Čo dnes robí Ľubomír Meszároš, bývalý hráč ŠK Slovan Bratislava?

V rubrike, čo robia dnes bývalí hráči Slovana sme sa zhovárali s Ľubom Meszárošom. Odchovanec belasých a jeden z pilierov repreznetácie do 21 rokov, nám o sebe prezradil viacero zaujímavostí. Prečítajte si, čo dnes robí populárny „Meszo“!

Ľubo vy ste v Slovane podobne ako Palo Sedlák začínali od malička. Prečo ste si vybrali práve Slovan? Pamätáte sa na to koľko rokov ste obliekali belasý dres?

Tak o výbere klubu asi rozhodoval už môj dedo, keď ma začal brávať na Slovan, ešte ako malého chlapca, môjho otca a neskôr môj otec, ktorý tak isto zobral na Slovan mňa. Myslím, že som mal šesť rokov, keď ma rodičia chytili za ruku a išli sme na výber do prípravky Slovanu. To bol rok 1985. Ak dobre počítam tak v Slovane som si odtrénoval 19 rokov a to nerátam čas, keď som sa snažil dať dokopy zo zranení a trénoval som na Slovane individuálne, bez zmluvy, dva roky. Slovan bol mojím domovom aj počas leta, keď som mal v Turecku prestávku. Je asi zbytočné rátať roky, Slovan je so mnou stále.

So Slovanom ste sa stali majstrom v roku 1999, k titulu patria oslavy, mali ste s chalanmi obľúbený podnik, kde ste zvykli chodiť? Ste ešte s niekým v kontakte z tejto partie?

Vyslovene obľúbený podnik sme nemali, no zopár osláv si pamätám v podniku Bajkal na Bajkalskej ulici. Miro Kőnig bol nie len výborný brankár, ale pamätám si, ako raz v tomto klube dokázal, že by bol aj úspešný spevák. (smiech)

Z tejto partie sa stretávam s Palom Sedlákom, Romanom Škrteľom (bratranec Martina škrteľa), no a keďže Tibor Jančula má kaviareň v mieste môjho bydliska  tak z času na čas sa vidím nie len s ním ale aj s Lacom Peckom, Robom Tomaschekom a ďalšími chalanmi.

Vy ako hrotový hráč ste na drese nosili číslo 15, netúžili ste po deviatke?

Ani nie. Túžil som sa hlavne dostať do A mužstva Slovana, do kabíny, ktorá predstavovala splnenie sna mnohých mojich vrstovníkov. A keď som sa tam nakoniec ocitol, bolo mi celkom jedno aké číslo budem nosiť na drese. Každopádne na číslo 15 som si rýchlo zvykol a obľúbil som si ho.

Bol tréner Griga tým trénerom, ktorý vám dal šancu v  Á mužstve belasých? Alebo si vás do áčka vybral niekto iný?

Do A mužstva ma ešte pred trénerom Grigom vytiahol tréner Prochotský spolu s pánom Švehlíkom. S trénerom Grigom prišli do Slovanu viacerí vtedajší reprezentanti, konkurencia bola veľká, a z mladých si po príprave nechal tréner Griga v kádri len Pala Sedláka a mňa.

Tehelné pole to je symbol Slovana, ako hráči vnímali nútený odchod na Pasienky, ktoré stelesňujú Inter?

Ja som našťastie už tento odchod na Pasienky nezažil. Neviem si to ani predstaviť. Rivalita, ktorá vždy bola medzi Interom a Slovanom bola veľmi veľká a štadióny boli a sú ich symbolom. Ak 20 rokov vnímate Pasienky ako žlto-čierny Inter tak ich po premaľovaní na belaso nebudete vnímať ako Slovan, ale iba ako premaľovaný Inter. Pasienky boli a sú pre mňa Inter, Tehelné pole to je Slovan. A práve o kluby ako Inter a Petržalka v tej podobe ako si ich pamätám ja, je ochudobnená liga, fanúšik spomenutých klubov, ale aj fanúšik Slovana.

V roku 2000 ste dostali cenu Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov. Čo to vtedy pre Vás znamenalo?

