Lucia Ondrušová: Počas stého reprezentačného zápasu som prežívala obrovské emócie
Odchovankyňa Slovana Bratislava Lucia Ondrušová sa vo februári na medzinárodnom turnaji Visit Malta Women´s Trophy zapísala veľkými písmenami do futbalovej histórie. Ako prvá hráčka totiž pokorila métu 100 zápasov v drese slovenskej futbalovej reprezentácie. Jubilejný štart zaznamenala v stretnutí s Maltou, keď po príchode na ihrisko v 55. minúte prevzala kapitánsku pásku od Dominiky Škorvánkovej a pamätný duel následne ozdobila svojim dvanástym reprezentačným gólom. Dnes 32-ročná stredopoliarka robila prvé futbalové kroky pod dohľadom svojho otca v domovskej dedine susediacej s Bratislavou. Po začiatkoch v OŠK Marianka sa vo veku 12 rokov presunula do najslávnejšieho slovenského ženského klubu ŠK Slovan Bratislava. U belasých strávila v kategóriách žiačok a žien sedem sezón, so ženským tímom získala titul majsterky Slovenska a bola aj pri premiére družstva v Lige majstrov v roku 2005. Zo Slovana sa následne vydala na úspešnú zahraničnú dráhu, počas ktorej prešla päť klubov v štyroch rôznych krajinách a dalo by sa ju značiť za slovenskú futbalovú svetobežníčku. Prierez bohatou kariéru skúsenej stredopoliarky, ktorá je v súčasnosti členkou kádra osemfinalistu Ligy majstrov Sparty Praha, prinášame v našom rozhovore.
Aké boli vaše futbalové začiatky a ako ste sa dostali do Slovana Bratislava?
„S futbalom som začínala vo veku desať rokov s chlapcami v Marianke, odkiaľ pochádzam a kde bol môj otec trénerom. Keď som mala 12 rokov prišla ku nám na návštevu kamarátka, videla ma hrať a spýtala sa ma, či to nechcem ísť skúsiť do Slovana, kde bola vtedy aj ona.“
V Slovane ste pôsobili sedem sezón, získali ste titul a boli ste pri jeho premiére v Lige majstrov na kvalifikačnom turnaji v Bosne a Hercegovine. Ako si spomínate na účinkovanie u belasých?
„Na pôsobenie v Slovane si pamätám veľmi dobre a sú to pekné spomienky. Naša generácia to mala vtedy s prechodom do ženského tímu ťažšie. V tom čase totiž ešte neexistovala liga dorasteniek a v 16-tich rokoch sa zo žiačok chodilo priamo do žien, kde bola silná konkurencia od starších a skúsenejších hráčok. Hneď v mojej prvej sezóne medzi ženami sme pod trénerskou taktovkou Štefana Tarkoviča vyhrali titul. O rok na to sme sa už pod vedením Martina Pacholka predstavili na turnaji kvalifikácie ženskej Ligy majstrov v Bosne a Hercegovine. Do Ligy majstrov sa vtedy nechodilo hneď po titule, ale až o rok neskôr. V tom čase sme však dve sezóny nehrali pod hlavičkou Slovana, ale ako PVFA (Polygraf Venglošova Futbalová Akadémia). Z Ligy majstrov mi utkvel v pamäti najmä zápas s majstrom Ruska Ladou Togliatti. Po polčase sme ešte držali bezgólový stav, ale napokon sme prehrali 0:6 a futbalistky ruského družstva mi prišli ako z inej planéty.“
Odtiaľ viedli vaše kroky do Česka, kde ste v drese Sparty Praha a FK Bohemians strávili s malou prestávkou sedem rokov. V Sparte ste získali päťkrát double a viackrát ste si zahrali Ligu majstrov proti vysoko kvalitným súperom. Aká bola táto česká skúsenosť?
„Pôsobenie v Sparte bolo pre mňa obrovským krokom vpred a výrazným futbalovým obohatením. Veľmi rada spomínam na toto obdobie. Bola som tam päť sezón, počas ktorých sme vždy vyhrali titul i pohár. Každý rok sme hrali Ligu majstrov a skoro vždy sa nám aj podarilo postúpiť z prvej fázy. Nastupovali sme proti veľkým súperom ako Arsenal Londýn či Olympique Lyon, čo každú futbalistku po všetkých stránkach výrazne posunie.“
Medzi pôsobením v Sparte a FK Bohemians ste sa na krátko vrátili do Slovana, s ktorým ste v lete 2012 hrali aj turnaj Ligy majstrov v Bratislave. Čo vás k tomu viedlo?
