Lúčiaci sa Višňovský: Na Slovane boli najlepší fanúšikovia v mojej kariére

Ľubomír Višňovský po  záverečnom hvizde štvrťfinálovej sérii play-off KHL s CSKA Moskva ukončil svoju kariéru. Bolesti chrbta ho sužovali počas všetkých zápasov, ktoré za Slovan odohral, preto si povedal dosť. Počas emotívnej rozlúčky na ľade naposledy zamával divákom v drese Slovana, na pamiatku si vzal aj puk zo zápasu. S nami sa vzápätí podelil o svoje prvé pocity.

Vaša rozlúčka evokovala spomienky na tú Demitrovu. Mysleli ste na to?
„To bolo prvé, na čo som si spomenul. Preto som ani nechcel hádzať výstroj do publika, pretože to robil on. A to sa mi nechcelo. Vyhodil som rukavice a hokejku a už som radšej nič nevyhadzoval. Nechcel som opakovať.“

Čo urobíte, keď ráno vstanete?
„Neviem, v prvom rade s chalanmi po zápase posedíme (úsmev).“

Účet je na vás?
„Samozrejme, že zaplatím. Dám si deň-dva oddych a potom musím tak či tak navštíviť lekárov. Musím si dať do poriadku chrbát, chcem normálne žiť, venovať sa deťom. Pred zápasom sa ma malý Max pýtal, či to je môj posledný zápas. Ja som mu odpovedal, že ak sa prehrá, tak áno. A potom mi povedal, aby som sa nezranil. Je to smutné, lebo on tým žil. Keď chodil do školy v New Yorku, tak mu všetci závideli, lebo jeho tato hral za Islanders. Bol pyšný a užíval si to. Ale nič nejde robiť naveky, ani hrať hokej.“

Budete pracovať v štruktúrach Slovana?
„Neviem na to teraz odpovedať. Ponuku som zatiaľ nedostal. Mám celé leto na to, aby som popremýšľal, čo ďalej. Okrem toho staviam aj areál, okolo ktorého musím behať. Dúfam, že po lete začneme s výkopovými prácami.“

Boli dnes v hľadisku aj vaše deti?
„Okrem dcérky, ktoré je chorá a zostala doma boli všetci. Manželka, syn Maxík a aj moji rodičia.“

Koľko lístkov ste museli zháňať na tento zápas?
„Mal som toho dosť veru, okolo dvadsať lístkov.“

Je váš koniec definitívny? Veď do začiatku ďalšieho ročníka zostáva pol roka (úsmev)…
„Áno, ale príde záťaž, štyri-päť zápasov a opäť budem na tom tak, ako teraz. Nie je to potom jednoduché ani pre trénera plátať zostavu. A ani pre mňa, naskakovať do rozbehnutého vlaku. To bolo pre mňa úplne najťažšie. V prvých zápasoch som bol v oveľa lepšej forme, ako teraz na konci. Cítil som, že to nie je ono.“

Zasiahli vás po zápase emócie naplno?
„Oveľa emotívnejšie by to bolo, keby sa vyhralo. Po zápase bola vo mne zlosť, ale bohužiaľ. Vyhral lepší, CSKA hralo naozaj výborný hokej. Vyhrali 4:0 a to je jasný dôkaz, aj keď nám ušli tri zápasy v závere. Je to pre mňa napriek tomu krásne, musím poďakovať ľuďom, vždy tu bola výborná atmosféra a môžem povedať, že to boli najlepší fanúšikovia v mojej kariére.“