Krst knihy Divoké deväťdesiatky

V piatok 21.11. sa v priestoroch Šport Pub U Belasých uskutočnil krst knihy Divoké deväťdesiatky. Autormi tejto publikácie sú Juraj Berzedi a Pavol Spál. Traja bývalí futbalisti ŠK Slovan Bratislava – Miloš Glonek, Vladimír Kinder a Jaroslav Timko v nej rozprávajú o deväťdesiatych rokoch, kedy mal Slovan fanúšikov po celom Slovensku. Boli to časy plné divokých praktík, napríklad pri prestupe hráčov. Všetci traja zároveň ponúkajú aj svoj osobný príbeh. Vypovedajú, aký bol život slovenského futbalistu v deväťdesiatych rokoch, koľko hráči zarábali, akí boli populárni a ako zložité bolo zaradiť sa po skončení kariéry do bežného života. Krstným otcom knihy bol Ladislav Pecko. Na krste sa zúčastnili viacerí bývalí hráči Slovana, nechýbali tréneri Dušan Galis a Jozef Valovič.

Vladimír Kinder

Boli ste hneď otvorený myšlienke napísať knihu?

„Najprv som váhal, či napísať knihu, niektoré okolnosti ma presvedčili o tom, že pôjdem do toho, aby ľudia vedeli ako to fungovalo. My sme si nič nevymýšľali.“

Tieto roky po revolúcií boli hektické, nielen v spoločnosti, ale aj vo futbale, súhlasíte? Preto ste odtajnili niečo, čo v tom čase nemohli vyjsť na povrch.

„Už ubehlo niekoľko rokov, od doby, ktorú sme zažili, vyrozprávali sme naše príbehy, ktoré sme v tých časoch nemohli.“

Ako si osobne spomínate na tie časy, keď sa hrala federálna liga?

„Ja si spomínam iba na to najlepšie, samozrejme, boli tam niektoré veci, ktoré by sa dali zmeniť. Aj z našej strany, boli sme mladí, mali sme svoj rozum. Partia bola skvelá, čo sme ukazovali aj na ihrisku. Dokázali sme to celému Slovensku, keď sme sa stali federálnym majstrom.“

Slovan sa v utorok v Lige majstrov predstaví proti AC Miláno, ktoré sa na Tehelnom poli predstavilo pred 32 rokmi, ako si na to spomínate?

„Pre nás to bol sviatok, hrať proti takému mužstvu na Tehelnom poli, ktoré v tom čase dva roky neprehralo bola aj česť. Pred výbornými divákmi, ktorí nás hnali dopredu, sme predviedli z našej strany maximum, hoci sme prehrali 0:1, horšie to už bolo v Miláne.“

Miloš Glonek

Aké máte pocity z knihy, ktorá bola práve pokrstená?

„Musia to posúdiť ľudia, ale osobne si myslím, že sa im bude dobre čítať. Najprv som neveril, že to dáme na papier.“

Dobre sa vám na tie spomienky spomínalo?

„My spomíname stále, keďže sa niektorí aj teraz stretávame. Napríklad s Vladom Kinderom, či Lacom Peckom sme v kontakte skoro každý tretí deň.“

Aká to bola éra?

„Mladí si to asi nebudú pamätať, skôr tí skorej narodení. Bola to taká zvláštna porevolučná doba. Keď sa na to spätne pozriem, pre nás to bola krásna doba.“

Na štadión chodievalo veľa ľudí, čo bolo pre vás výborné.

„Štadión bol plný, ale treba si aj povedať, že Slovan mal ťažké obdobia. Naša partia sa postupne formovala. Ľudia postupne začali viac chodiť. Teraz to má Slovan oveľa ťažšie, nie je federálna liga, ale slovenská liga. Každá doba ma svoje niečo.“

Po určitom čase sa na Tehelnom poli opäť predstaví AC Miláno, aký to bol z vašej strany súper?

„Bol to super zážitok, hoci to mužstvo nemá taký cveng ako v čase, keď nastúpili proti nám. Ale ľudia sa napriek tomu majú načo tešiť. Pre mňa to bolo také zvláštne, odohral som domáci zápas, v odvete som už nenastúpil, keďže som prestúpil do Talianska. Tam sa to pre mňa začalo a pokračovalo ďalej, keďže som také zápasy začal hrávať pravidelne.“

Ako vidíte šance Slovana proti AC Milánu?

