Futbalovo-študijné cesty zaviedli Gašparovičovú s Bobockou do zámoria

V USA tento mesiac odštartovala nová sezóna vysokoškolskej futbalovej súťaže pod hlavičkou NCAA. Jej súčasťou sú aj dve bývalé hráčky ŠK Slovan Bratislava a mládežnícke reprezentantky Slovenska Patrícia Gašparovičová s Rebekou Bobockou. Rebeka v minulosti získala so Slovanom dva žiacke tituly majstra SR, jedno ženské double a vyskúšala si aj jeden a pol ročné pôsobenie v juniorke Slavie Praha. Teraz už druhý rok študuje veterinu a hráva futbal na Soutwestern Oklahoma State University. Patrícia s belasými vybojovala jeden žiacky, tri juniorské a dva ženské tituly, či jeden triumf v Slovenskom pohári. Počas jednej sezóny okúsila aj legionársky „chlebíček“ v rakúskej ženskej lige v drese Südburgenlandu. V USA je od uplynulého leta, študuje športový manažment na The University of Southern Mississippi a teší sa na svoju prvú futbalovú sezónu v zámorí. S oboma hráčkami sme urobili obsiahly dvojrozhovor o futbale, štúdiu i živote na druhej strane Atlantického oceánu.

Prečo ste rozhodli práve pre štúdium v USA?

Patrícia Gašparovičová: „Dlho som nevedela, ako spojiť štúdium na dobrej škole s hraním futbalu na vysokej úrovni. Obe veci som chcela robiť naplno a myslela som si, že jedného dňa sa budem musieť rozhodnúť pre jedno alebo druhé. V lete pred mojim posledným ročníkom na strednej škole som sa rozprávala so svojou vtedajšou spoluhráčkou so Slovana Rebekou Bobockou, ktorá akurát odchádzala do USA. Tá mi nasadila chrobáka do hlavy a o rok som sa to za oceánom rozhodla vyskúšať aj ja. Aj práve vďaka Rebekiným cenným radám sa tak môj sen skĺbiť školu s futbalom stal skutočnosťou.“

Rebeka Bobocká: „Rovnaké dôvody, spojiť štúdium s futbalom, zaviedli do USA aj mňa. Tiež som sa obom veciam chcela venovať naplno a štúdium v USA bolo v tomto ohľade skvelou možnosťou. Študujem veterinárne lekárstvo, na Slovensku by mi štúdium tohto odboru zaberalo veľmi veľa času a nedokázala by som sa venovať futbalu na takej úrovni ako predtým.“

Ako sa môže futbalistka zo Slovenska prihlásiť na takúto univerzitu?

Rebeka Bobocká: „Ja som sa sem dostala cez športovú agentúru, ktorá ma oslovila po tom, ako som na Slovensku zmaturovala.”

Patrícia Gašparovičová: „Áno, základom je mať agentúru, ktorá vám pomôže úplne s každým detailom. Na začiatok vás dostane do dosahu univerzitných trénerov, no následne je to celé ešte poriadne dlhý proces, súčasťou ktorého je veľmi veľa papierovačiek a vybavovania.“

Na akej škole a čo študujete?

Patrícia Gašparovičová: „Študujem športový manažment a administratívu na The University of Southern Mississippi.“

Rebeka Bobocká: „Navštevujem Soutwestern Oklahoma State University a môj odbor je veterina.“

Ako prebieha a aké náročné je štúdium?

Patrícia Gašparovičová: „Štúdium spojené so športom je v Amerike bežná vec. Systém je vymyslený tak, aby študenti dosahovali akademické výsledky a popritom sa venovali svojmu športu naplno. Každý šport ma svojho akademického poradcu, ktorý sa venuje športovcom ohľadom všetkého čo sa týka školy. Či už je to pomoc s rozvrhom alebo akékoľvek otázky, jednoducho ten poradca je súčasťou realizačného tímu len z akademickej strany. Som tu zatiaľ iba druhý semester. Ťažko sa mi preto hodnotí, či je štúdium ťažšie alebo ľahšie, a špeciálne teraz, keď je pomerne všetko online. Američania majú nie len univerzitné ligy, ale aj stredoškolské. Pre nich je úplne normálne, že ak niekto hral od malička šport, automaticky sa pýtajú za akú školu. V tomto je veľký rozdiel medzi USA a Európou. V Európe nemáme takzvané „školské športy“ a nepoznáme tento systém.

