Hokej bol voľbou číslo jeden, hovorí Marek Sloboda

Marek Sloboda je odchovancom bratislavského Slovana. Už od malička mu Slovan prirástol k srdcu. V jeho drese odohral druhú sezónu v Kontinentálnej hokejovej lige. 21-ročný krídelník si v sezóne v 35 zápasoch na svoje konto pripísal tri body (3+0). My sme sa s Marekom rozprávali o jeho začiatkoch s hokejom a plánoch do budúcna.

Kto vás priviedol k hokeju?

„Keď som mal štyri roky, s otcom sme sa prechádzali v blízkosti zimného štadióna. Veľmi som sa chcel ísť pozrieť dovnútra. Vošli sme dnu, otec ma nadvihol nad mantinel a spoza plexiskla som sledoval tréning. Veľmi sa mi to zapáčilo a chcel som to skúsiť. Rodičia mi potom kúpili výstroj, za ktorú obetovali mesačný príjem a povedali mi, že teraz už musím minimálne rok chodiť na hokej. Presne po roku sa ma opýtali, či chcem hrať ďalej, ja už som mal jasno.“

Bol vždy hokej voľbou číslo jeden?

„Áno, odmalička som mu úplne prepadol. Nikdy som neuväzoval nad iným športom alebo nad tým, že s nim skončím.“

Ste odchovancom Slovana, cez České Budějovice a Orange 20 ste sa vrátili do Bratislavy. Potešila vás v lete pozvánka do kempu pred KHL?

„Samozrejme bola to pre mňa veľká príležitosť, za ktorú som vďačný. Vždy som chcel hrať za Slovan a bonus je, že v takej kvalitnej súťaži ako KHL.“

Keď spomíname České Budějovice, ako by ste zhodnotili vaše účinkovanie v ich drese a úroveň českej juniorskej súťaže?

„Hodnotím to pozitívne, dalo mi to veľa skúsenosti do života a pomohlo mi to v hokejovom raste. Všetko fungovalo na vysokej úrovni. Podstatné bolo, že som si mohol pričuchnúť k seniorskému hokeju.“

Mali ste na juhu Čiech byt, alebo ste mali ubytovanie zabezpečené na internáte?

„Mali sme zabezpečené ubytovanie vo veľkom rodinnom dome na okraji mesta, kde sme bývali všetci chalani z juniorky a dorastu. Neskôr som sa však s ďalšími dvoma spoluhráčmi zložil na prenájom bytu pri štadióne, aby sme to mali bližšie a mohli sa lepšie sústrediť na hokej.“

Viacero mladých hráčov v tomto veku skúša šťastie v zámorí, vás to za oceán nelákalo/neláka?

„Na prestížnom memoriáli Ivana Hlinku som odohral len jeden zápas a potom som utrpel otras mozgu, ktorý ma vyradil na podstatnú časť sezóny. Ale nechcem sa na to vyhovárať, jednoducho som sa až tak nedostal do povedomia zámorských skautov. Neskôr som mal ísť do USHL, čo je navýšia juniorská liga v spojených štátoch. S tým, že potom som chcel ísť na univerzitu, ale ozval sa Slovan so skúšobným kontraktom. Ja som neváhal, išiel som oň zabojovať a som rád, že to vyšlo, a že som sa rozhodol ísť touto cestou.“

Hrať ako odchovanec klubu v takto mladom veku KHL je určite dobrý pocit, ako osobne vnímate účinkovanie v KHL?

„Je to výborný pocit, užívam si každý jeden moment. Hrať za Slovan bol vždy môj najväčší sen a cieľ, som rád, že sa mi to splnilo. Kontinentálna hokejová liga je veľmi kvalitná a náročná súťaž, v ktorej hrajú psíčkovi hráči. Pre mňa je úžasný zážitok nastupovať proti nim. Napríklad proti Dacjukovi, ktorého plagát mám doma stále vylepený na stene (úsmev).“

Tento rok ste zaznamenali tri góly, spokojný, alebo mohlo to byť aj lepšie?

„Samozrejme vždy to môže byť aj lepšie, ale vzhľadom na to koľko som odohral, a aký som mal priemerný icetime je to si myslím veľmi dobré číslo. Aj keď sa porovnám s ostatnými hráčmi v lige alebo so spoluhráčmi, ktorí dostali viac priestoru a nastupovali aj v presilových hrách, kde padá najviac gólov a ja som sa túto sezónu neocitol ani na jednej.“

Sezóna pre Slovan skončila na konci februára, ako vyzeral váš program po sezóne?

„Prakticky hneď po jej skončení ma zavolali na neoficiálny reprezentačný kemp, kde som mal možnosť trénovať s ostatnými chalanmi, ktorým už skončila sezóna a pripadali v úvahu pre národný tím. Potom som si krátko oddýchol a začal sa pripravovať na ďalšiu sezónu.“

Koncom apríla Juraj Široký ml. oznámil, že by Slovan mal pokračovať v KHL aké sú vaše osobné ambície?

„Chcem zostať v Slovane bez ohľadu na to, či bude v KHL alebo v Extralige.“

Ako už bolo spomenuté ste Slovanistom, chodievate aj na futbalové zápasy Slovana?

„Samozrejme som fanúšik futbalového Slovana, a keď sa dá, vždy rád idem na futbal aj s mojim najlepším kamarátom a s otcom. Teší ma, že sa chalanom darí, a že vybojovali ďalší titul. Dúfam, že sa im bude dariť aj v pohárovej Európe.“

Ako sa vám páči nové Tehelné pole?

„Je nádherné, som rád, že Slovan hrá konečne tam kde patrí, a nie na Pasienkoch.“