„Myslím, že Slovan hrá na hraniciach svojich možností, taká je realita. Kvalita je niekde trošku inde. Napriek tomu je to obrovský úspech, čo Slovan dosiahol, vzhľadom na podmienky aké majú slovenské kluby, je úspech sa dostať takto ďaleko.“

Aké máte spomienky na federálnu ligu?

„Spomienky sú pekné. Tá liga mala svoju kvalitu a bola veľmi ťažká. Boli tam zápasy so Spartou, či Sláviou. Nechcem zabudnúť na stretnutia s Interom a Dunajskou Stredou. Mali sme aj neobľúbené zápasy s Hradcom Králové a Českými Budějovicami, kde sa nevyhrávalo ľahko. Do Chebu sme zvykli cestovať deň dopredu. “

Jaroslav Timko

Čo vás viedlo k myšlienke napísať knihu?

„Boli to búrlivé roky, otvorila sa brána, boli sme oslovení autormi, preto sme sa rozhodli ľudom priblížiť ako to bolo. Každý z nás troch má svoju verziu, tá moja je búrlivejšia. Mal som takú povahu, rád som sa zabával, patrilo to k futbalu, napriek tomu som mal všetko pod kontrolou. Verím, že čitateľ bude spokojný.“

Rád spomínate na tie časy? 

„Kniha hovorí o tom, čo sme všetko sme zažili, nebolo to ľahké. Na tie pomery sme slušne zarábali, bolo to pre mňa pekné obdobie.“

Podobne ako teraz, aj vtedy bol Slovan fenomén, súhlasíte?

„Vtedy to bolo o niečom inom. V dnešnej dobe je to skôr o reklamách, propagácii, sú sociálne siete, ktoré propagujú zápasy. My sme v tej dobe dokázali s týmto kolektívom, aký sme mali ľudí pritiahnuť do hľadiska. Ľudia sa zabávali, nechali tam srdce. Teraz to nie je také ako za našej doby.“

Ako si osobne spomínate na duel s AC Milánom?

„Pamätám si to ako to bolo včera. Za Miláno v tom čase hrali najlepší hráči na svete. My sme ho dostali v prvom kole a hrali sme proti takým hráčom ako Baresi, Maldini, Costacurta, Papin, Van Basten, Gullit, jedna hviezda za druhou. Doma sme sa s nimi popasovali, prehrali sme iba 0:1. V odvete sme už na súpera nestačili. Napriek tomu na to rád spomínam a pamätám si na to ako mi tréner Galis kričal, „Jaro, stojíš v štvormetrovom ofsajde.“ (úsmev).“

Keď spomínate trénera Galisa, aký ste mali s ním vzťah?

„Bol výborný tréner, aj keď si myslím, že sme boli tak rozohratí a zohratí, že sme mu jeho trénerskú činnosť uľahčili. Tam iba stačilo iba povedať zostavu, kto ide hrať. Ako človeka si ho vážim, vedel pochopiť a povzbudiť hráča. Vytiahol aj Petra Dubovského, ktoré sme potom aj my pomáhali.“

Na Slovane v tom čase chodievalo 35 tisíc divákov, bola výborná atmosféra…

„My sme mávali aj na tréningu dve tisíc fanúšikov. Na Spartu, Sláviu, Olomouc, Ostravu prišlo vždy veľa fanúšikov. Vedeli, že sme dobrý kolektív, my sme tých ľudí zabávali ako herci zabávajú divákov v divadle. Dnes je to inak, ale je iná doba.“

Aké šance dávate Slovane v ďalších zápasoch Ligy majstrov?

„Nepovedal by som, že má slabý káder. Ale mal by ho doplniť. Ak niekto zo súpisky vypadne, nemá zaňho adekvátnu náhradu. Nieže by som proti AC Milánu Slovanu nedával šance. S každým sa dá hrať futbal, a k zápasu pristúpia ako my – bojovnosťou, kopaním. Ukázať súperovi, že sa ho nebojíme, môže aj motyka vystreliť.“

Foto:Tomáš Zubák