Zdeno Cíger: Ak by som si držal jazyk za zubami, mohol som na Slovane jazdiť aspoň na rolbe

Zdeno Cíger je ambasadorom agentúry Stars For Stars, ktorá nedávno organizovala v maďarskom Bűku prvý z piatich dielov golfového turnaja Business Golf Tour. Práve na jeho otvorení sme bývalú legendu československej i slovenskej reprezentácie a miláčika Slovanistov vyspovedali. Zdeno nám ochotne porozprával nielen o tom, ako si spomína na svoju kariéru, ale aj o tom, čo ho momentálne na našom hokeji najviac trápi.

Čomu sa dnes venuje Zdeno Cíger?

„Svojej hokejovej akadémii. Práca s deťmi ma napĺňa, ja mám hokej rád. Pracovať s nimi je také nevinné, veľký hokej je o niečom inom. Poviem pravdu, zatiaľ sa mi nechce ísť od toho preč, aj keď som mal rôzne ponuky na trénovanie.“

Čo vás na tom napĺňa najviac?

„Ten rast tých detí, keď vidíte, ako sa vám pred očami zlepšujú. Ony vám dokážu vziať veľa energie, ale naopak, aj vám jej veľa dajú. Pozitívnych vecí je ale viac. Je pekné, keď vidíte, ako sa tie deti dostanú na nejakú úroveň. Keď sme začínali, chcel som deti od 8 do 10 rokov, ale dnes máme aj päťročné. Je to radosť pozerať sa na ne. Najstarších máme pätnásťročných.“

Spolupracujete s nejakým klubom?

„Áno, už tretím rokom s klubom HOBA v Dúbravke. Vyhovuje nám to. Máloktorý klub prijme takúto spoluprácu. Oni majú málo hráčov aj kvality, tak si vzájomne dopĺňame hráčov v rôznych kategóriách. Máme aj celkom dobré výsledky. U nás sú napríklad dvaja bratia, ktorí prídu a lietajú na tom umelom ľade ako odtrhnuté vagóny. Na nich je radosť pozerať, ako ich to baví. Prídu sa na nich pozrieť mama s otcom a všetci sú spokojní. Ja nepotrebujem vidieť také veci, aké sa dejú v niektorých kluboch, že príde otec, zaplatí svojmu synovi neviem aké peniaze, ale toho to nebaví a rozplače sa. Ja som nastavený tak, že radšej menej detí, ale robiť to poriadne.“

Máte aj dievčatá?

„Mali sme teraz jednu. Ja sa tomu nebránim. Ale tiež to musí mať význam. Nesmie sa mi tam motať a narúšať tréning. Mne sa nepáči, keď v niektorých kluboch trénuje dievča s chalanmi a v zápase si potom robí hanbu, to nemá s hokejom nič spoločné.“

Prioritným cieľom vašej akadémie bolo vychovať hokejistov z detí zo sociálne slabších rodín. Je to stále tak?

„Máme to teraz tak pol na pol. Máme polovicu detí z takýchto rodín, ale už máme aj deti, ktoré k nám prišli z niektorých klubov, keďže sme si urobili dobré meno. Aj nám niečím prispievajú. My však máme nasadenú nejakú latku a tú nemôžu podliezť. Niektoré deti, ktoré k nám dochádzajú, u nás aj bývajú. Učíme ich teda aj kolektívnosti, musia si po sebe upratať a podobne. Aj keď sa možno hokejovo nedostanú do silných klubov, chceme z nich vychovať slušných ľudí. Dva roky fungujeme v novom areáli na Drieňovej ulici, môžeme deti učiť všestrannosti. Máme tam totiž futbalové ihrisko, basketbalové koše, ping-pongové stoly a podobne.“

Koľko detí momentálne máte?

„Zhruba tridsať. Máme teraz aj nejakých nových v tom najmenšom veku, tak začneme pracovať aj s nimi. Som rád, že nám do tímu pribudol Miro Miklošovič, ktorý sa prišiel za mnou pozrieť, keď skončil v Rusku a už u nás zostal. Dáva nám veľkú pomoc. Okrem neho u mňa pôsobí aj ďalší bývalý Slovanista Jožko Voskár, ktorý tam dokonca býva, čiže pôsobí aj ako správca.“

Richard Lintner momentálne ohlasuje snahu o veľké zmeny v slovenskom hokeji, rozpráva sa s mnohými bývalými hokejistami. Rozprával sa aj s vami?

