Hokej si užíva, do každého zápasu ide na sto percent

Aj napriek tomu, že momentálne ho trápi zranenie, pre ktoré bude chýbať v zostave Slovana približne šesť týždňov, tento Kanaďan stále ostáva líder individuálnych štatistík bratislavského klubu. Reč je o útočníkovi, Brendanovi Ranfordovi.  „Belasí“ sú jeho treťou zastávkou v rámci jeho hokejových angažmánov v Európe. Zmluvu má na celú sezónu a my dúfame, že svojou aktivitou ešte výrazne pomôže Slovanu v boji o titul.

Nerád dostáva góly

Napriek tomu, že Brendan vyrastal v rodine brankárov, jeho strýko, brankár Bill Ranford, držiteľ dvoch Stanley Cupov, „Billy“ ako ho prezývajú spoluhráči a kamaráti, nešiel v jeho šľapajach. „Práve v tom roku, kedy som sa ja narodil, môj strýko chytal za Oilers. Môj dedko má zas brankársku školu v Alberte. Keď som mal približne 6 rokov, chodil som do tejto školy ako brankár aj ja. Ale keďže ja neznášam dostávať góly, tak pre mňa to bolo jasné rozhodnutie, prečo nebude zo mňa brankár, aj keď pokusy tam boli. Ja góly rád strieľam, brankársky post nie je nič pre mňa,“ objasňuje svoje rozhodnutie byť útočníkom.

Tréningy s Ryanom Nugent-Hopkins

Ako rodák z Edmontonu nemôže samozrejme chýbať téma Oilers. Kanadský útočník je veľkým fanúšikom Edmontonského NHL tímu už od detstva a medzi jeho priateľov patrí aj jedna z ich hviezd. „Už je to deviaty rok, čo trénujem spolu s Ryan Nugent-Hopkinom. Trénuje nás jeho brat. Sem-tam počas sezóny si aj napíšeme. Je to skvelý hráč a veľa som sa od neho naučil,“ upresnil.

Narodený v Nemecku na kanadskej základni

Zaujímavosťou je, že priezvisko „Ranford“ si zobral Brendan po svojej mame, nie po otcovi. Je to práve mama, ktorá je príbuznou jeho dobre známeho strýka, Billa Ranforda. Čo je však ešte zaujímavejšie, sú začiatky tohto útočníka, hlavne z toho cestovateľského hľadiska. „ Nikdy som nežil na jednom mieste viac ako 6 rokov. Ako malý chlapec sme sa veľmi veľa sťahovali. Narodil som sa v Nemecku na kanadskej základni, obaja moji rodičia slúžili v armáde. Mám kanadské občianstvo, pretože som sa narodil na kanadskom území, ale miesto narodenia je nemecké mesto. Až okolo mojich 5tich rokoch sme sa presťahovali do Edmontonu, kde som najprv žil šesť rokov. Po tých šiestich rokoch bol môj otec povolaný do Victorie, kde sme žili tri roky. Neskôr sa moji rodičia rozviedli a ja som ostal žiť s mojou mamou, s ktorou sme sa odsťahovali do Vancouveru. Tu sme žili dva roky. Po dvoch rokoch sme sa opäť sťahovali a tentokrát do mesta, ktoré bolo vzdialené asi hodinu a pol od Ottawy. Keď som mal približne pätnásť rokov, tak sme sa vrátili späť do Edmontonu, kde moja mama žije doteraz. Ja som v Edmontone však ostal iba približne tri roky a potom som putoval do Kamloops do juniorskej ligy, kde som pôsobil niečo cez 5 rokov,“ porozprával o svojich cestovateľských skúsenostiach, ktoré sa rozšírili neskôr aj na Európske destinácie z jeho hokejových angažmánov.

