Malý, veľký muž v belasom drese

Patril medzi prvých legionárov, ktorí v Slovane po rozdelení republiky hrali. Fabio Hector Nigro ako znie je celé meno hral srdcom, čo ocenili hlavne fanúšikovia Slovana, ktorí si ho obľúbili. Futbalista vzrastom menšej postavy, na ihrisku neprehladnuteľný. Po odchode Petra Dubovského do Realu Madrid nosil číslo 10. Dominoval v rozohrávke, veľa gólov dával najmä z priamych kopov. Napriek tomu, že má Fabio 51 rokov, na Slovan nikdy nezabudol, viackrát sa po skončení futbalovej kariéry na Slovensko vrátil, aby sa stretol so svojimi bývalými spoluhráčmi.

Ako sa vám žilo na Slovensku?

„Veľmi dobre, bolo to jedno z najkrajších období môjho života. Futbal som hral 19 rokov, na Slovensku tri roky. Boli to najlepšie roky mojej kariéry.“

Do Slovana si vás z Prievidze vyžiadal tréner Galis?

„Bol som v Prievidzi dve mesiace na hosťovaní, potom si ma vyžiadal pán Galis do Slovana.“

Aký ste mali spolu vzťah?

„Ak by som to mal opísať tromi slovami, bol mojím trénerom, otcom i kamarátom.“

V Slovane ste si získali srdcia fanúšikov takmer okamžite, čo myslíte, čím to bolo?

„Veľmi som bol milo prekvapený ako ma prijali, náš vzťah bol krásny, preto som aj v úvode spomenul, že na účinkovanie v Slovane mám tie najlepšie spomienky.“ 

Keď počujete slovo Slovan, čo vám príde prvé na um?

„ŠK Slovan Bratislava bol môj život.“

Pre nás fanúšikov sú pamätné domáce stretnutia s Dortmundom, či 1 .FC Kaiserslautern ako aj ďalšie ligové. Ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti?

„Nádherné zápasy, bolo plné hľadisko. My sme zdolali Dortmund, ktorý som v tom čase považoval za najlepší klub v Európe. Na Tehelnom poli panovala neopísateľná atmosféra, na tieto okamihy nemôžem zabudnúť. Osobne si veľmi dobre spomínam na duel s FC Kodaň, kde som gólom pomohol v Európskej lige pomohol k postupu.“

Zvykli ste si niekým vymieňať dres? Ak áno s kým?

„V odvete, ktorú sme žiaľ prehrali 3:0, som si vymenil dres s nemeckým reprezentantom, útočníkom Karl-Heinzom Riedlem.“

Vašimi výkonmi ste bavili na ihrisku fanúšikov, získali ste tri tituly v rade, vyhrali Slovenský i Matičný pohár. V čom bola sila kolektívu?

„Tvorili sme výborný kolektív, hráči ako Kinder, Tittel, Stúpala, Krištofík, Vencel, Molnár, Gostič, Tomaschek, Juriga, Chviľa, Faktor, Rusnák, nerád by sa na niekoho zabudol, vyhrali sme všetko čo sa vyhrať dalo. Pre mňa to veľa znamenalo.“

Ako jeden z prvých legionárov ste sa naučili po slovensky, je to pre cudzinca ťažký jazyk?

„V tom čase to bolo úplne iné ako teraz. Ja som na Slovensko prišiel v roku 1993, vtedy to mali legionári ťažšie. V kabíne sa rozprávalo po slovensky, veľa mi ale pomáhali, Galis hovorí po anglicky, Tittel a Valovič po francúzsky. Uľahčili mi moje začiatky, za to som im nesmierne vďačný. Slovenčina je pre cudzinca ťažký jazyk. Keď som hral v Taliansku i Francúzsku naučil som sa ich reč, čo mi veľmi pomohlo. Preto som mal vôľu naučiť sa aj po slovensky.“

Slovan za vášho pôsobenie tvoril výbornú partiu, s kým ste si najlepšie rozumel?

„Ako som spomínal so všetkými, ale asi najviac s Robom Tomaschekom.“

Ako si spomínate na váš prvý a posledný zápas belasom drese?

„Pamätám si všetko, môj prvý zápas bol proti Prešovu, vyhrali sme vonku 2:1, Jaro Timko dal druhý gól. Viem aj to, že v druhom kole sme zdolali Košice 6:0, fanúšikovia v tomto zápase boli skvelí. Posledný domáci zápas bol proti Trnave, vyhrali sme 5:2. Bol to veľmi emotívny zápas pre mňa. Úplne posledný vonku s Banskou Bystricou, duel sa skončil remízou 2:2.“ 

Komu ste dali váš prvý gól v drese Slovana a si spomeniete ten posledný?

„Bolo to v spomínanom stretnutí s Prešovom, kde som dal gól hlavou. Môj posledný gól som strelil v zápase proti Bardejovu, kde sme vyhrali 2:0.“

Prečo ste zo Slovana odišli?

„Už to bolo dlho čo som tu bol. Strávil som v Slovane krásne tri roky. V Európe som hral jedenásť rokov, chcel som sa už vrátiť domov. Slovanu som odovzdal svoje maximum, vyhral čo sa dalo. Odišiel som v najlepšom.“ 

Ak by ste dostali možnosť trénovať Slovan, prijali by ste ju?

„Mám s vedením dobrý vzťah. Slovan mám v srdci, veľa pre mňa znamená, veľa pre mňa urobil. Som otvorený akejkoľvek spolupráci.“

Nedávno ste navštívili Bratislavu a Slovan, v čom si myslíte, že sú hlavne nedostatky klubu okrem toho, že nemá vlastný štadión?

„Pri mojej poslednej návšteve v Bratislave som bol smutný. Na zápase bolo málo ľudí. Tehelné pole bolo svojské, Slovan sa musí vrátiť na svoj štadión. Ja ako fanúšik Slovana potrebujem náš štadión. „

Vy ste hrával na Tehelnom poli, ako to vníma hráč, keď hrá pred plným a ako pred poloprázdnym hľadiskom?

„Samozrejme, je to niečo úplne iné. Ja som sa vždy na zápasy tešil. Prišlo veľa ľudí, hralo sa nám o sto percent lepšie.“

Chystáte sa v blízkej dobe prísť do Bratislavy?

„Áno, prídem tretieho apríla, rád sa stretnem s každým fanúšikom, veľmi veľa pre mňa znamenajú. Mal by som tu byť týždeň.“ 

Sledujete účinkovanie belasých aj v tejto sezóne?

„Nikdy  som ich neprestal sledovať, viem, že v nedeľu vyhrali v Prešove dva nula.“

Čo by ste chceli odkázať fanúšikom Slovana?

„Boli pre mňa všetkým, počas zápasov skandovali moje meno. To sú okamihy, ktoré si budem navždy pamätať. Chcem sa im ešte raz poďakovať.“ 

Foto: Archív Fabio Nigro.