Každý z nás, ktorí sme súčasťou klubu, si veľmi dobre uvedomuje, v akom klube sme
Súčasťou HC Slovan Bratislava je viacero ľudí, ktorí sa starajú o každodenné fungovanie klubu na rôznej úrovni. Sú zodpovední za to, aby všetko nielen v deň zápasu bolo pripravené na sto percent, aby boli hráči, tréneri, ale najmä fanúšikovia spokojní. Jedným z nich je Andrej Bizik, ktorý v Slovane pracuje viacero rokov. Je súčasťou marketingového tímu a má na starosti vizuálnu komunikáciu. V rozsiahlom rozhovore prezradil viacero informácia o jeho práci ako aj zaujímavostí z pôsobenia v Slovane.
V HC Slovan pôsobíte dlhšie, ako vznikla spolupráca so Slovanom?
„Spolupráca so Slovanom prišla tesne pred Covidom. Predtým som pracoval pre Oktagon MMA, kde sme s Palim Nerudom začínali úplne od začiatku organizácie. Pavol vtedy pripravoval projekt Oktagon Výzva 1. Ako dizajnér som mal na starosti grafiku pre jednotlivé eventy a sociálne siete (tie ma vždy veľmi bavili). Oktagon bol mojím vstupom do športového marketingu a obrovskou skúsenosťou, ktorá sa neskôr rozvinula v HC Slovan. Keď sa v Slovane menili majitelia a nastupoval tím okolo pána Hrubého, bol som prizvaný ako dizajnér s presahom do sociálnych sietí (spravoval som najmä Instagram). Od malička som veľkým fanúšikom hokeja a keďže som rodený Bratislavčan, ponuka zo Slovana bola pre mňa niečo, čo som nemohol a nechcel odmietnuť. Moje srdce bolo od mala belasé.“
Aké sú vaše hlavné kompetencie v klube?
„Som súčasťou marketingového tímu a mám na starosti vizuálnu komunikáciu. To zahŕňa všetko od postov, bannerov, plagátov, polepov autobusov až po billboardy. Starám sa aj o tvorbu obsahu pre Instagram, najmä videá a príbehy. Počas domácich zápasov ma často vidieť medzi striedačkami s telefónom, ako niečo natáčam (úsmev). Veľmi ma to baví.“
Boli ste pri návrhu nových dresov Slovana, dostali ste od vedenia požiadavky, alebo ste mali voľnú ruku?
„Dresy sme riešili počas leta. Celý proces začínal malým brainstormingom v rámci marketingu. Prešli sme si históriu našich dresov, aktuálne trendy vo svete (NHL a pod.) a snažili sa nájsť vizuálny koncept vhodný pre novú sezónu. Snažíme sa myslieť dopredu a zladiť dresy aj s celkovou komunikáciou na sociálnych sieťach či plagátoch. Pripravil som približne päť rôznych návrhov (každý mal tmavú aj svetlú verziu). Jedným z nich bola aj verzia s ramenami. Keďže Slovan už dlhšie nemal dresy s ramenami (naposledy asi v KHL), táto verzia nás zaujala najviac. Po internom posúdení a drobných úpravách sme mali finálny návrh, ktorý bol schválený vedením. Osobne ma teší, že Slovan ako jeden z mála tímov v lige nemá dresy posiate logami partnerov – to im dáva čistejší a estetickejší vzhľad. Obdivujem čisté a prepracované dresy, ktoré majú kluby v NHL. Po schválení zápasových dresov sme riešili aj tréningové dresy. O pár týždňov nám prišiel prototyp od výrobcu, ktorý sme ešte doladili. Prvé dresy (asi 4-5 kusov) prišli bez čísel a mien, a s tými sme potom robili photoshooting hráčov.“
Koľko času Vám to približne zaberie?
„Ak hovoríme o dresoch, vizuálny koncept zaberie minimálne týždeň až dva, doladenie pár dní, a výroba – to neviem presne, ale odhadujem minimálne tri týždne.“
Aký máte vzťah s hráčmi? Máte niekoho, s kým máte aj po pracovnej, aj po ľudskej stránke najlepší vzťah?
„Chalani v kabíne sú super, navzájom sa rešpektujeme a snažím sa im čo najmenej zavadzať počas tréningov na striedačke :-). Oni zase ochotne spolupracujú na väčšine obsahov, ktoré vymýšľame. Za ten čas v klube sme sa už s viacerými spoznali a považujem ich za svojich priateľov. Vychádzam so všetkými, no ak by som mal byť konkrétny, tak určite Sersen – pre mňa bude vždy pán kapitán, s ktorým sa dá prehodiť pár slov. Potom sú tu chalani, ktorí sú v klube dlhšie, ako Preisinger, Maier, Golian či Minárik.
Mladé pušky ako Kuko, Tomáš Královič alebo rodinný miláčik Tomáš Dudáš – môj mladší syn Majky trénuje za Slovan v HP2 a vybral si číslo 71 na dres. Keďže Dudy má tiež 71, stal sa miláčikom našej rodiny (usmev).