„Áno, sme v kontakte, volal mi aj minulý týždeň. Moju podporu má, niečo sa zmeniť musí. Veľa klubov sa teraz zľaklo, čo aj sám Rišo hovoril, ale to je podľa mňa kvôli tomu, že to nie je úplne čisté. Ja by som bol rád, keby sa nastavila nejaká istota. Treba zlepšiť mládežnícke súťaže, tie nie sú v poriadku a rovnako ani extraliga. Treba dať hráčom nejakú garanciu. Nesmie sa stať, že hráči nemajú dva – tri mesiace výplatu. Ale chýba mi aj konkurenčné prostredie, aj u detí. Stále sa na niečo hráme, aj v Slovane som s tým mal problémy. Deti musíte selektovať už od začiatku, učiť ich profesionalite, veď to funguje. Ale u nás to je tak, že hokej je pre deti akýsi krúžok a potom prídu do určitého veku a motajú sa tam. Vidím to napríklad aj v HOBE. Tam je ročník 8 -9, kde tento výber dostával pravidelne 18-19:0. To je katastrofa. Potom sa rodičia rozčuľujú, pritom tie deti nechodia ani trénovať poriadne. Treba sa tomuto naozaj venovať už od začiatku. Musíme robiť výbery, kritériá. Ak chce hrať hokej, nech hrá. Ale musíme sa naozaj venovať takým, ktorých to baví a majú na to. Nie takým, ktorých rodičia potom robia vojnu kvôli tomu, prečo ich syn nehráva.“

Ako vnímate vec, že na poslednom stretnutí skupiny okolo „Lintnerovcov“, sa zúčastnili len tri kluby?

„To je vec, ktorú som spomínal, že sa kluby boja. Veľa sa teraz hovorí aj o negatívnom prostredí v politike, čo samozrejme v niektorých kluboch cítiť. Každý má svoju ekonomiku a zázemie. Niekde sa aj vďaka tejto situácii strácajú peniaze a to je to, o čom som hovoril. Kluby musia poskytnúť garancie hráčom. Ja viem, že to nie je jednoduché. Ale nemôže niekto robiť dobrú robotu, pokiaľ nemá istotu. Potom je človek nervózny, trpí aj rodina, nefunguje nič. Ja za to bojujem dlhé roky, aj keď som hrával za Slovan. Vždy ma hnevalo, že ideme hrať finále extraligy a niektorí hráči nemali vyplatené mzdy dva-tri mesiace dozadu. Hnevá ma, že každý chce hrať o titul, ale tak predsa keď na to nemám, nebudem to siliť. Radšej pôjdem cestou vychovať si hráčov. Talenty nám miznú, vidím to v Martine, Poprade a ďalších kluboch. Je jednoduchšie kúpiť hotového hráča. Ale my ich musíme vychovávať. A treba začať od tej mládeže, lebo zmena je aj v tom, že mladý hráč teraz po prechode k seniorom jednoducho nestíha. Ja som ako tréner Slovana chcel, aby hrávali juniori, ale bohužiaľ. Neboli jednoducho na to pripravení. Ak mám navyše nôž na krku a musím vyhrávať, potom ťažko postavím mladého hráča, ktorý nemá kvalitu.“

Ako sa pozeráte na projekt „dvadsiatky“?

„Rozprával som sa o tom nedávno s Ernestom Bokrošom. Tiež som bol proti tomu, ale v takom koncepte, ako mi to Ernest vysvetlil, sa mi to páčilo. Ak by bol hráč, ktorý by mal na extraligu, tak nech hrá s nejakými kvalitnými hráčmi, ktorí ho potiahnu. Ja som napríklad prišiel do Trenčína a hral som s Růžičkom, ktorý ma dostal do reprezentácie. Ale nie hocikto dokáže hrať s takýmito hráčmi. A to je problém, že takýchto je málo. Veď aj sám Bokroš povedal, že nečakali, že získajú bronz na svetovom šampionáte, ale takou kolektívnou súdržnosťou sa im to napokon podarilo. Ale kvalitou určite neboli až takí výrazní. Aby som sa však vrátil k myšlienke, tú koncepciu a cieľ toho výberu U20, s tým súhlasím.“

Ako vnímate ako jedna z legiend Slovana súčasnú situáciu v klube?

„Neviem, v akom to je stave, či sa ešte čaká. Ale viem, že klub je tlačený, aby naplnil štadión, nie je to jednoduché. Extraliga ho asi nenaplní, ale KHL zasa stojí kopu peňazí, aj keď je to kvalitná súťaž. Ja by som bol rád, keby hral Slovan zasa extraligu, musíme sa trošku sústrediť aj na náš hokej. Viem si predstaviť aj Česko, ale to už je ťažšie. Ja keď som hral federálnu ligu, tak to bolo geniálne. Tak ako to bolo sa už ale nedá vrátiť späť.“

Účasť Slovana v KHL podľa vás nášmu hokeju ubralo na kvalite i prestíži?

