Keby nemal rodinu zostane, volanie domova bolo silné

Václav Nedorost po troch sezónach opúšťa Slovan a mieri domov do Českých Budějovíc. V Bratislave zanecháva veľkú stopu, patril k lídrom nielen na ľade, ale aj mimo neho. Svojim ľudským prístupom bol nesmierne obľúbený aj medzi medzi fanúšikmi, či novinármi. Preto nás veľmi mrzí, že sa s klubom lúči a ešte o to viac, že posledný zápas v Slovane nedohral…

Od inkriminovaného momentu s Golyševom uplynul už istý čas. Ako ste na tom po zdravotnej stránke?
„Prvé dva mesiace to nebolo veľmi dobré, ale počúval som rady lekárov a trénovať som začal až po troch mesiacoch. Teraz už je všetko v poriadku.“

Stalo sa vám niečo podobné vo vašej kariére?
„Nie, takýto ťažký otras mozgu som mal po prvý raz.“

Ako prebiehala liečba?
„Ležanie na posteli a pokoj. Takže docela nuda (úsmev).“

Slovan po stíhacej jazde play-off nespravil. Ako ste videli túto sezónu z vášho pohľadu?
„Nemáme sa za čo hanbiť. Mali sme ťažký los a postihlo nás veľa zranení.“

Zažili ste vo vašej bohatej kariére niečo podobné ako tento rok v Slovane, kde sa počet zranených jeden čas zastavil na čísle 20?
„Zažil som to raz, keď som pôsobil v Liberci, tak sa stalo niečo podobné. Ale inak nie.“

V Slovane po 17 rokoch skončil Maroš Krajči. Aký ste mali spolu vzťah?
„Neprišiel som s ním za tri roky do väčšieho konfliktu, takže ho hodnotím dobre. Mali sme spolu profesionálny vzťah.“

Vraciate sa domov, rozprávali ste sa ale s vedením Slovana o možnom pokračovaní?
„Záujem bol. Ale ja som sa už chcel vrátiť domov a pomôcť Budějoviciam k postupu do Extraligy. Budem hrať druhú českú ligu, ale chcem pomôcť materskému klubu najviac ako viem.“

Nelákalo vás to ešte aspoň rok zostať v KHL?
„Keby som nemal rodinu, tak zostanem. Po športovej stránke je KHL prioritou, ale nedá sa nič robiť. Čas letí, deti rastú a ja by som bol stále na cestách. Bol teda najvyšší čas na návrat domov.“