To sa ťažko opisuje. Bol mojím vzorom, vyrastal na ulici kde aj ja, futbalový klub Vinohrady kde on začínal mali moji rodičia pod oknami, poznali ho moji susedia, učitelia, tréneri, všetci. A všetci ho chválili. Nie len pre to aký bol futbalista, ale aj preto aký bol človek. Dodnes si toto ocenenie veľmi vážim.

V roku 2002 si prestúpil zo Slovana do Turecka, hrali ste za Elazigspor a Adanaspor, prečo ste si vybrali práve túto krajinu? Mali ste v klube nejakých krajanov? Mohli by ste nám trošku priblížiť tieto turecké kluby?

Do Slovanu prišiel tréner Radolský a ja som začal menej hrávať, sezóna bola rozbehnutá, prestupové obdobie pomaly končilo. Keď prišla konkrétna ponuka tak som ju nakoniec akceptoval. Predo mnou odišlo do Turecka zopár chalanov zo Slovanu (Milan Timko, Marián Kelemen, Miloš Soboňa) a tak som Turecko nepovažoval za experiment. V tom čase som si ale neuvedomil aký rozdiel je medzi západnou časťou Turecka a východnou kurdskou časťou Turecka. Našťastie asi po pol roku prišiel do klubu Juro Czinege.

Slováci poznajú Turecko, kam chodia hlavne v lete počas dovoleniek, akí sú Turci ľudia? Ako sa vám tam páčilo? Počas Vášho pôsobenia v Turecku ste sa naučili ich reč? Je turecký jazyk ťažký?

Pre mňa bol príchod do Elazig najskôr veľkým šokom. Chcel som sa hneď vrátiť. Bežne sa stávalo, že po ceste do mesta prebehol pastier s ovcami cez križovatku, videl som mnoho chudobných ľudí, príroda naokolo bola v lete ako vyprahnutá mesačná krajina. Postupne som si však zvykol a dnes rád spomínam na toto obdobie, Turci boli neskutočne milí. Jazyk som sa samozrejme učil, turecky som si všetko potrebné vedel vybaviť a to mi dosť pomáhalo, ale dnes by to už bolo opäť veľmi ťažké.

Po anabáze v Turecku viedli vaše kroky do Grécka, kde ste sa stali posilou Panionisu, dá sa grécka liga porovnať s tureckou? V Grécku ste odohrali iba 17 zápasov prečo nie viac?

Turecko a Grécko je podľa mňa ťažké porovnávať, museli by ste vnímať rozdielne vierovyznanie, kultúru, mentalitu, to všetko má vplyv aj na futbal a atmosféru, ktorá v ňom vládne. Mne nakoniec zostalo ďaleko bližšie po futbalovej stránke Turecko, možno to je ale aj preto, že v Aténach som mal už od začiatku problémy s kolenom, prišla na rad prvá operácia (neskôr ďalších šesť), nebolo to ono a aj preto len 17 odohratých zápasov.

Nelákalo Vás to skôr do Nemecka, Anglicka či Španielska?

Lákalo ma Nemecko. Bol som na skúške v Eintrachte Frankfurt. Felix Magath ma chcel vtedy zobrať na hosťovanie, ale ja som bol hráč Slovana a Slovan nakoniec nesúhlasil s podmienkami.

Počas vašej kariéry ste hrali aj v Česku, za České Budějovice ste skórovali hneď v prvom zápase, aký to bol pocit? Dá sa česká liga porovnať so slovenskou?

Pre každého futbalistu je dôležité ako začne v novom klube. Útočníkov vnímajú všetci cez góly a keď dáte gól v prvom zápase tak je to lepšie na psychiku a nevytvárate si zbytočný tlak sám na seba. V Turecku som začal rovnako. V prvých troch kolách som dal tri góly a hneď sa mi všetko naokolo páčilo.

Aké sú Vaše hobby? Čo zvyknete robiť vo voľnom čase?

Hobby? Stále ním zostáva šport. Dnes už dokonca aj lyžovanie, bedminton, tenis… Rád som v kruhu svojich priateľov a rodiny.

Máte nejaký obľúbený film či knihu?

