasy „belasých“ sviatkom. Kto nebol na domácom ligovom zápase v aktuálnej sezóne, nevidel priamočiare akcie, množstvo šancí, striel a pekných kombinácií. Nepočul potlesk fanúšikovských legiend, z ktorých úst vzišiel postreh, že Slovan hrá lepší futbal ako za Jarolíma. My sme sa s hlavným strojcom tohto prerodu Ivanom Vukomanovičom stretli, aby sme sa o súčasnom stave porozprávali a zhodnotili ho.
Ako ste videli Slovan na začiatku aktuálnej sezóny a ako ho vidíte teraz?
„V prvom rade sme na začiatku nemali kvalitných hráčov, ktorí k nám prišli po vypadnutí v pohári. Som presvedčený, že so súčasným mužstvom by sme cez Kodaň prešli. Ale v tom čase bola realita taká, že sme vypadli. Ak sa v budúcich rokoch chceme dostať do Európy, musíme byť pripravení. To znamená mať od začiatku prípravy v kádri rozdielových hráčov. Ja som o tom s vedením hovoril. Musíme sa o rok lepšie pripraviť, nemôžeme taký stav aký bol podceniť. Videli sme aj v uplynulom zápase so Žilinou, že ak chceme hrať ofenzívny kombinačný futbal, potrebujeme kvalitu. Mňa teší, že sme sa posunuli, a že sa zlepšujeme. Má to hlavu aj pätu. Ako tréner vnímam veľmi pozitívne fakt, že v každom zápase vidím niečo nové, čo hráčom vštepujem na tréningoch. Pred nami je ešte veľa zápasov a neskôr play off systém. Ja ho poznám už z pôsobenia v Belgicku. Bude to ťažké. Každý jeden zápas bude o maličkostiach, možno o jednom góle. Ale na druhej strane je pre nás dobré, že sa bude hrať v takomto rytme vzhľadom na budúcu sezónu v prípade bojov o Európu. Ja verím, že ak ešte popracujeme na určitých veciach, tak budeme hrať v skupinovej fáze v jednej zo súťaží.“
Bol príchod Rabiua aj vašou voľbou?
„Keď som prišiel do klubu, vedel som, že o Rabia je záujem. Pamätám si ho z Trenčína, kde hral výborne. Potom sa dostal do Belgicka, kde hral práve play off systémom v Gente. Tam ukázal svoju silu. Mňa teší, že je v Slovane, lebo takého hráča potrebujeme. Priniesol nám veci, ktoré nám chýbali. Ibrahim navyše stále nevyužíva svoj potenciál na 100%. Ale som presvedčený, že o 2-3 mesiace ukáže, prečo bol v minulosti najlepším hráčom na Slovensku.“
Jeho spolupráca s Holmanom funguje nad očakávanie, rovnako zapadol aj Hološko. Boli títo hráči tými, ktorí vám chýbali?
„Áno. Treba si uvedomiť, že sme odchodom Soumaha stratili veľa kvality a gólov. Preto sme poobzerali po hráčoch, ktorí by ho mohli nahradiť. Oni sú veľmi silní a brali sme ich aj preto, lebo chceme, aby nám pomohli aj v ďalšej sezóne, keď sa dúfam prebojujeme hlbšie do jednej z európskych súťaží. Je vidieť, že majú radi kombinačný futbal a loptu. Ostatní hráči v kabíne sú spokojní, že prišli. Pomohlo to aj im. A to nielen po športovej, ale aj po ľudskej stránke.“
Ste so súčasným stavom kádra spokojný?
„V tejto chvíli musím povedať, že môžem byť naozaj rád, že prišla taká kvalita, akú teraz máme. Ale veľmi ma mrzí zranenie Kornela Salátu. Bol jeden z našich najlepších hráčov a bude nám chýbať. Preto sme posunuli do stredu Sekuliča. Rundič aj Božikov sú dobrí futbalisti, ale viem si predstaviť, že by sme do obrany ešte niekoho priviedli. „
Čo chýbalo mužstvu pred vašim príchodom?