Rebeka Bobocká: „Prvý rok bolo štúdium jednoduchšie, keďže sme mali aj všeobecné predmety ako dejepis, geografia a ďalšie, no postupne to naberá na náročnosti. Najväčším háčikom je pre mňa stále asi angličtina. Pre Američanov sú atléti asi to najviac, takže štúdium a šport sú zladené dokopy. Väčšina profesorov je ústretová a berie sa ohľad na to, že počas sezóny je veľa tréningov a taktiež sa musí dosť cestovať na zápasy, častokrát aj počas týždňa. V USA veľmi dbajú na známkach. Pokiaľ máte priemer nižší než je stanovené alebo nemáte dostatočný počet kreditov, tak sa stanete „ineligible“ a ďalšiu sezónu nemôžete hrať .“

Povedzte nám niečo o vašej lige. Ako funguje a akým systémom sa hrá?

Patrícia Gašparovičová: „Americké univerzity sú združené divíziách. Tie sa potom ďalej delia na konferencie, v rámci ktorých sa odohrávajú športové súťaže. Najznámejšou športovou asociáciou je The National Collegiate Athletic Association (NCAA). Tá združuje viac ako 1200 inštitúcií, konferencií a organizácií, a je najväčšou vysokoškolskou športovou asociáciou v USA. Skladá sa z troch kvalitatívne odstupňovaných divízií s rôznymi podmienkami pre členstvo a pravidlami. Moja škola je zaradená do divízie I, čiže tej najvyššej. Je to na základe veľkosti školy a samozrejme výsledkov.“

Rebeka Bobocká: „Tu sa liga hrá vlastne iba v klubovom tíme, viac populárne sú však univerzitné tými a aj viacej divákov sa chodí pozerať na univerzitné zápasy, či už ide o americký futbal, basketbal alebo soccer, ako v Spojených štátoch nazývajú klasický futbal. V zásade je USA rozdelená do konferencií. V každej konferencii je zhruba 8 až 12 tímov, hrá sa každý s každým doma a vonku a najlepší celok konferenčnej tabuľky postupuje do National Tournament (dokopy 32 tímov), kde už máte súpera na základe žrebu. Ja som sa rozhodla ísť práve na túto školu preto, lebo máme jeden z najlepších programov v druhej divízii. Minulú sezónu sme bez jedinej prehry vyhrali našu konferenciu a dostali sme sa na National Tournament, kde sme žiaľ vypadli v prvom kole. Vysoké očakávania sú od nás aj tento semester. Sezóna sa hráva iba počas jedného semestra. Pre futbal je to jesenný tzv. Fall semester a v jarnej časti sa iba trénuje a hrajú prípravné zápasy. Teraz je však súťažná sezóna kvôli pandémii koronavírusu presunutá na jar.

Prezraďte nám aké máte futbalové podmienky?

Patrícia Gašparovičová: „Futbalové podmienky sú porovnateľné s prvoligovými mužskými klubmi na Slovensku. Moja škola má vlastné zariadenie a ihrisko s tribúnou pre divákov. Máme prístup ku všetkému čo športovec potrebuje – posilňovňa, fyzio miestnosť, rehabilitáciu či miestnosť na teambuildingy.“

Rebeka Bobocká: „Čo sa týka ženského futbalu, tak podmienky sa s tými na Slovensku nedajú porovnať. Máme obrovskú šatňu, skoro 24-hodinový prístup k fyzioterapeutom, niekoľko rehabilitačných miestností, studené vane, masáže, akupunktúru, tejping, ultrazvuk, elektromagnet a ďalšie rehabilitačné pomôcky. Mávame neustále spoločné akcie, či už ako zástupkyne futbalu, alebo ako všetci športovci na celej škole. Každý semester dostávame novú výbavu a nové dresy.“

Aké sú vzdialenosti medzi jednotlivými tímami a ako sa cestuje na zápasy?

