Deviataci Slovana druhí na Slovensku, kapitán Šalka hovorí o striebre s príchuťou zlata
Okrem juniorov HC Slovan nám veľkú radosť cez víkend 11. a 12. apríla urobili aj deviataci. Výber športových tried ročníkov 1999 a 2000 na záverečnom turnaji v Poprade získal strieborné medaily. Zverenci trénerov Michala Dostála a Richarda Kapuša si v konkurencii mužstiev z Popradu, Trenčína a Košíc pripísali dve víťazstvá a jednu prehru. Dukle v prvom zápase podľahli 4:5, potom však prišli dva víťazné duely s mužstvami z východu. S Košicami si poradili 4:3 a s Popradom rovnakým výsledkom, avšak po nájazdoch. To stačilo mladým Slovanistom ku krásnemu úspechu. Nasledovníci Kapuša, Višňovského, Golonku, Rusnáka a iných mnohých legiend teda prvým úspechom vo svojej mladej kariére naznačili, kam by sa ich ďalšie kroky mohli uberať. ORANGE 1. liga starších žiakov (9. ročník) U15, ako sa táto súťaž oficiálne volá, pozostávala z niekoľkých častí. HC Slovan začal sezónu základnou časťou, kde sa okrem nášho mužstva predstavili Skalica, Trnava, HOBA Bratislava, Viedeň a Trenčín. Po jej konci, kedy skončil tím na treťom mieste, postupoval do prvej časti nadstavby, kde si zmeral sily s Trenčínom, Nitrou, Viedňou, Ružinovom a Topoľčanmi. V tejto nadstavbe obsadil Slovan druhé miesto, čo mu zabezpečilo postup do tretej časti nadstavby, kde ich čakal Trenčín, Žilina, Topoľčany, Ružinov a Zvolen. Aj tu skončili mladé talenty belasých na druhom mieste a práve táto priečka im zabezpečila postup na záverečný turnaj – Majstrovstvá Slovenska, spolu s Trenčínom. V druhej, východnej skupine si postup zabezpečili spomínaný Poprad a Košice. S kapitánom výberu HC Slovan Bratislava U15 Matejom Šalkom, sme sa pozhovárali nielen o tomto úspechu, ale aj o budúcnosti, či cieľoch.
Keby som ti pred sezónou povedal, že skončíte druhí na Slovensku, ako by si reagoval?
“Pre nás bol hlavný cieľ postúpiť na majstrovstvá Slovenska. Medaila bola pre nás iba plus. Priznám sa, asi by som vám neveril.”
Postup na majstrovstvá Slovenska sprevádzala dlhá a ťažká cesta, keďže ste sa na ne museli prebojovať okrem základnej časti aj cez dve nadstavby. Ktorá časť vám dala najviac zabrať?
“Určite to bola tá posledná, z ktorej sa priamo postupovalo na majstrovstvá Slovenska, pretože už tam boli silnejší protivníci a mohol prehrať každý s každým, Bolo to náročné fyzicky, ale aj psychicky.”
Kto bol pred samotným turnajom, kde sa už bojovalo o medaily, najväčším favoritom z tvojho pohľadu?
“Pre mňa to bol jednoznačne Trenčín, pretože cez sezónu mali prevahu nad všetkými a prehrali len dvakrát. A to mali ešte pár hráčov v doraste, ktorí tam odohrali celú sezónu. Favorizoval som ich aj preto, lebo som nevedel, čo môžeme očakávať od Popradu a Košíc, pretože sme s nimi počas sezóny nehrali.”
Čo pre teba osobne znamená takýto úspech? Aj keď sa hovorí, že história si pamätá len víťazov, byť druhý na Slovensku, to sa predsa počíta však?
“Tento úspech pre mňa znamená neskutočne veľa, pretože to bol môj prvý a zároveň najväčší úspech, ktorý som v živote doposiaľ dosiahol. Nás považovali za outsiderov turnaja a museli sme si to vydrieť až v poslednom zápase po nájazdoch, takže to bolo skôr striebro s príchuťou zlata.”
Ako reagovali na tento úspech tréneri?
“Tešili sa spolu s nami z úspechu spolu s ostatnými trénermi, ktorí sa po celú sezónu snažili a boli s nami od začiatku až do konca. Na posledný zápas sa prišiel osobne pozrieť aj šéftréner mládeže Karol Rusznyák, a hlavný tréner športových hokejových tried Janko Lipiansky bol s nami po celý turnaj v Poprade a išiel s nami aj domov.”
Ako prebiehali oslavy po ceste domov? Čo všetko majú dovolené hráči vo vašom veku?
“Celú cestu domov sme si spievali, kričali a skandovali, takže cesta bola veľmi veselá. Neboli sme zvlásť upozorňovaní trénermi, pretože vedeli že alkohol, ani žiadne podobné nezmysly by sme si nezobrali. Bavili sme bez alkoholu, vôbec nám to neprekážalo (úsmev).”
IIHF v spolupráci so SOV a SZĽH nedávno zorganizovali na Slovensku súťaž v hokejových zručnostiach. Mandatári SZĽH v spolupráci s príslušným klubovým trénerom ŠHT nominovali dvoch hráčov ročníka 2000-2001, ktorí sa zúčastnili regionálnych kôl v Poprade (Východ), v Trnave (Západ) a v Dolnom Kubíne (Stred). Odtiaľ sa z každého kola do finále dostalo len 6 najlepších hráčov. Slovan si reprezentoval práve ty a v jednej z disciplín si bol lídrom. Prezradíš našim čitateľom viac?
“Bolo to vlastne testovanie IIHF, ktorého cieľom bolo nájsť najkompletnejšieho hráča na Slovensku. Jedného chlapca a jedno dievča. Súťažili sme v rýchlosti korčuľovania bez puku aj s pukom, v streľbe na terč. v rýchlosti strely a prihrávkach na presnosť. Silu strely sa mi dokonca podarilo vyhrať, takže na mojej strane bola najskôr spokojnosť z výhry, ale zároveň nespokojnosť z celkovej prehry. Puk z mojej hokejky letel rýchlosťou 129 km/h.”
Aký je váš ďalší program? Dokedy budete trénovať a odkedy máte voľno?
“Hneď po majstrovstvách sme sa rozlúčili a išli sme domov. Ja osobne ešte neviem, či budem trénovať s “deviatkou”, alebo dorastom, alebo pôjdem hrať niekam do zahraničia.”
Láka ťa zahraničie?
“Chcel by som ísť niekam, kde sa môžem rozvíjať a napredovať.”