Film asi Forrest Gump, aj keď tento film som už roky nevidel a z kníh ma zaujala trilógia od Stiega Larssona, Millennium.

Kde zvyknete dovolenkovať? Uprednostňujete hory pred slnkom a morom? Aká je vaša obľúbená destinácia? Je ňou Turecko?:)

Mám rád aj hory, posledné roky sme lyžovali na Chopku, ale aj more. Tento rok sme dovolenkovali na Korzike a veľmi sa nám páčilo. V Turecku som ale na dovolenke nikdy nebol. (smiech)

Vy ste hrali za úspešnú 21 tku, pod pánom trénerom Radolským, dá sa porovnať dnešná 21 tka, ktorá má na dosah úspech s tou, Radolskehého družinou?

V súčasnej 21 tke chalanov nepoznám tak sa mi ťažko porovnáva, ale určite bude podobnosť predovšetkým v kvalite, a v silnom kolektívnom duchu. Vo vtedajšej 21 tke bola výborná partia a rovnako tomu bude asi aj teraz v súčasnej 21 tke. Škoda, že zápas v Taliansku dopadol tak ako dopadol…

Okrem toho ste pôsobili aj v národnom drese, kde vás povolal pán tréner Adamec, aký je to tréner?

Tak už len tým, že ma vtedy zobral do reprezentácie, tak má u mňa medzi trénermi špeciálne miesto.

Čo hovoríte na dnešné úspechy reprezentácie, ktorá vyhrala na Ukrajine, zdolala doma Španielov, aby naposledy doniesli tri body z Bieloruska, podarí sa im postúpiť do Francúzska na majstrovstvá Európy?

Reprezentácia prežíva fantastické obdobie a mňa ako fanúšika to veľmi teší. Chalani zvládli tri náročné zápasy a ja verím, že eufória, ktorá zavládla v tíme ale aj na celom Slovensku im pomôže v tých nasledujúcich. Myslím si, že je skoro rozprávať o postupe, treba sa sústrediť na najbližší zápas v Macedónsku.

Svoju futbalovú kariéru ste ukončili v drese rakúskeho SC Ritzing?

Ešte stále hrám nižšiu súťaž v Rakúsku. Ale o kariére by som už nerozprával. (smiech)

Čo považujete za vrchol vašej kariéry, prípadne sklamanie?

Sklamaním boli zranenia, v najlepšom futbalovom veku som na dva roky musel všetko prerušiť. Vrcholom určite reprezentácia a úspech Radolského 21 tky a postup na Olympiádu.

Záverom, čo teda dnes robí Ľubomír Meszároš?

Ešte stále chodí na tréningy a cez víkend chce získať tri body pre svoj klub, ale rovnako už cíti, že nie je ďaleko deň, kedy zmení pole svojej pôsobnosti a na futbal bude chodiť už iba ako fanúšik.

[Best_Wordpress_Gallery gallery_type=“thumbnails“ theme_id=“1″ gallery_id=“60″ sort_by=“order“ order_by=“asc“ show_search_box=“0″ search_box_width=“180″ image_column_number=“5″ images_per_page=“30″ image_title=“none“ image_enable_page=“1″ thumb_width=“180″ thumb_height=“90″ gallery_name=“meszaros“ thumb_click_action=“undefined“ thumb_link_target=“undefined“ popup_fullscreen=“0″ popup_autoplay=“0″ popup_width=“800″ popup_height=“500″ popup_effect=“fade“ popup_interval=“5″ popup_enable_filmstrip=“1″ popup_filmstrip_height=“70″ popup_enable_ctrl_btn=“1″ popup_enable_fullscreen=“1″ popup_enable_info=“1″ popup_info_always_show=“0″ popup_enable_rate=“0″ popup_enable_comment=“1″ popup_hit_counter=“0″ popup_enable_facebook=“1″ popup_enable_twitter=“1″ popup_enable_google=“1″ popup_enable_pinterest=“0″ popup_enable_tumblr=“0″ watermark_type=“none“ watermark_link=“http://web-dorado.com“]

foto: archiv Ľubo Meszároš