Patrícia Gašparovičová: „Vzdialenosti medzi univerzitami sú rôzne. Tímy v našej konferencii sú v podstate po celom juhu krajiny – Texas, Louisiana, Florida, Alabama… Na niektoré zápasy budeme cestovať autobusom a na niektoré treba ísť letecky.“

Rebeka Bobocká: „Hneď krátko po mojom prvom príchode do USA sme v auguste leteli na týždeň do Kalifornie, kde sme odohrali viacero prípravných zápasov. V tejto sezóne sme mali cestovať do Colorada, ale pandémia koronavírusu tieto plány prekazila. Každý rok sa vyráža na nejaký podobný trip. V našej konferencii musíme raz cestovať na päť dní do Arkansasu, čo je asi osemhodinová cesta, ostatné družstvá sú vzdialené okolo dvoch hodín. No prípravné zápasy chodievame väčšinou hrávať do Texasu, ktorý je vzdialený okolo päť hodín. Čo sa týka National Tournament, tam sa zvyčajne lieta, keďže musíte cestovať do iných štátov, ktoré môžu byť od vás poriadne ďaleko. Na viacdňových cestách sme ubytované v hoteloch a na výjazdoch máme vždy zabezpečenú stravu pred i po zápase.

Z čoho pozostáva tréningový proces a v čom je iný ako na Slovensku?

Patrícia Gašparovičová: „Tréningový proces je tu značne dlhší. Nikdy nezídeme z ihriska skôr ako po dvoch hodinách. Začíname približne 30-minútovou rozcvičkou s kondičným trénerom, po ktorej nasleduje 90 minút riadneho tréningu. Na čo som doteraz nebola zvyknutá, je že sa pracuje aj na individualite hráčok. Tréner si všimne, čo ktorej hráčke konkrétne chýba a následne sa na tom pracuje. Je to tu poriadne o kondičke, veľa beháme, či s loptou alebo bez.“

Rebeka Bobocká: „Mám pocit, že sa tu viacej dbá na fyzičke a hrá sa behavejší futbal než na Slovensku alebo v Česku. Kvalitatívne je to na lepšej úrovni ako napríklad slovenská ženská liga. Samozrejme, že by sme našli aj tímy, ktoré takú kvalitu nemajú, ale tie nevyhrávajú konferenciu či v National Tournament.

Ako sa vám páči a žije v USA a ako vyzerá váš bežný deň?

Patrícia Gašparovičová: „Čo sa týka života, nemôžem sa na nič sťažovať. Spoznala som tu jednu rodinu, s ktorou som ostala aj počas Vianoc a sú už ako moji druhí rodičia.“

Rebeka Bobocká: „Prvý rok som strávila na internáte a druhý rok som sa presťahovala do apartmánu s mojimi spoluhráčkami. Ostatné baby tiež bývajú buď v apartmánoch alebo domoch. Môj bežný deň vyzerá tak, že vstanem, spravím si rýchlo raňajky a idem k našej fyzioterapeutke. Školu mám väčšinou od 10:00 do 12:00, pondelky mám labák do 17:00. Od 15:00 do 17:00 máme tréning a večer od 20:00 do 21:00 ešte posilňovňu. Niektoré dni máme tzv. Study hall s celým tímom, keď sedíme v laviciach, musíme sa učiť a robiť domáce úlohy po dobu dvoch hodín. Chodím si tiež privyrábať do školskej kuchyne, študenti tu zvyčajne pracujú v jedálňach, upratujú, kosia trávu atď. Zaobstarala som si auto, pretože vzdialenosti do obchodov sú šialené. Všetko je tu strašne rozľahlé a bez auta je presun veľmi náročný. Hromadná doprava tu moc nefunguje a medzimestská už vôbec nie.

Čo vás najviac prekvapilo na tamojšom živote a čo vám najviac zo Slovenska chýba?