Kamloops Blazers

V 14tich rokoch bol Brendan draftovaný do juniorskej ligy, tímom v meste Kamloops v Britskej Kolubmbii. „Najprv som hral v AMBHL (Alberta Major Bantam Hockey League) lige, odkiaľ som bol následne draftovaný z prvého kola práve do Kamloops Blazers. Tento draft sa nazýva aj Bantam draft. V tíme Blazers doteraz držím rekord v počte odohratých zápasov, je to 348 zápasov za ich tím. Je to klub s veľmi bohatou históriou, hrali tam hráči ako Scott Niedermayer, Shane Doan, Mark Recchi, Durcy Tucker alebo Jarome Iginla. Aj keď ste draftovaný v 14tich, začať hrať v tejto lige môžete až od 16tich, pokiaľ nedostanete výnimku akú dostali napríklad Sidney Crosby alebo Connor McDavid. Ja som začal v 16tich a hral som tam do mojich 20tich rokov. Vo WHL lige totižto môžete hrať do 19tich, ale je tam pravidlo, že každý tím môže mať troch hráčov, ktorí majú 20 rokov. Tým pádom ja som bol jeden z tých troch, preto som tam hral ešte ako 20-ročný,“ vysvetlil svoje pôsobenie v juniorskej lige, kde stratil aj svoj predný zub počas bitky s protihráčom. Tu sa ukazuje, že hokej je tvrdý šport už od mladého veku.

Svet je malý

„Svet je veľký, ale zároveň malý“, takto reagoval Ranford na fakt, že v juniorskej lige tri roky hral v rovnakom tíme s Daliborom Bortňákom, taktiež aktuálny hráč na súpiske bratislavského Slovana. „Nevideli sme sa snáď desať rokov. Keď sme sa stretli tak mi povedal, že vôbec som sa nezmenil. (smiech) Samozrejme, obaja sme starší, ja mám manželku, Dalibor má taktiež priateľku, ale v podstate sme stále tí istí chalani. Hokejový svet je naozaj malý,“ pousmial sa Kanaďan.

Draftovaný Philadelphiou Flyers

Každý hokejista sníva o tom, že sa raz dostane do NHL. Inak to nebolo ani v prípade Ranforda. Brendan očakával, že bude draftovaný, ale jeho deň draftu je trošku špecifický. „Očakával som, že draftovaný budem, pretože som mal naozaj dobrý rok a veľmi dobré štatistiky. Avšak deň draftu bol taký netypický. Netypický v tom, že väčšinu dňa som prespal, pretože sa mi tlačil zub múdrosti a mal som bolesti. Pamätám si, že som ležal v posteli. Zobudil som sa na to, ako moja mama kričí, samozrejme od radosti. Následne mi volal generálny manažér Flyers. Keď mám byť úprimný tak z toho telefonátu si pamätám asi tak polovicu, (smiech). Bol to skvelý deň, z hokejového hľadiska, jeden z najlepších dní v mojej hokejovej kariére.“ Kanaďan bol súčasťou organizácie dva roky, avšak šancu zahrať si za ich prvý tím v NHL nedostal. „Nemôžem povedať na nich nič zlé. Určite ma trošku mrzí, že sme nikdy nepodpísali kontrakt, ale taký je hokej. Niekedy to jednoducho nevyjde, možno som im typovo nezapadal do ich plánov, ale ja to chápem a plne rešpektujem,“ zhodnotil svoje skúsenosti s Philadelphiou.

Calder Cup oslavy so Stanley Cupom

Edmontonskému útočníkovi to nevyšlo s Philadelphiou, ale otvorilo mu to skvelú šancu zahrať si za organizáciu Dallas Stars. Práve s touto organizáciou sa mu podarilo vyhrať Calder Cup hneď v jeho prvom roku pôsobenia v ich AHL tíme, Texas Stars. „To, že som vyhral Calder Cup mi vlastne pomohlo podpísať môj NHL kontrakt na ďalšiu sezónu, v ktorej som odohral môj jediný zápas v NHL. Bol to skvelý rok a jeden z mojich najväčších úspechov. Oslavy trvali približne týždeň. Skvelé načasovanie bolo aj to, že v tej istej sezóne môj ujo Bill vyhral Stanley Cup s LA Kings. Mali sme spoločnú oslavu, prenajali sme si celú reštauráciu. Ja som doniesol Calder Cup a on Stanley Cup v ten istý deň. Bol to najviac „cool“ deň a doteraz je práve fotka z tejto oslavy nás dvoch s pohármi mojou najobľúbenejšou,“ zaspomínal.