„Slovan je na Slovensku najdominantnejší klub a každý hráč z neho musí mať rešpekt. Vlani však nebol v takom stave, aby sa ho niekto bál. Snažíme sa teraz ukazovať hráčom, čo chceme hrať a snažíme sa klubu vrátiť jeho identitu. Divák sa musí tešiť na každý zápas. Verím, že na nový štadión ich bude chodiť viac. Potom sa každý hráč posunie o ďalších 30-40%.“
Prídu teda ešte nejaké posily?
„Momentálne hráme taký futbal aký chceme hrať aj naďalej. Kombinačný futbal prinesie v zápase šance, ja si dovolím povedať, že sme ho hrali aj na začiatku sezóny. S Kodaňou sme mali doma veľkú prevahu, trafili sme dve brvná, vonku sme nedali penaltu. Takáto hra sa páči divákom a aj mne ako trénerovi. Veľa vecí sme zmenili. Ja sa chcem dohodnúť s vedením, aby sme v januári ešte posilnili o nejakých kvalitných hráčov. Musíme sa posunúť dopredu. Musíme byť dominantní najskôr na Slovensku, len potom sa presadíme aj v Európe.“
Prináša momentálny ofenzívny štýl Slovana tú obeť, že si ešte neudržal ani raz čisté konto?
„Každý hráč je pri takomto systéme vysoko hore a potom musí brániť 50-60 metrov dozadu. Takže to je veľmi náročné. Aj v Žiline sme sa snažili 90 minút tlačiť súpera, rovnako chceme tlačiť 90 minút aj doma. A to je naozaj ťažká práca. Je logické, že potom dostávame góly. Ale ja budem ako tréner radšej, že vyhráme 3:1, alebo 5:1, ako keby sme mali vyhrať 1:0. A aj fanúšikovia majú takýto scenár radšej. Ja som bol aj ako hráč radšej, keď sme hrali útočne a kombinačne. Je to lepší pocit ako brániť. Ale v každom zápase sú momenty, kedy viac útočíte a kedy viac bránite. A myslím si, že my už vieme, ako robiť obe veci a ako. Mne nevadí, keď dostaneme gól, ale moja idea je, že musíme dať vždy o gól viac ako súper. Bol som na mnohých seminároch v Európe a napríklad v Taliansku idú do zápasu s tým, že nedostať gól a smerom dopredu uvidíme. Pozrime sa na Slovan. Ten si toto nemôže dovoliť. Musí ísť do zápasu vždy s tým, aby vyhral. A ja ako tréner ho na to musím pripraviť.“
Zmenia sa ešte nejaké veci príchodom na nový štadión?
„Ja mám rešpekt pred každým, aj pred štadiónom na Pasienkoch. Ale hrať na ňom je hrozná vec. Veď keď hráte pred 300 divákmi, tak to je nepríjemné aj pre hráča. Ale my sa budeme snažiť hrať dobre aj pred 50 divákmi. Ale ako som už povedal, pred väčšou návštevou ukážeme aj my viac. Na novom štadióne bude chcieť vidieť divák silné mužstvo. Bude chcieť vidieť Slovan, ktorý vyhráva a to nielen v domácej súťaži. Ja mám ale momentálne dobrý pocit. Pracujeme aj smerom do budúcnosti a v januári budeme ešte silnejší. Takže áno, ja si myslím, že sa zlepší veľa vecí.“
V prvom rade však treba zabrať aj v európskom meradle. Prečo to tam Slovanu nešlo?
„Slovan nebol na začiatku sezóny pripravený a nebol pripravený ani vlani, keď vypadol s Jelgavou. Začal prípravu skoro, ale hráči prišli neskôr. Pozrite si káder teraz a pred rokom. To je rozdiel. Dnešná sila mužstva je oveľa väčšia. Musíme hrať spolu už ďaleko pred začiatkom žrebu v európskych ligách, aby sme sa dostali do rytmu a aby sme zvládli kvalifikačné zápasy. Veď to je enormne vidieť aj na súčasnom mužstve, že je oveľa lepšie pripravené, ako na začiatku sezóny. Veď momentálne sme druhým najlepšie strieľajúcim mužstvom v lige. Bratislave chceme vrátiť silný klub. Slovan musí mať také dominantné postavenie v krajine, ako má v Chorvátsku Dinamo Záhreb, alebo Šachťor Doneck či Dinamo Kyjev na Ukrajine. Je to dlhá cesta, nedokážete to cez noc, ale vedenie i ja máme rovnaké plány.“
Mať rovnaké plány ako vedenie je samozrejme dôležité, je možno aj toto dôvod, že ste pod Ivanom Kmotríkom najdlhšie slúžiaci tréner v Slovane?