A potom sú tu chalani ako Patrik Bačík alebo Adam Lukošik, s ktorými máme nadštandardné vzťahy. S Patrikom sme cez leto riešili hokejový kemp pre deti a máme veľmi dobrý vzťah aj mimo klubu (veľmi ma potešilo, keď sa túto sezónu vrátil z Banskej Bystrice). Lukošika mám ako svojho obľúbenca, sledujem ho od jeho príchodu do klubu, ako hokejovo rastie, a teším sa z každého jeho úspechu.
Partia túto sezónu je veľmi dobrá, myslím, že fajn zapadli aj Bjalončík a Brincko. S Bjalončíkom sme obaja kávičkári, takže si vymieňame tipy na dobré kaviarne a pražiarne. Rád by som povedal, že sa „vykecávam“ aj so zahraničnými hráčmi, ale tam mám trochu rešpekt z angličtiny (úsmev). Hoci s Pecararom sa dá a tiež je veľmi komunikatívny Sena Acolatse“.
Ako vyzerá váš deň, keď nás čaká domáci zápas?
„Zápasové dni máme rozfázované na určité celky. Je to trochu iné, keď hráme doma a keď sa hrá vonku. Pri vonkajších zápasoch je povinností podstatne menej, čo je pochopiteľné. Pri Gameday doma začíname prípravy už deň alebo dva vopred. To zahŕňa upútavky, reklamné slučky na kocku, doladenie obsahov k sprievodným aktivitám k zápasu. V deň zápasu sa ráno pripravujú obsahy na sociálne siete – preview, štatistiky, lineup, a rôzne teasery, ktoré sa publikujú práve v deň zápasu. Ak mám možnosť a čas, chodím aj na ranný tréning, kde teasujeme fanúšikov na večerný zápas, robíme videopozvánku s hráčom alebo iný obsah spojený so zápasom. Po príprave grafických obsahov sa finalizuje scenár k večernému zápasu.
Približne hodinu a pol pred zápasom, keď vybavím deti do školy, sa vraciam na štadión a pripravujem sa na rozkorčuľovanie. Počas rozkorčuľovania a zápasu som na telefóne a snažím sa zachytiť niečo zaujímavé, čo potom môžete vidieť v príbehoch na klubovom profile. Hneď po zápase sa pripravuje výsledková grafika a pozápasové štatistiky. Počas zápasu sa snažím uloviť gólové situácie, oslavy, atmosféru v aréne, fanúšikov, Harvyho… Tento obsah následne putuje do reels. Základom je byť autentický a dávať veci von čo najskôr.“
Určite je veľa bývalých slovanistov, s ktorými ste boli dobrí priatelia. Je niekto, s kým ste v pravidelnom kontakte?
„Som v kontakte s viacerými, aj keď väčšinou cez sociálne siete. S Martinom Štajnochom sa občas stretávame, bývame blízko seba. S Rastom Gašparom sme sa párkrát videli a vždy prehodíme pár slov (naposledy, keď tu hrala Bystrica). S Tomášom Matouškom a Alexom Vyhonským si vždy rád podám ruku, keď ich stretnem, rovnako aj so Samkom Petrášom, Tomášom Törökom a Marekom Korenčíkom. Pri poslednom zápase s Michalovcami sa mi podarilo prehodiť pár slov s Fominykhom a Marcinkom, čo bolo veľmi fajn. Taktiež posielam pozdravy do USA Shikovi Gadzhievovi (úsmev). Je veľa chlapcov, ktorí hrali v Slovane a sú mojou krvnou skupinou.
V Slovane ste pôsobili aj počas rokov pandémie koronavírusu. Ako si spomínate na toto obdobie, keď ste boli prakticky na štadióne len vy, hráči a tréneri?
„Bolo to náročné obdobie. Veľa obmedzení, neistôt, a najmä to bol hokej bez fanúšikov. Fanúšikovia k športu neodmysliteľne patria, a mať zápas, kde je prázdne hľadisko, je veľmi smutný pohľad.“
Všetci slovanisti majú na storočnicovú sezónu len tie najkrajšie spomienky. Čo pre vás znamenalo a znamená, že môžete pracovať v klube, ktorý sa stal majstrom Slovenska?
„Myslím, že z piatich sezón, počas ktorých som súčasťou klubu, chytiť jednu, ktorá je majstrovská, je veľká vec. Na túto sezónu rád spomínam – predsa len, bola to majstrovská a storočnicová sezóna, taká je len jedna. Bola síce náročná z hľadiska pracovného nasadenia, ale mala šťastný koniec. Každý z nás, ktorí sme súčasťou klubu, si veľmi dobre uvedomuje, v akom klube sme. Akú má históriu, aké veľké mená a legendy tu pôsobili. O to väčšie nasadenie a chuť človek má pri tvorení nových vecí, keď vie, že sa určitým spôsobom zapisuje do histórie klubu. Jednu šiltovku, ktorú rozdával Samko Petráš na ľade v Nitre po finálovom majstrovskom zápase, mám pekne odloženú na poličke (úsmev). Verím, že storočnicová sezóna nebude jediná, kedy si majstrovskú radosť budem môcť užiť s chlapcami na ľade…“
foto: archiv Andrej Bizik, hcslovan.sk