NHL zápas

Ako už hráč Slovana spomínal, v NHL odohral jeden zápas za Dallas Stars. Do prvého tímu ho povolali pre zranenie Aleša Hemského. „Pamätám si to, ako by to bolo včera. Deň predtým ako ma povolali do prvého tímu, sme boli s tímom Texas Stars v New Yorku na zápase vonku. V deň zápasu som išiel z ranného rozkorčuľovania do hotela kde sme bývali. Keď som stál pri výťahu zastavil ma asistent generálneho manažéra a hovorí mi, že idem hore. Ja som mu na to prikývol, že áno idem hore do svojej izby. On mi na to povedal, nie ideš hore do Dallasu, povolali ťa. Chvíľu mi trvalo kým som túto informáciu spracoval a vždy keď o tom rozprávam, tak mi naskakujú z toho zimomriavky. Mal som pol hodinu na to aby som sa pobalil, celé sa to udialo naozaj veľmi rýchlo. Na druhý deň, keď som už bol na rozkorčuľovaní s tímom, tak som videl, že Aleš je v zostave v štvrtej lajne. V tom momente som si vôbec nebol istý či budem hrať alebo nie. Nakoniec som v ten večer hral. Napriek tomu, že sme prehrali, bol to vyrovnaný a skvelý zápas. Mám na to krásne spomienky,“ . Ranford ostal v tíme Dallasu ešte týždeň, pretože nebolo isté či Hemský bude hrať alebo nie. Nakoniec po týždni bol poslaný späť na farmu.

Pravidlá pre AHL

Viacero hráčov sa rozhodne pokračovať vo svojej kariére v Európe. Či už,  v Kontinentálnej hokejovej lige, ktorá považovaná za druhú najlepšie ligu sveta po NHL, prípadne zvolia Nemecko, Švédsko, Fínsko, alebo Švajčiarsko. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde v súčasnosti hrá viacero zámorských hráčov. Hráči chodia do Európe po tridsiatke, niektorí aj v mladšom veku. Brendon Ranford mal 26 rokov, kedy sa rozhodol pre starý kontinent. „Existujú isté pravidlá, ktoré musíme rešpektovať. Ak v AHL odohráte viac ako 325 stretnutí stávate sa hráčom, pre ktorých je na súpiske obmedzený počet miest. Konkrétne piati spĺňajú tzv. pravidlo pre veterána. Ja som tento počet zápasov naplnil v ročníku, keď som hral za San Antónia, čo bolo farma Colorada. Navyše mi sezóna nevyšla podľa predstáv, v mužstvo boli viacerí, ktorí bojovali o pozíciu dostať sa do Colorada. Skrz toto pravidlo, ktoré platí už takmer desať rokov veľa hráčov z AHL mieri do Európy, keďže  v AHL už nemôžu hrať.  Ja som tiež z tohto dôvodu odišiel do Berlína, kde som rok hral za Eisbären„, vysvetľuje Ranford.

Zhodnotenie Európskych líg

Kanadský útočník doposiaľ v Európe pôsobil v troch ligách. Každá je svojím štýlom iná, hráči si musia zvykať nie len na herný štýl, ale aj na kultúru krajine, v ktorej aktuálne žijú. „Do každej ligy, keď som prišiel, mal som motivácie vyhrať čo najviac zápasov. V Nemeckej lige pôsobí veľa hráčov z AHL, liga má dobrú úroveň. Švédska mi prišla ako najrýchlejšia. Švédski hráči v zápasoch veľmi veľa korčuľujú, je pri nich typické bránenie. Na Slovensku máte veľa šikovných a technických hráčov. Ak by som to zhrnul, každá súťaž je niečím špecifická. Páči sa mi, že sú to vyrovnané ligy, kde aj posledný dokáže poraziť prvého. Každý tím, ktorý hrá o titul má najvyššie ciele,“ hodnotí kvalitu a rozdiely v Európskych ligách. Pre Kanaďana je výhodou, že v Európe nemá problém sa dohovoriť po anglicky.  „Keď som bol v Nemecku, Švédsku i tu na Slovensku, v kabíne takmer všetci hovorili po anglicky. Snažím sa naučiť pár slov krajiny, v ktorej aktuálne hrám. Samko (Petráš pozn. red.) ma zopár fráz naučil ako napríklad :“Ako sa máš, Dobré ráno, Ahoj.“ Môj otec je rodák z Quebecu, preto rozprávam aj po francúzsky. A dokonca francúzštinu som mal ako prvý jazyk, keď som išiel do školy. Žijem ale s matkou, tá po francúzsky nerozpráva, preto som aj veľa vecí pozabúdal. Rozumiem ale všetko, ťažšie to už je s rozprávaním. Samozrejme nie je francúzština ako francúzština. Napríklad tá Quebecká je svojská (úsmev). To máte ak porovnáte anglickú angličtinu s americkou. Je tam iný prízvuk,“ upresňuje.