„Ako som už povedala, v Sparte som strávila päť nádherných sezón. Ale keď je človek tak dlho na jednom mieste a s rovnakými ľuďmi, tak si začne hovoriť, že čo ďalej a že by chcel niečo zmeniť. Tužila som si vyskúšať futbal v zahraničí mimo Slovenska a Česka, ale bohužiaľ v tom období, bavíme sa o roku 2012, ešte nebolo také ľahké sa niekam dostať. Hráčky chodili maximálne do Rakúska, prípadne Poľska, kde som ja ísť nechcela. Nakoniec sa to skončilo mojim návratom do Slovana, ktorému som pomohla v Lige majstrov a za pár mesiacov som sa presunula do FK Bohemians.“
Neskôr ste boli vo švajčiarskych kluboch Neunkirch a FC Bazilej, či talianskej Verone. Ako sa rodili tieto prestupy a aké bolo účinkovanie v týchto kluboch?
„Do Švajčiarska som zamierila po roku a pol v FK Bohemians. Spomínala som, že som túžila po zahraničnom angažmáne. V Neunkirchu vtedy bola moja spoluhráčka zo Slovana a reprezentácie Dana Fecková a pomohla mi uskutočniť tento prestup. Po trojročnom pôsobení v tomto klube som opäť chcela vyskúšať niečo iné. Záujem mal o mňa Bazilej a tento presun sa už realizoval cez agenta, s ktorým som medzičasom nadviazala spoluprácu. Žiaľ v Bazileji som si druhýkrát zranila koleno a v priebehu jednej sezóny som tak v jeho drese odohrala asi iba tri či štyri zápasy. Vtedy sa mi z talianskej Verony ozval kamarát, ktorý tam robil manažéra, a vravel, že o mňa majú záujem aj napriek zraneniu. Pôsobenie v týchto zahraničných kluboch mi toho dalo strašne veľa. Naučila som sa cudzie jazyky, rôzne futbalové štýly, spoznala som veľmi veľa ľudí, z ktorých sú viacerí dodnes mojimi kamarátmi a za tieto skúsenosti som nesmierne vďačná.“
Potom ste jednu sezónu hrali za 1. FC Kolín v nemeckej Bundeslige, ktorá je jednou z najlepších súťaží na svete. Dalo by sa povedať, že pôsobenie v Bundeslige bolo pre vás vysnívaným?
„V nemeckej Bundeslige som v drese 1. FC Kolín strávila jeden rok a musím povedať, že sa mi tam veľmi páčilo. Klub má, v tom najlepšom zmysle slova, výrazne špecifickú atmosféru. Kolínčania o sebe sami hovoria, že sú takým malým štátikom v rámci Nemecka. Boli tam veľmi milí a príjemní ľudia, čo sa odzrkadľovalo aj v klube a cítila som sa tam výborne. Áno, ako hovoríte, vysnívala som si hrať v Nemecku a som hrozne rada, že sa mi to aj podarilo. Momentálne to však už nie je najkvalitnejšia súťaž na svete. Stále je nepochybne jednou z najkvalitnejších, ale aktuálne sú v popredí skôr anglická či španielska liga a najnovšie sa hore tlačí aj talianska.“
Na ktorý klub máte najkrajšie spomienky?
„Najradšej spomínam na Neunkirch a 1. FC Kolín. V Neunkirchu bolo takmer rodinné zázemie. V malom mestečku sme sa všetci dobre poznali. Bolo tam veľa zahraničných hráčok, ale všetci sme fungovali skoro ako jedna rodina. Mali sme vytvorené aj veľmi dobré podmienky. Druhým je 1. FC Kolín, na ktorý mám asi najkrajšie aj najčerstvejšie spomienky. Bolo tam veľmi príjemné prostredie a skvelé podmienky, či už finančne, starostlivosťou o zranené hráčky alebo celkovým prístupom vedenia k hráčkam. Veľmi som si to tam všetko vážila.“
Minulý rok v lete ste sa po ôsmich rokoch vrátili do Sparty Praha? Mali ste aj iné ponuky a prečo ste sa rozhodli práve pre tú zo Sparty?
„Mala som ponuky aj zo španielskej, talianskej a francúzskej ligy, ale vo všetkých prípadoch išlo o družstvá z koncov tabuliek. Sparta mi prišla ako skvelá možnosť hrať futbal na vysokej úrovni, zahrať si Ligu majstrov a zároveň začať pracovať na svojej budúcnosti, keďže už musím myslieť aj na to, čo budem robiť po hráčskej kariére. Zároveň ide o prostredie a ľudí, ktoré som veľmi dobre poznala. Moje rozhodovanie o ďalšom pôsobisku tak bolo veľmi ľahké a jednoznačné. Popri hraniu sa v Prahe venujem trénovaniu detí, keď im poskytujem individuálne technické tréningy. Momentálne mám pod sebou štyri deti a pomaličky sa mi to trénovanie rozbieha.“
Pred pár týždňami ste na Malte v stretnutí proti domácemu výberu ako prvá hráčka v histórii absolvovala 100. zápas v drese slovenskej ženskej reprezentácie. Na ihrisko ste sa dostali v 55. minúte, kedy ste prebrali kapitánsku pásku od Dominiky Škorvánkovej. Aký bol pre vás tento zápas?