„Ivan dobre vie, že ja som pripravený odísť aj zajtra, ak ma odvolá. Som profesionál a viem, že to takto chodí. Ja som to zažil aj v Belgicku, kde sme mali víťaznú sériu, v Standarde Liége som bol dokonca najúspešnejším trénerom v percentuálnej štatistike výhier. A po piatich víťazstvách v rade za sebou prišiel nový tréner. To je futbal, takže ja som na to pripravený. Ale vedenie Slovana vie, čo treba robiť, aby sme sa zlepšili. Ja dám Slovanu všetko, čo dokážem. Je to veľký klub, ktorý o dva roky oslávi storočnicu. A pokiaľ tu budem, tak mu do posledného dňa nechám všetko, čo je vo mne. Ja som s vedením denne v kontakte a zatiaľ to klape. Ak sa mužstvo neposunie dopredu, ja odídem aj sám.“
Ako sa vám v Bratislave páči?
„Mám rád Bratislavu aj klub. Mám tu všetko, čo potrebujem. Všetko zatiaľ funguje. Ak sa bude vedeniu páčiť, môžem tu byť dlho. Ak niečo prestane fungovať, tak už som povedal, že pôjdem preč sám.„
Svoj voľný čas trávite aj na hokeji. Páči sa vám tento šport?
„Mám krásny pocit, keď vidím toľko ľudí a keď vidím, že ľudia majú radi Slovan. Ja chodím na hokej pravidelne. Keď som hrával v Dyname Moskva, chodil som aj tam. Mám rád tento šport pre jeho dynamickosť. Mám rád hokejovú atmosféru veľmi rád vidím toľko fanúšikov. Ja verím, že ak Slovan zlepší výkony v budúcnosti v takej ťažkej lige, tak to bude dobré. Bol som sa pozrieť niekoľkokrát aj vlani. Videl som aj posledný zápas v sezóne proti Medveščaku Záhreb. Pre mňa ako trénera je krásne vidieť, ako fanúšikovia milujú klub. Vždy sa pôjdem pozrieť, ak budem môcť.“
Slovan bude onedlho otvárať nový štadión. Aké mužstvo by ste radi videli v prvom zápase na novom Tehelnom poli?
„Viem, že aj na oslavu storočnice má prísť nejaký veľký klub. Ak by to bolo na mne, tak ja by som tu chcel anglické mužstvo. Ja mám tamojší futbal rád. O Španieloch sa hovorí, že sú najlepší a ja mám pred nimi veľký rešpekt. Ale ich liga je o dominancii Realu a Barcelony, občas vyskočí niekto iný. Ale v Anglicku je dvadsať mužstiev, kde môže vyhrať každý s každým. Ja sa poznám s trénerom Tottenhamu Mauricio Pochettinom, hrávali sme spolu. „Spurs“ sú veľký tím, ale ak by som si mohol vybrať, tak by som hral radšej proti Manchesteru United, alebo FC Liverpool.“
Slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká v nasledujúcich dňoch kvalifikačný dvojzápas o postup na ME do Ruska. Sledujete ich výkony?
„Pozeral som zápas s Anglickom a aj ten doma proti Slovinsku. Páči sa mi hra Slovákov, pán Kozák to výborne vedie. Máte veľmi dobrých hráčov, aj 21-ka ukázala, že v budúcnosti budú jej hráči dôležití reprezentácii. Verím, že Slováci zvládnu októbrové zápasy a že si vybojujú účasť v baráži. Ak by Slovensko postúpilo do Ruska, tak zaslúžene, pretože kvalitu má. Ja mám rád slovenských hráčov. Druhé miesto v tabuľke je dôkazom, že toho vedia už dosť. Ja teraz pôsobím na Slovensku a fandím aj jeho reprezentačnému výberu.„
