Miloval som hrať za Slovan Bratislava
Fanúšikovia Slovana si pred prvým semifinálovým zápasom Kaufland extraligy proti HC Košice zaspomínali na najkrajšie momenty z kariéry Ľubomíra Višňovského. Hokejový klub Slovan Bratislava ho oficiálne uviedol do svojej siene slávy, úspešnému obrancovi zároveň vyvesili pamätnú vlajku s číslom 17 pod strechu arény Ondreja Nepelu.
„Nie každý má to šťastie byť pod strechou vedľa takých legiend, trasú sa mi nohy. Ja za to vďačím svojej rodine. Napriek skromným podmienkam som dostal všetko, aby som sa mohol zlepšovať. Obrovská vďaka patrí aj mojim spoluhráčom. Slovanu želám ďalších sto úspešných rokov,“ uviedol Višňovský počas slávnostného aktu, krátko po ňom dodal. „Bál som sa, že sa rozplačem, predsa sú to emócie. Pre mňa je to obrovská vďaka za tie všetky roky, ktoré som s hokejom zažil. Nesmierne si to vážim, je to pre mňa pocta. Bol jeden krásny večer pre mňa. Triasli sa mi kolená, už som dlhší čas mimo médií a hokeja. Radšej som si to napísal, napriek tomu som pár riadkov vynechal. Užíval som si to, hoci to bolo stresujúce, no veľmi milé“
Počas slávnostného príhovoru mohli diváci spolu s Višňovským sledovať najkrajšie momenty jeho kariéry. „Boli to krásne časy, čo je ale za tým, to vedia najmä moji najbližší, tréneri, spoluhráči, bez ktorých by som to nedokázal. Som rád, že si Slovan na mňa spomenul. Za všetkým ale stojí najmä drina, odriekanie, bez vášne a lásky k hokeju by to nešlo, “ povedal miláčik bratislavských tribún, ktorý sa zaradil k ďalším veľkým legendám klubu. Pamiatku pod strechou majú už Ladislav Horský, Jozef Golonka, Vladimír Dzurilla, Václav Nedomanský, Ján Starší, Marián Šťastný, Milan Kužela, Zdeno Cíger, Dušan Pašek, Dárius Rusnák, Miroslav Šatan a Richard Kapuš. „Byť v takejto spoločnosti je neuveriteľný pocit, veľmi si to vážim. sú to obrovské mená a obrovskí hráči“, a dodáva, „Pán Ján Starší ma v mojich začiatkoch vždy povzbudzoval. Jozef Golonka bol tréner reprezentácii, s chalanmi som hrával. Václav Nedomanský bol prvý, čo mi oznámil, že som bol draftovaný. Mali sme a aj máme spolu výborný vzťah. Medzi tieto legendy pribudne meno Višňovský, čo si vážim.“ Podobnej úcty sa Višňovský dočkal aj v roku 2018 aj v Los Angeles, keď si na Ľuba spomenuli aj miestni Kings. „Pre mňa to boli rovnaké emóciu, či som bol v LA Kings, alebo v Slovane Bratislava, bolo čerešničkou na torte za pôsobením v tom klube, kto by sa tomu netešil, pre každého je to obrovská česť„, hovorí populárny Višňa.
Odchovanec topoľčianskeho hokeja si v mladom veku zvolil Slovan. Na začiatky v belasom drese si spomína veľmi dobre :„Pamätám si na svoj prvý tréning, ako nás zobrali na Kolibu, behali sme dvadsať kilometrových kôl. Myslím, že štyria sme boli v skupine , ja, brat, Peter Staroň, Ďalší boli štyri kolá za nami, za čo nás „pochválili“ slovami „zajaci, toto si nezvykajte (úsmev).“ Postupne som sa v mužstve udomácnil, doteraz sme kamaráti. Pre mňa pôsobenie v Slovane veľa znamenalo. Vyzdvihol by som najmä prvý titul, tak isto rok 2000, kedy bola sezóna na hojdačke, ale vyhrali sme titul. Samozrejme prvá lockoutová sezóna. Nemôžeme povedať nič zlé aj v KHL to bolo pekné obdobie. Vtedy som tu chcel zostať, a dohrať sezónu.“ Aktuálne Slovan bojuje v semifinále Kaufland extraligy s Košicami. Zápasy Slovana s „Oceliarmi“ vždy prinášali dobré súboje. Na tieto zápasy si dobre pamätá aj Višňovský. „Po zisku majstrovského titulu sme mali výbornú sezónu, myslím, že počas nej sme prehrali iba štyri zápasy. Postúpili sme v play off suverénne do finále, kde sme narazili na Košice, ktoré sa ledva do play off dostali. Vo finále sme s nimi prehrali, pamätám si posledné striedanie, v ktorom mi vybili zuby. Stretli sa dva najúspešnejšie tímy, ktoré majú čo divákom ukázať.“
V NHL sa zvykne po vyvesení dresu pod strechu arény číslo hráča navždy vylúčiť spomedzi čísel. „Nemyslím si, že to tu takto funguje, to asi nefunguje, čo je normálna vec, všetkým, ktorí si oblečú v Slovane dres s číslom 17 verím, že toto číslo prinesie šťastie a budú skvelí hráči,“ myslí si. Pocity pri pohľade na vyvesenie čísla, ktoré stúpalo pod strechu štadióna Ondreja Nepelu opísal Višňovský slovami: „Hlavou sa mi premietalo všetko, od prvého tréningu, po rôzne príhody z kabíny, či už dobré alebo zlé, prvý titul, či na záver aj posledný zápas s CSKA Moskva, kedy som pri záverečnom hvizde stál s pukom za bránou. Spomienky človek nikdy nezabudne, hokej som miloval, miloval som hrať za Slovan Bratislava. Žijem v Bratislave a ešte raz sa chcem poďakovať Slovanu, že som dostal takú poctu. Som rád, že to videla moja rodina, hoci nehrajú hokej, tiež sa tomu tešia.„