„Myslím si, že aj po dlhých rokoch budem mať veľmi jasné a krásne spomienky a budem si pamätať každý moment. Keď som nastupovala na ihrisko a Dominika Škorvánková mi predala kapitánsku pásku, nesmierne ma to dojalo. Vôbec som to nečakala. Bol neopísateľný pocit hrať s kapitánskou páskou a keď sa mi podarilo streliť gól, tak to moje obrovské emócie ešte viac umocnilo.“
Spomínate si ešte na svoje prvé vystúpenie v národnom drese?
„Veľa ľudí sa ma už na to pýtalo a bola som v tom, že si ho veľmi živo pamätám. Kvalifikačný duel proti Írsku, vyhrali sme 2:0, mala som 17 rokov a hrala som v strede poľa s Andreou Budošovou. No potom mi povedali, že môj prvý reprezentačný štart bol ešte predtým v príprave proti Maďarsku. Takže som prišla na to, že na svoj prvý zápas si vlastne nespomínam, ale mám v živej pamäti prvý kvalifikačný, ktorý bol mojim tretím v národnom drese.“
Sparta Praha sa počas uplynulého víkendu už zapojila do jarnej časti českej ligy. Ešte predtým ste sa predstavili v prvom osemfinálovom zápase Ligy majstrov na pôde momentálne zrejme najväčšieho favorita tejto súťaže Paríža Saint-Germain, kde ste podľahli 0:5. S čím pôjdete do domácej odvety, ktorú odohráte v Chomutove?
„Kto videl zápas s Parížom Saint-Germain, musí uznať, že jeho hráčky sú úplne niekde inde. Je to klub svetovej extratriedy a môže si dovoliť angažovať futbalistky, aké si len zaumieni a aké sa mu hodia do systému. Navyše Parížanky sú v zápasovom tempe, keďže francúzska liga dlhodobo funguje. My sme predtým hrali posledný ligový duel ešte v polovici októbra, v decembri ešte šestnásťfinálový dvojzápas Ligy majstrov proti Glasgowu City a na konci januára jeden prípravný súboj so St. Pöltenom. Navyše pred konfrontáciou s PSG bolo desať našich dôležitých hráčok v karanténe, kvôli čomu sa tento zápas aj termínovo presúval, a stihli sme pred ním iba tri spoločné tréningy. V našej základnej zostave nastúpili štyri mladé hráčky narodené v rokoch 2001 a 2002. V odvete skúsime zabojovať o lepší výsledok a ukázať, že dokážeme aj niečo viac ako v Paríži. Musím však povedať, že som veľmi hrdá na tento tím. Aj keď naša situácia nebola ideálna, tak sme bojovali a každá z nás odovzdala na ihrisku maximum. Súper bol však jednoznačne o niekoľko tried lepší, nielen čo sa týka kvality, ale aj podmienok a celkového zázemia.“
Ako hodnotíte svoju doterajšiu reprezentačnú kariéru?
„Som veľmi rada, že sa mi podaril takýto stovkový míľnik pre ženský futbal. Keď som bola malá, mala som za vzor Marcelu Lukácsovú (bývalá hráčka Slovana a stále historicky najlepšia strelkyňa reprezentácie), ale nemala som pred sebou nikoho, kto by dosiahol sto reprezentačných zápasov. Verím, že som tým dokázala aspoň nejaké mladé hráčky inšpirovať a motivovať. Z môjho zatiaľ pätnásťročného účinkovania v ženskej reprezentácii mám obrovské množstvo krásnych spomienok. Táto dlhá cesta nebola vždy ľahká, ale za všetko, čo som zažila, som veľmi vďačná. V poslednom čase nastupujem do zápasov ako striedajúca až na posledné minúty, čo samozrejme rešpektujem, ale zároveň ma to aj trochu mrzí. V reprezentačnom tíme momentálne prichádza ku generačnej výmene, čo je úplne normálne. Na mojom poste sú talentované mladé hráčky, ja som si vedomá ich kvalít a o to viac musím na sebe pracovať.“
Čo pokladáte za doterajší vrchol svojej kariéry?