Skúsenosť s Ligou majstrov

V zámorí Ligu majstrov nemajú. V Európe si postupne táto súťaž získava svojich priaznivcov. Nie všetci jej účastníci túto súťaž berú rovnako. Niektorí skorej ako formu prípravy počas leta, kedy sa mužstvá pripravujú na novú sezónu.  „V našom prípade sa nám v Lige majstrov príliš nedarilo. Proti Zugu i Brnu sme prehrali oba zápasy. Naopak obe stretnutia s Neman Grodno sa nám podarilo vyhrať. Na postup zo skupiny nám to ale nestačilo. Je to vyrovnaná súťaž, kde môže každý poraziť každého. V šiestich zápasoch som zaznamenal šesť bodov a stal sa najlepším hráčom Eisbären. Na druhej strane, táto súťaž sa hrá v lete, kedy sa mužstvá pripravujú na sezónu, preto tá pravá súťaž sa začína začiatkom štvrťfinále,“ zhodnotil svoje účinkovanie v Lige majstrov.

Ak je ticho, nie je to on

Nedá sa nevšimnúť, že Ranford počas zápasov veľa so spoluhráčmi na lavičke komunikuje. Výnimkou nie sú ani rozhodcovia a svoje si počas zápasu od neho vypočujú aj tréneri. Nie každý hráč si počas zápasu dovolí trénerovi niečo povedať. „Som jedináčik, považujem sa za výrečného človeka. Niekedy toho poviem až moc. Ľudia mi to hovoria (úsmev). Poviem to inak, ak som ticho, niečo so mnou nie je v poriadku. Radšej s ľuďmi riešim veci, myslím, že tak by to malo byť. Nie veci v sebe držať. Hoci tréner nerozpráva dobre po anglicky, vždy je niekto pri nás, kto mu to preloží,“ vysvetľuje.

Jasná vízia do budúcnosti

Hráči po konci kariéry uvažujú, čo budú robiť po jej skončení. Väčšina sa chce venovať hokeju, iní tomu dávajú voľnú ruku, ale nájdu sa aj takí, ktorí majú o svojej budúcnosti jasnú predstavu. „Kým budem mať chuť na hokej, budem ho hrať čo najdlhšie a potom sa vrátim domov. Kde mám manželku, ktorá pracuje ako zdravotná sestra. Ak by sme mali deti, tak ako rodina sme spolu. Ale momentálne to je takto. Otázku svojej budúcnosti čo robiť po konci kariéry mám vyriešenú. Pridám sa k hasičom. Tak ako môj otec je starý boli hasičmi, zostanem verný tejto tradícii. Myslím, že vzhľadom na kondíciu, ktorú mám z hokeja, by som nemal mať problém. Navyše v Kanade je to nastavené tak, že tri dni máte službu a potom až šesť dní voľno. Existujú agentúry, ktoré s bývalými hokejistami spolupracujú. Majú program, na ktorý sa môže prihlásiť, a spraviť online skúšky. Musíme samozrejme absolvovať aj dvojtýždňový tréning. Nie každý si dokáže počas kariéry zarobiť v NHL, musíme myslieť na budúcnosť, osobne som počas hokejového života nemal čas študovať na univerzite.“ prezrádza plány do budúcna.

Túžba po KHL

Už na predsezónnej tlačovej konferencií majoritný vlastník Slovan Rudolf Hrubý naznačil, že by sa v budúcnu nebránil návratu do KHL, samozrejme musia sa vyriešiť potrebné náležitosti. Bratislavský divák si na KHL zvykol, o čom svedčí aj zrkadlo v návštevnosti počas sezón, kedy belasí hrali v KHL. „Ja som počul rôzne šumy, ktoré hovoria o tom, že klub sa chce posunúť do kvalitnejšej ligy. Či už do Českej ligy alebo do KHL. Hlavný cieľ je alebo byť najlepší v domácej lige, vyhrať ju a potom sa porovnávať s inými. Rád by som si v KHL zahral, ak by to bolo v drese Slovana, bolo by to krásne. A bolo úplne super, ak by som mohol zažiť plnú arénu ako tomu bolo v Berlíne, kde na zápasy chodilo 15 000 divákov. Brendon O´Donnell, keď hral proti Slovanu v KHL v drese Červenej hviezdy Kunlun si atmosféru zo zápasu nevedel vynachváliť,“ praje si na záver Ranford.

FOTO. archív Brendon Ranford