Patrícia Gašparovičová: „Mám trochu problém s jedlom. Stravujem sa v školskej jedálni, kde je toho našťastie vždy veľa na výber a tak nemám problém jesť zdravo. Chýbajú mi však domáce slovenské jedlá a hlavne naše pečivo!“

Rebeka Bobocká: „Najviac ma prekvapilo akí sú tu milí ľudia. Na ulici ma zdravia ľudia, ktorých vôbec nepoznám, prihovoria sa mi a sú veľmi nápomocní. Jediné mínus je strava, ktorá tu nie je práve najzdravšia. Práve naša domáca kuchyňa je to, čo mi zo Slovenska najviac chýba.“

Aký má koronavírus dopad na život v USA?

Patrícia Gašparovičová: „Keď ľudia sledujú koronavírusové štatistiky, tak môžu vidieť, že oproti Európe je na tom Amerika veľmi zle. Američanov to však až tak netrápi. Od môjho augustového príchodu sa tu žiadne opatrenia nemenili. Všetko je otvorené, jedinou podmienkou je nosiť rúško. Počet prípadov stúpa, ale nič sa tu nemení. Na kampuse je to iné, väčšina hodín je online, a je obmedzený počet ľudí vo všetkých priestoroch s dodržiavaním vzdialeností.“

Rebeka Bobocká: „S koronavírusom to má každý štát inak. V Oklahome musíme v škole nosiť rúška a sedieť dva metre od seba. V niektorých obchodoch sa však rúška nosiť nemusia, záleží to od majiteľa obchodu. Reštaurácie sú väčšinou otvorené. Každý piatok na našej škole prebieha vakcinácia. Pred tréningmi si musíme merať teplotu a ako športovcov nás každé dva týždne testujú. S výnimkou týchto opatrení tu nejaký dosah pandémie nepociťujem.“

Aké máte spolužiačky a spoluhráčky? Vedia kde je Slovensko?

Patrícia Gašparovičová: „Spolužiakov zatiaľ veľmi nepoznám, keďže nebolo veľa príležitostí na zoznámenie. Viacero hodín máme totiž online a keď sme v triede, tak zase dodržujeme rozostupy a máme rúška. Ale ľudia, ktorých som stretla na kampuse, sú veľmi milí. Spoluhráčky mám, okrem USA, z Nemecka, Egypta, Kolumbie, Juhoafrickej republiky či Severného Írska. Väčšina ľudí nevie kde je Slovensko, ale naučila som sa to ignorovať.“ 🙂

Rebeka Bobocká: „Moje spoluhráčky sú z rôznych krajín, z Ugandy, Kolumbie, Nového Zélandu, Austrálie, majú k nám prísť dve Nemky a jedna Dánka. Tréner je z Kanady a asistentka z Paraguaja. Väčšina Američaniek tiež nepochádza z Oklahomy, ale z okolitých štátov. Aj na škole je to celkom multikultúrne.“

Patrícia, do USA pred pár týždňami zamierila aj ďalšia Slovenka Laura Žemberyová, ktorá pôsobí v rovnakej divízii ako vy. Ste spolu v kontakte a tešíte sa na vzájomné zápasy?

Patrícia Gašparovičová: „Áno, s Laurou sa poznáme už dlho a sme spolu v kontakte. Hocikedy si napíšeme alebo zavoláme. Obe sme sa veľmi tešili, keď sme zistili, že sa uvidíme skôr v USA ako na Slovensku a som veľmi zvedavá ako dopadne vzájomný zápas.“

Prezraďte nám nejaký zaujímavý, možno aj kuriózny zážitok z doterajšieho pobytu?

Patrícia Gašparovičová: „Na Vianoce sa mi nepodarilo sa dostať na Slovensko a ostala som tu bývať s jednou rodinou, ktorú som spoznala v cirkvi. Takéto prežitie sviatkov bolo pre mňa niečo nové a teší ma, že som spoznala iný typ kultúry než na akú som zvyknutá!“

Rebeka Bobocká: „Najväčší kuriózny zážitok bola asi operácia môjho kolena, ktorú som podstúpila v decembri. Nebolo to nič príjemné a nemohla som kvôli tomu ísť domov na Vianoce. Je to tu šialené čo sa týka poistenia, moja operácia stála cez 85 000 dolárov. Keby som ju nemala, ako atlét, hradenú cez školu, neviem ako a hlavne z čoho by som ju zaplatila.“

Foto: Patrícia Gašparovičová + Rebeka Bobocká + Miroslav Vraník