„Začnem tým, že mám dva zlomové body, od ktorých som začala futbal vnímať trochu inak ako tomu bolo dovtedy. Mala som totiž dve vážne zranenia kolena a operácie. Po jednej som absentovala osem a po druhej až pätnásť mesiacov. Vtedy som si naplno uvedomila, čo všetko pre mňa znamená nastúpiť na zápas a hrať futbal, ktorý najviac milujem. Čo sa týka vrcholov kariéry, tak si cením každý jeden titul a pohár, ktorý som vyhrala na Slovensku, v Česku a vo Švajčiarsku. Taktiež si nesmierne vážim každý jeden štart v Lige majstrov. Špecifické sú aj góly, ktoré som strelila v Kolíne, pretože som ich dosiahla v ťažkých dueloch a boli pre nás veľmi dôležité. Na reprezentačnej úrovni je vrcholom určite tá stovka, za ktorou sa toho ale skrýva strašne veľa.“
S futbalom ste za tie roky pochodili kus sveta. Kde sa vám najviac páčilo?
„Páčilo sa mi na viacerých miestach a každé bolo niečím špeciálne. Ako som už hovorila, v Kolíne bolo výnimočným to, akí tam boli ľudia a ako sa k sebe správali, čo mi z neho robilo veľmi pekné miesto na život. Taliansko je nádherná krajina, čo človek naplno pochopí asi až keď tam žije. Kamkoľvek v Taliansku idete, je to tam prenádherné a vie vás to úplne ohúriť, či už je to mestečko so 140 obyvateľmi alebo obrovský Rím. Vo Švajčiarsku sa zase človek naučí trochu inej kultúre, ja osobne som sa tam naučila chodiť všade na čas, čo bola pred mňa poriadna výzva 🙂.“
Futbal hráte už nejaký ten čas. Zmenil sa ženský futbal za tie roky?
„Medzi dievčatami hrám už 20 rokov a za ten čas sa ženský futbal posunul výrazne vpred či už na klubovej alebo reprezentačnej úrovni. Aj keď stále si myslím, že by sa dal urobiť ešte väčší pokrok. Som však rada za vidinu svetlejšej budúcnosti a príležitosti, ktoré sa ponúkajú dnešným mladým hráčkam. Na príklade nás starších vidia, že sa dá preraziť aj v zahraničí a živiť sa futbalom, čo tu pred desiatimi rokmi nebolo a pred dvadsiatimi už tobôž nie. Vo svete sa ženský futbal veľmi sprofesionalizoval, čo môžeme vidieť na anglickej či španielskej lige, nemecká momentálne, podľa môjho názoru, trochu stagnuje. Finále ženského FA Cupu sledovalo vypredané Wembley a na medzištátny súboj Anglicka s Nemeckom, na tom istom štadióne, prišlo 72 000 divákov. Vysoká návštevnosť je aj v Španielsku. V každej oblasti ženského futbalu sa dejú významné kroky vpred. Je tiež dôležité, že sa začalo pracovať aj na jeho marketingovej stránke, vďaka čomu sa dostáva ešte viac do povedomia, dokážu sa prilákať sponzori a diváci. Na ženskom futbale sú už oveľa väčšie oči ako v minulosti a aj UEFA či FIFA pre neho momentálne robia veľmi veľa. Ženský futbal napreduje a som stopercentne presvedčená, že pre ďalšiu generáciu budú podmienky už oveľa lepšie. Navyše dnešné ženské tímy už majú kondičných, technických, nutričných trénerov, videoanalytikov, takže aj v tomto sa ženský futbal posúva míľovými krokmi.“
LUCIA ONDRUŠOVÁ
Dátum narodenia: 10. mája 1988, Bratislava
Vek: 32 rokov
Post: stredopoliarka
Počet štartov v reprezentácii: 101
Počet gólov v reprezentácii: 12
Kariéra:
1998 – 2000 OŠK Marianka
2000 – 2004 ŠK Slovan Bratislava
2004 – 2006 PVFA Bratislava
2006 – 2007 ŠK Slovan Bratislava
2007 – 2012 AC Sparta Praha
2012 ŠK Slovan Bratislava
2013 – 2014 FK Bohemians Praha
2014 – 2017 FC Neunkirch
2017 – 2018 FC Bazilej
2018 – 2019 Hellas Verona FC
2019 – 2000 1. FC Kolín
2020 – AC Sparta Praha
Najväčšie úspechy:
majsterka Slovenska (2003/04)
päťnásobná majsterka Česka (2007/08, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12)
päťnásobná víťazka Českého pohára (2007/08, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12)
majsterka Švajčiarska a víťazka Švajčiarskeho pohára (2016/17)
Účasť v ôsmich ročníkoch Ligy majstrov – dvakrát so Slovanom a šesťkrát so Spartou Praha
Foto: Miroslav Vraník + archív Lucie Ondrušovej
