Michal Mikuláš: Vždy po zápasoch si podáme ruky, kto toto nedodržuje nie je rugbista

Pískať zápasy v rugby nie je ľahké. Hráči v zápasoch idú na doraz, nikto si nič nedaruje, každý chce vyhrať. Byť nad vecou musia byť rozhodcovia, ktorí majú za úlohu udržať zápas v rukách. Jedným z rozhodcov, ktorý si ešte občas zahrá rugby v drese Slovana je Michal Mikuláš, ktorého rola rozhodcu vyslovene baví. O tom, aké to je stáť na ihrisku medzi rugbistami, sa dozviete z nášho rozhovoru.

O vás je známe, že ešte v nedávnej minulosti ste hrávali 1. RC Slovan, kedy ste k Slovanu pridali?

„Ešte v tejto sezóne som si zahral, striedal som to s rozhodovaním. K Slovanu som sa pridal v ročníku 2009/2010.“

Čo bolo dôvodom toho, že ste sa vydali na rozhodcovskú drahú? Bolo to v dôsledku zranení, alebo je za tým niečo iné?

„Ani nie, ja som rozhodoval rugby ako asistent, keď sme so Slovanom hrávali Českú ligu. Zapáčilo sa mi to, následne som si spravil rozhodcovské kurzy, na ktoré ma nominoval Vladimír Kubala. Mali sme potrebu zaplátať dieru na trhu, kedže tých rozhodcov nebolo veľa.“

Aké to je, keď sa na ihrisku ocitáte v pozícii rozhodcu, ktorý píska zápas Slovanu proti napríklad Trnave?

„Hráči to rešpektujú, aj keď vedia, že sme kamaráti. Pravidlá ovládam a cením si, že sa správajú korektne.“

Chodievate pískať po Slovensku, keď sú na programe pohárové či turnajové zápasy, alebo pískate aj Rakúsku alebo Česku?

„V podstate som pískal iba na Slovensku, aj keď som rozhodoval zápas Trnavy, ktorá hrá rakúsku ligu.“

Po poslednom zápase ste boli v Čunove ocenený cenou pre najlepšieho rozhodcu v ročníku 2014/2015. Ako si to ceníte?

„Určite to človeka poteší. Na druhej strane konkurencia nebolo veľká, čo samozrejme nedevalvuje toto ocenenie. Zápasy v „pätnástkovom“ rugby som pískal iba ja. Nebojím sa, mám v hre prehľad, navyše chalani, ktorí boli vyškolení sa do toho veľmi nehrnuli.“

 

 

Rozhodovali ste aj zápas ženského rugby?

 „Nie, ešte som ho nerozhodoval. Ak by chceli, a prišla by taká potreba, nemám s tým vôbec problém.“

Počas leta sa Slovan predstavil na turnajoch v Znojme a Žiline v plážovom rugby. Nemáte indície, či by sa podobný turnaj nezorganizoval napríklad na Magio pláži?

„Indície nemám, toto je skorej otázka na Vladimíra Kubalu s Michalom Mihálikom, ktorí sú z organizačného výboru. Ja by som sa ako rozhodca pridal, bral by som to v pohode. Ale nápad  je to výborný, keďže plážové rugby je hlavne o zábave, čo môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť. Boli sme na niečom takom aj v Prahe či Taliansku.“

V Žiline sa predstavili aj mladí rugbisti z Piešťan. Má tento tím šancu pridať sa do ligy a súťažiť spolu s vami?

“ V mužstve majú mladých asi 18-ročných chalanov, preto si myslím, že túto ligu ešte asi nebudú hrať s nami. Ak by zobrali medzi seba starších hráčov, nebol by to problém. Jedného z hráčov som prehovoril, a pôjde na rozhodcovské kurzy, ktoré budú na jeseň.“

Láka vás rozhodovať v zahraničí? Je tu taká možnosť?

„Áno, na jeseň budú medzinárodné kurzy, tu sa otvára tá povestná brána. Ak budem mať vyšší rozhodcovský level, budem mať možnosť pískať na medzinárodnej scéne.“

Ako vnímate súboje na ihrisku?

„Ak to beriem zo skúsenosti hráča, môžem povedať, že rivalita tam je stále. Zápas sa berie ako keby bol posledný v živote. Vždy sa ide naplno, nie je to ako pri futbal, „že ideme si zahrať“. V zápasoch sa hrá fair-play, aj keď sa vyskytnú občas roztržky, vždy po zápasoch si podáme ruky. Kto toto nedodržuje nie je rugbista. Z pozície rozhodcu to je trošku iné. Na ihrisku hrajú rôzni ľudia, každý je iný, správajú sa všelijak napriek tomu, že je tam to fair play. Rozhodca to musí riešiť, je tam od toho a na ňom závisí ako si to zorganizuje na ploche. Od toho sa odvíja priebeh hry.“

Existuje v rugby na ihrisku príliš veľká rivalita medzi napríklad Trnavou a Slovanom?

„Rivalita tam je, každý chce vyhrať, ide do toho na 100 %. Všetci sa poznáme, sme jedna rugbyová rodina. Aj keď sú zápasy tvrdé, po skončení si podáme ruky. Nebudeme si do tej miery ubližovať, aby sme sa v budúcnosti nebavili.“ 

Rugby je tvrdý šport,  vyhýbali sa vám pri ňom zranenia?

„Zranenia boli, vždy je to o tom, kto má aký prah bolesti. Hral som už aj so zlomenými prstami, či nakopnutým svalom. Keď ma seklo alebo som mal zlomenú kľúčnu kosť, vtedy som si dal od rugby pauzu (smiech).“ 

Ako by ste možno jednou vetou výstižne charakterizovali rugby?

„V rugby platí jedna zásada. Zatiaľ čo ležiaci futbalista na ihrisku predstiera, že je zranený, bežiaci, krvavý rugbista predstiera, že nie je. Takto sa to traduje, ale má to veľa do seba.“