„Slovenskému hokeju určite nie. Slovan bol vždy lákadlom. Zápasy s ním mali náboj, každý sa vedel vyhecovať. Ja by som účasť v KHL videl asi tak, ako to funguje u niektorých klubov v našej extralige. Každý si chce dokazovať a majitelia sú ješitní, chcú sa ukazovať pred druhým. Veď to chce systematickú prácu. Nemusím byť každý rok v play-off.“

Je nejaký klub na Slovensku, ktorý má systém nastavený správne?

„To neviem, nechodím po kluboch. Ale čo vidím a počujem, tak to nie je dobré. Každý nadáva na problém vedenie a rodičia. Tréneri potom nie sú schopní robiť tú prácu, ktorú by mali. My máme podľa mňa dobrých trénerov, tradíciu a aj gény na to, aby sme boli dobrí hokejisti. Ale musí to byť prirodzené, nie nasilu. Všetko sa tlačí cez peniaze. Ja keď počujem, čo je rodič schopný urobiť, je mi až zle. Ovplyvňujú trénera, vedenie, toto nie je predsa cesta. Aj preto robím to, čo robím. My máme záujem vylepšiť situáciu aj v HOBE, uvidíme, čo to prinesie. U mňa toto neexistuje. Nikto nepríde za mnou s peniazmi, aby mu hral syn. Ak sa mu nepáči, môže odísť. Hotovo.“

Prečo nespolupracujete ako legenda Slovana práve s ním?

„Naše vzťahy sa narušili, odkedy som začal trénovať. Možno som niekde niečo povedal, ale som taký. Nedávam si pozor na ústa. Možno keby som bol ticho, jazdím dnes aspoň na rolbe (smiech).“

Na koľkých zápasoch ste sa boli pozrieť, odkedy je Slovan v KHL?

„Na jednom. Aj to ma poprosil kamarát, ktorý mi pomohol v akadémii. Ale ja to ani nestíham. My končíme o siedmej s tréningom a to už sa v tom čase na mňa pýta dcérka. Nemienim byť ďalšie tri hodiny preč.“

Na klub, v ktorom ste strávili krásne hokejové roky ste nezanevreli, však?

„Ja nemám s nikým problém. Ale potrebujem aj žiť. Mám rodinu, koníčky. Ak by prišla nejaká ponuka, nepoviem nie. Ale záleží, čo by to bolo. Prioritu mám teraz to, čomu sa venujem, to musí stopercentne fungovať.“

Budete sledovať aj blížiace sa MS v hokeji?

„Áno, ale nie na štadióne. To ma už fakt nebaví. Radšej pôjdem niekam na hrádzu na bicykel a hokej si pozriem niekde v krčme na pive s kamarátmi. To je pre mňa väčší relax.“

Ako vidíte naše šance? Sledujete výber trénera Vůjtka?

„Ani veľmi nie. Ale verím našim a myslím, že to na týchto MS dotiahnu ďaleko.“

Spomínate si na vaše reprezentačné účinkovanie?

„Samozrejme a veľmi rád. Ale ja som sa dostal ešte do tej federálnej. A to nebolo jednoduché sa do nej dostať. Ja som sa do nej dostal, keď som mal devätnásť rokov. Moje prvé MS boli vo Švédsku a to bola naozaj paráda.“

Je známe, že po MS tréner Vůjtek pri národnom mužstve po MS končí. Kto by mal byť podľa vás jeho nástupcom? 

„Ja som zástanca toho, že prečo by som mal ťahať cudzincov do reprezentácie. My si musíme hrať to svoje slovenské. Prečo by som mal hrať fínsky, švédsky alebo český hokej. Aj keď som bol ja v reprezentácii ČSSR, tak Česi a Slováci, to bol vždy rozdiel. Oni majú úplne iné povahy a my to nemôžeme len tak zmeniť. My si zavoláme kanadského trénera, ale to nám predsa nepomôže. Ja by som nechcel hrať taký hokej. Držme si to, v čom sme vždy boli dobrí. Aj čo sa týka trénerov, tých sme mali vždy dobrých. Ale to ide ruka v ruka so všetkým, nemáme nastavenú dobre ekonomiku, tak riešme to a nevolajme si trénerov zo zahraničia. Konkrétne meno neviem povedať, ale musí to byť osobnosť. Možno aj niekto z našej zlatej generácie. Ale nie každý dobrý hráč je aj dobrý tréner.“

FOTO: Martin Baumann, Milan Krupčík – Stars for Stars